VOJNA NA UKRAJINE

Zástupca britského veľvyslanca James Roscoe na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN o používaní digitálnych technológií pri udržiavaní mieru povedal, že Rusko podniklo kybernetické útoky a využilo „online továreň na trollov na šírenie dezinformácií a manipuláciu verejnej mienky o ich vojne“.

Americká veľvyslankyňa Linda Thomas-Greenfieldová zasa uviedla, že ruská vláda „pokračuje vo vypínaní, obmedzovaní a degradácii internetového pripojenia, cenzúre obsahu, šírení dezinformácií online a zastrašovaní a zatýkaní novinárov za to, že nahlásili pravdu o jej invázii“.

Ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia obvinil obe spomenuté krajiny, z budovania „kybernetickej totality“ a spolu s technologickými gigantmi ako Meta z vypínania ruských televíznych kanálov, vyháňania ruských novinárov a blokovania prístupu na ruské webové stránky.

Nebenzia opäť obvinil západné vlády a médiá, že si vymysleli príbeh o tom, ako ruská armáda zabíjala civilistov v Buči pri Kyjeve. Tvrdil, že civilisti zomreli na zranenia spôsobené delostreleckými projektilmi vypálenými ukrajinskou armádou. (SITA)

Počas svojej otváracej reči na stretnutí lídrov QUAD (Štvorstranný bezpečnostný dialóg), ktoré združuje USA, Indiu, Japonsko a Austráliu, v Tokiu tiež Biden upozornil na dôležitosť aliancií v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Tá podľa Bidena "iba zvyšuje dôležitosť" cieľov zoskupenia QUAD a spoločných hodnôt jeho členov.

"Základné princípy medzinárodného poriadku, územnej celistvosti a suverenity, medzinárodného práva a ľudských práv treba vždy brániť bez ohľadu na to, kde sú porušované. Takže QUAD má pred sebou veľa práce," uviedol Biden.

Cieľom stretnutia týchto štyroch lídrov je podľa agentúr Reuters a AFP vyslať správu Číne, ktorá čoraz viac rozširuje svoj vojenský a ekonomický vplyv v indo-pacifickom regióne. (TASR)

Kým sa bude kupovať ruský plyn a ropa, vojnu nebude možné zastaviť, dodali. Jedna z členiek skupiny, aktivistka Marija Aľjochinová, označila ruského prezidenta Vladimira Putina za vojnového zločinca, ktorý sa musí zodpovedať pred Medzinárodným trestným súdom v Haagu. (TASR)

Zelenskyj počas prejavu na summite Svetového ekonomického fóra vo švajčiarskom Davose uviedol, že usporiadanie akýchkoľvek rokovaní s Ruskom sa stáva čoraz zložitejšie v súvislosti s dôkazmi o krokoch, ktoré ruské jednotky podnikajú počas okupácie proti ukrajinským civilistom. Moskva odmieta, že jej vojaci útočia na civilné ciele, pripomína Reuters.

"O všetkom rozhoduje prezident Ruskej federácie," povedal Zelenskyj prostredníctvom tlmočníka. "Ak hovoríme o ukončení tejto vojny, tak bez neho toto rozhodnutie nemožno prijať," pokračoval ukrajinský prezident.

Ruskí a ukrajinskí vyjednávači sa od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu niekoľkokrát stretli, no obe strany v súčasnosti priznávajú, že mierové rokovania sú pozastavené, píše Reuters. (TASR)

Rusko podľa Zelenského vedie „totálnu vojnu“ s cieľom spôsobiť čo najväčší počet obetí a čo najvýraznejšie zničenie infraštruktúry. Od začiatku vojny podniklo 1474 raketových útokov na Ukrajinu, pričom použilo 2275 rôznych rakiet.

Dodal, že drvivá väčšina zasiahla civilné ciele. V doterajšom priebehu vojny došlo podľa neho k viac ako 3000 ruským náletom. „Takáto vojna na európskom kontinente nebola 77 rokov,“ povedal.

Rusi sústredili svoje sily na mestá v Donbase na východe Ukrajiny, ako sú Bachmut, Popasna a Sjevjerodoneck. Zelenskyj vyzval Ukrajincov, ktorí nie sú na bojisku, aby akýmkoľvek spôsobom pomohli. Dodal, že jeho úlohou je zvýšiť medzinárodný tlak na Rusko. „Absolútnou prioritou sú zbrane a strelivo pre Ukrajinu,“ skonštatoval Zelenskyj. (TASR)

O návrate autora vety domov zo zajatia médiá informovali už skôr, medzičasom sa ale ukázalo, že slávne slová preniesol v skutočnosti niekto iný.

Autor slávnej vety bol v ruskom zajatí mesiac a pol, povedal vo vysielaní ukrajinskej televízie veliteľ pohraničnej stráže na Haďom ostrove Bohdan Hockyj. Kedy sa však jeho podriadený dostal na slobodu, nespresnil. (ČTK)

"Ak budú chcieť (západné krajiny) niečo navrhnúť, pokiaľ ide o obnovenie vzťahov, budeme vážne zvažovať, či to potrebujeme, alebo nie," upozornil Lavrov.

"Budeme sa spoliehať iba na seba a na tie krajiny, ktoré preukázali svoju spoľahlivosť a ktoré neskáču tak, ako ostatní pískajú," povedal Lavrov.

