SÚD S KOČNEROM

Podľa obžaloby v období od júla do septembra 2018 poslal Marian Kočner z väzby, kde bol umiestnený pre kauzu televíznych zmeniek, prostredníctvom advokáta Andreja Šabíka list bývalému príslušníkovi SIS Petrovi Tóthovi. V ňom ho žiadal, aby presvedčil osobu menom Roman Osuský, aby vo veci zmeniek vypovedal.

Mal konkrétne uviesť, že ako príslušník SIS už v roku 2000 vedel o existencii miliónových zmeniek. Stretnutie Tótha a Osuského sa však nakoniec nekonalo. Túto verziu na súde potvrdil samotný Tóth. Podľa verdiktu Okresného súdu Bratislava I však skutok nie je trestným činom. (TASR)

Senát Špecializovaného trestného súdu v Pezinku nariadil aj ďalších 15 termínov pojednávaní. Z toho šesť v januári 2023.

Predsedníčka senátu Ružena Sabová ozrejmila, že budú vypočutí ďalší svedkovia, znalci a čítané budú ďalšie dôkazy. (TASR)

Posudok, ktorý prečítali na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku, sa zaoberá komunikáciou dvojice medzi septembrom 2017 a júnom 2018.

„Rovnaký jazykový kód u vysielateľa a prijímateľa je základnou podmienkou dorozumenia,“ konštatuje posudok.

Ako príklad šifier uvádza napríklad pojmy „svrab" alebo „sk.....ý akneovitý bolák“. Rovnako poukazuje napríklad na využívanie prezývok, napríklad Gambia/Gambíno (Daniel Lipšic, pozn. SITA) alebo Šuflík (Peter Šufliarsky).

„Vidieť, že účastníci boli navyknutí na používanie šifrovanej komunikácie,“ uvádza sa v posudku. Najväčšia intenzita šifier bola podľa posudku používaná v období od 15. do 22. februára 2018. (SITA)

Podobne ako v uplynulých mesiacoch, aj tentoraz spochybňuje kajúcnikov, medzi ktorých patrí aj Slobodník. "Keď som bol predsedom vlády, ministerstvo vnútra kvalifikovane a s jasným prehľadom a rešpektom riadil Kaliňák a na Policajnom zbore si rovnako počínal aj prezident Gašpar. Neexistovali žiadne tieňové štruktúry, ani osoby v pozadí, ako si dnes vymýšľajú ľudia typu B. Podvodníka," píše Fico v statuse, ktorý zverejnil na svojom facebookovom profile. (SME)

„Stále bol nervózny, mal pri sebe vždy telefón, aj keď sa šiel sprchovať,“ opisuje Prágay.

Na súde spomenula aj príhodu, keď šla s Andruskóom na zápas MMA. Odviezli sa autom, konkrétne šli BMW 7 s nemeckými značkami. Keď sa po zápase vrátili, auto už nebolo zamknuté. „Povedal, že má otvorené auto a niekto mu zobral peniaze,“ hovorí Prágay.

Jej výpoveď nadväzuje na slová samotného Andruskóa, ktorý vypovedá v „prilepenom“ prípade objednávky vrážd prokurátorov. Na súde opisoval, že ako mu Alena Zsuzsová zadala objednávku na popravu vrážd prokurátorov, ktorú zadal Tomášovi Szabóovi a Miroslavovi Marčekovi. Keď sa však nič nedialo, išiel za Dušanom Kracinom. Práve pre neho bola určená záloha 10-tisíc eur za túto „zákazku“. Kracina však peniaze nezobral hneď a Andruskóovi vraj vzápätí ukradli tieto peniaze naspäť.

Jeho expriateľka hovorí, že ku krádeži Andruskóa nevolali ani políciu. „Neviem prečo,“ povedala Prágay na súde.

Andruskó jej vraj o svojich aktivitách veľa nehovoril, hoci spolu žili v tom čase. „Nikdy sme neriešili, čo robí. Ráno odišiel z domu, že pracuje. A neskoro večer sa vrátil,“ opísala Prágay. (SME)

Slobodník opisuje, ako ho Bödör kontaktoval aj po odchode svojho rodinného príbuzného Gašpara z čela polície. Chcel sa stretnúť. Slobodník o tom informoval nového šéfa polície. „Lučanský povedal: choď, aspoň budeme vedieť, čo sa deje,“ opisuje Slobodník.