"Teraz, keď Západ zaujal pozíciu diktátora, budú naše ekonomické väzby s Čínou rásť ešte rýchlejšie," uzavrel.

Lavrov dodal, že keď západní politici tvrdia, že Rusko musí byť porazené, tak preukazujú veľmi zlú znalosť histórie. Odsúdil tiež "rusofóbne prejavy", ktoré sú podľa neho znepokojujúce. (ČTK)

"Dnešné stretnutie bolo veľmi úspešné. Mnohé krajiny darujú kriticky potrebnú delostreleckú muníciu, systémy pobrežnej obrany, tanky a iné obrnené vozidlá. Ďalšie krajiny prisľúbili výcvik ukrajinských ozbrojených síl a udržiavanie ich vojenských systémov," uviedol Austin, ktorého cituje tlačová agentúra AFP.

V poradí druhé stretnutie kontaktnej skupiny pre Ukrajinu sa uskutočnilo virtuálne a zúčastnilo sa na ňom celkovo 47 krajín. Tretie stretnutie skupiny sa podľa spravodajskej stanice CNN uskutoční 15. júna v Bruseli za osobnej účasti zástupcov jednotlivých krajín, pričom hostiť ho bude opäť Austin.

Austin vyhlásil, že "celková stratégia" ruského prezidenta Vladimira Putina v súvislosti s vojenským ťažením na Ukrajine je "neznáma".

Podľa neho Putin na začiatku vojny "predpokladal, že použije ohromnú silu, rýchlosť a moc, aby veľmi rýchlo" dobyl Kyjev a vymenil vládu, ale to sa mu nepodarilo. (TASR)

Veľvyslanectvo USA v Kyjeve a jeho obmedzený počet zamestnancov v súčasnosti chránia predstavitelia diplomatickej bezpečnosti amerického ministerstva zahraničných vecí, pripomína The Guardian.

Americkí vojaci spravidla strážia veľvyslanectvá, existuje však zhoda, že vzhľadom na neistú bezpečnostnú situáciu na Ukrajine by to nemuselo byť vhodné, uviedli predstavitelia pre CNN.

USA sa nedomnievajú, že by Rusko otvorene zaútočilo na ich veľvyslanectvo, existujú však obavy, že by sa mohlo neúmyselne zamerať na objekt a situácia by mohla dramaticky eskalovať, dodali. (TASR)

Dohoda, na Ukrajine všeobecne známa ako Charkovská zmluva, umožnila Rusku ponechať v krymskom prístave Sevastopoľ svoju Čiernomorskú flotilu, zvýšiť počet vojakov a obsadiť a anektovať tak Krym.

Janukovyč svojím konaním podľa prokuratúry porušil ústavu a "na úkor zvrchovanosti, územnej celistvosti a nedotknuteľnosti obrany, štátnej a ekonomickej bezpečnosti Ukrajiny, poskytol pomoc cudziemu štátu".

Agentúra Reuters uviedla, že sa jej nepodarilo s Janukovyčom spojiť, aby sa vyjadril. Predtým akékoľvek obvinenia, ktoré voči nemu boli vznesené, odmietal.

Janukovyč po hromadných protestoch v roku 2014 ušiel do Ruska. Exprezident už raz bol za vlastizradu odsúdený v neprítomnosti, a to na 13 rokov. Tento prípad bol spojený so žiadosťou, ktorú poslal v marci 2014 Putinovi, aby na obnovenie poriadku na Ukrajine použil ruské armádne a policajné sily. (Reuters)

Ukrajinskí predstavitelia majú podľa nej zoznam približne 600 podozrivých, o ktorých sa predpokladá, že boli zapojení do vojnových zločinov. Dva prípady týkajúce sa troch jednotlivcov už riešili súdy, cituje jej vyjadrenie The Guardian.

Venediktovová uviedla, že rozsah sťažností na Rusko naznačuje systémovú toleranciu alebo podporu vojnových zločinov proti Ukrajincom.

"Všetky dôkazy naznačujú, že ruská vojenská a politická elita sa bezpodmienečne vrátila k brutálnej vojnovej taktike násilia," povedala.

Násilnosti zo strany ruských síl, ktoré jej tím zdokumentoval, predstavujú podľa nej "nevýslovnú úmyselnú krutosť a násilie voči civilistom". (TASR)

Podľa hovorkyne ruskej diplomacie v kultovom románe 1984 George Orwell neopisuje totalitné režimy, ale úpadok liberalizmu.

Za smrť civilistu si verdikt doživotného väzenia vypočul prvý ruský vojak, nepomohlo mu ani ospravedlnenie a obhajoba, že len počúvol príkazy.

Ukrajinský spravodaj pripravili Ľubica Melcerová a Matúš Krčmárik. (SME)

Dvojstranné a trojstranné rozhovory budú podľa Andersseonovej slov v blízkej budúcnosti pokračovať v nadväznosti na "dobrú konverzáciu", ktorú počas víkendu absolvovala s tureckým prezidentom.

Haavisto sa pre fínsku verejnoprávnu televíziu YLE vyjadril optimisticky, že riešenie je možné nájsť. Takisto dodal, že to môže istý čas trvať. Summit NATO v Madride koncom júna by podľa jeho slov mohol byť kľúčovým bodom v rozhovoroch o vstupe. (TASR)