Na stretnutí sa ho napokon Bödör pýtal, čo je nové v rámci vyšetrovania prípadu Kuciak. V tom čase sa totiž už menili vyšetrovatelia, do tímu nastupovali noví a tí „odrezávali“ bödörovskú vetvu v polícii. Slobnodník však Bödörovi povedal, že žiadne informácie z vyšetrovania vraždy novinára nemá a nikdy ani nemal. Riešil úplne iné veci. Bödöra to hnevalo.

„No lebo my teraz už nemáme žiadne informácie z vyšetrovania, povedal,“ opisuje na súde Slobodník reakciu Bödöra. (SME)

„Bol som prítomný, keď Bödör telefonoval s niekým a povedal mi: Buď ticho, volá mi Fiko, alebo vola mi šéf,“ opisuje Slobodník. Nešlo však len o Roberta Fica, pokračuje. Podobne bol prítomný aj pri telefonátoch Bödöra s „Kalim, Bélom alebo kapitánom“.

„Takéto rozhovory boli viaceré, bol som pri nich bol osobne účastný,“ vraví Slobodník. Dodáva, že tieto veci bližšie pomenúva v iných kauzách.

Advokáta poškodených rodičov Romana Kvasnicu zaujíma, prečo Slobodník vôbec rešpektoval Bödöra a prečo ho prijal za svojho tieňového šéfa. Exfunkcionár NAKA odpovedá, že rešpekt si zabezpečil Bödör hneď pri úvodnom pohovore, ktorý mal ešte predtým, než sa stal riaditeľom národnej jednotky finančnej polície.

„Stretnutie s ním som musel absolvovať za prítomnosti pána Gašpara v budove Bonulu v roku 2014. Pohovor so mnou viedol sčasti on. Uviedol, že má mandát a že zasahuje do určitých vecí najmä čo sa týka NAKA,“ vraví Slobodník.

„Bolo jasné, že celé vedenie polície má politické krytie,“ hovorí Slobodník. (SME)

„Nikdy som im však nič živé ani nič konkrétne zo spisov doslovne nepovedal. Väčšinou to boli veci verejne známe a o tých sme diskutovali,“ hovorí Slobodník.

Kočner otázkami naznačuje, že Slobodník vynášal z prípadov, ktoré sa ho týkali. Slobodník to popiera. Hovorí však o tom, že Bödör sa nadštandardne zaujímal nielen o kauzu Technopol Servis. V záujme Kočnera sa zaujímal aj o kauzu falošných zmeniek voči televízii Markíza, kauzu Gorila a tiež prípad objednávky vraždy Sylvie Volzovej, kde je obžalovaný Pavol Rusko – Kočnerov komplic z kauzy zmenky.

Slobodník hovorí, že Bödör si uňho dokonca „objednal“ konkrétneho vyšetrovateľa, ktorý mal dostať na starosti kauzu Techonopol Servis. „On to určil, ja som to zadal,“ vraví Slobodník. (SME)

Neskôr mu na to z výpisov Kuciakovho telefónu prišli a zavolal mu vtedajší šéf NAKA Hraško, aby si overil, či bol s novinárom v kontakte. Na základe toho sa Slobodník dostal na koberček k Bödörovi a Gašparovi, ktorí sú v súčasnosti obvinení v kauze Očistec.

Na stretnutí Bödör vraj Slobodníka obvinil, že určite novinárovi vynášal aj veci z Kočnerovej kauzy Technopol Servis.

„Nato sa pán Bödör obrátil na Gašpara, ktorý mal pred sebou 10- až 15- centimetrový balík rôznych policajných záznamov, výsluchov a podobne. Bödör sa ho opýtal, že či počuje, čo hovorí Béďo (Slobodník), že čo dával Kuciakovi. Nato Gašpar povedal: vyriešite si to vy. Vieš, že o chvíľu mám ísť za šéfom, teda za Ficom a informovať ho o tom, čo sa robí,“ opisuje na súde príhodu Slobodník.

V ďalších slovách hovorí, že jeho vzťah s Bödörom bol komplikovaný. Bolo mu však jasné, že je to práve oligarcha, kto v skutočnosti riadi políciu. Do ďalších podrobností nezachádza, keďže tieto súvislosti by mali byť súčasťou inej kauzy, ktorá smeruje pred súd – prípadu Očistec. (SME)

O prípad sa podľa Slobodníka zrazu „veľmi aktívne“ začal zaujímať Bödör, ale aj vtedajší policajný prezident Tibor Gašpar a tiež vtedajší šéf NAKA Peter Hraško.

„Niekoľkokrát som bol zavolaný na šieste poschodie budovy Transpetrol pánom Bödörom, sa veľmi intenzívne zaujímal o tento spis,“ opisuje Slobodník.

Od Bödöra následne dostal aj priamo požiadavku, aby ďalšie kroky vo vyšetrovaní čo najviac pozdržal. V tom čase sa pritom už podľa Slobodníka pripravovalo napríklad obvinenie Jozefa Dučáka mladšieho.

„Išlo mu (Bödörovi) zhruba o 10 až 15 dní. V tej dobe totiž prebiehalo obchodnoprávne konanie ohľadne Tehnopolu a nebolo by dobré, keby bolo týmto osobám bolo vznesené obvinenie,“ vysvetľuje Slobodník motiváciu Bödöra. Požiadavku bral ako príkaz a tlmočil ju aj vyšetrovateľom, no zároveň vraj Bödörovi odpovedal, že zdržiavať prípad nie je možné.

„Pán Bödör povedal, že keď sa toto všetko podarí, tak je pripravený dať 300-tisíc eur, ktoré dostaneme ,“ hovorí Slobodník, ktorý je kajúcnikom. Dodáva, že aj keď sa priznáva k rôznym úplatkom, tak tu musí povedať, že peniaze odmietol. Vysvetlil to tak, že nechcel peniaze od Kočnera.

Kroky v prípade Technopol Servis sa podľa neho v tom čase skutočne oneskorili, ale aj z objektívnych príčin, keďže vyšetrovateľ prípadu mal aj problémy v súkromnom živote.

Vyšetrovanie kauzy sa pritom pohlo až po zásahu vtedajšieho dozorového prokurátora Maroša Žilinku, ktorý vzal prípad spriazneným vyšetrovateľom Kočnera v Banskej Bystrici. Prípad následne dostala NAKA v Nitre. (SME)

"Budem hovoriť len čistú pravdu," reagoval Slobodník pred pojednávaním na otázky, o čom bude hovoriť. (SME)

Zároveň Mlynarčík citoval bývalého šéfa kontrarozviedky SIS Petra Gašparoviča, podľa ktorého o ich sledovacej činnosti vedelo celé vedenie bezpečnostného aparátu štátu. „Neviem, prečo nás nikto nestopol," povedal svedok. Dodal, že v súvislosti so sledovaním sú aj s Miroslavom Kriakom obvinení z porušenia dôverného ústneho prejavu. (SITA)

Štefan Mlynarčík v čase sledovania pracoval ako policajt v hlavnom meste. Ako uvádza portál Aktuality.sk, predtým polícii aj súdu tvrdil, že monitoroval ľudí, no myslel si, že to robí pre Miroslava Kriaka a Slovenskú informačnú službu.

Komando, ktoré sledovalo Jána Kuciaka a ďalších ľudí, vytvoril exsiskár Peter Tóth, ktorý zabezpečoval rôzne prostriedky, peniaze za sledovanie, či autá. Skupinu zorganizoval a viedol Miroslav Kriak. (Aktuality.sk)

Správy odovzdával na USB kľúči, a vraj nevedel pre koho sú určené. Celý čas vraj žil v domnienke, že objednávateľom je nejaká zložka štátu, zrejme SIS.

„Naša produkcia bola zneužitá hrubým spôsobom. Veľmi nám to skomplikovalo život,“ vypovedaá Kriak.

V tom čase pracoval až do príchodu Ľudovíta Makóa na Kriminálnom úrade finančnej správy, následne ho vyhodili. Na súde sa sťažuje na to, že jeho rola v kauze Kuciak je nafúknutá.

„Médiá hovoria štyri roky a nejakom Kočnerovom komande. Mne to je nepríjemné, pretože pána Kočnera nepoznám a nikdy som pre neho nepracoval. Robil som pre Petra Tótha,“ hovorí Kriak. Prirovnáva to k situácii, keby o novinároch Markízy hovoril ako o Ruskovom komande. (SME)

Obaja už dorazili na súd, maskujú sa rúškami, Kriak aj šiltovkou. Súd by dnes taktiež mal rozhodnúť o tom, či Tomáša Szabóa vylúči po jeho priznaní na samostatné konanie. (SME)