VOJNA NA UKRAJINE

„A ak sa už niečo stalo, Západ to ešte viac spojilo,“ dodal Biden

Riaditeľ CIA Burns minulý mesiac uviedol, že Spojené štáty sú presvedčené, že Čína uvažuje o dodávkach letálnych zbraní Rusku. Vtedy poznamenal, že podľa spravodajských informácií Peking ešte neprijal konečné rozhodnutie. Burns spolu s americkým ministrom zahraničných vecí Blinkenom verejne varovali Čínu pred posielaním pomoci Rusku.

Erdogan v tejto súvislosti zdôraznil, že je dôležité, aby sa konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou skončil čo najrýchlejšie a diplomatickou cestou.

Čiernomorská obilná iniciatíva (tzv. obilná dohoda) medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorú pomohli vlani v júli sprostredkovať Turecko a OSN, obsahuje až dve dohody. Jedna z nich umožňuje vývoz obilnín, ktoré v ukrajinských čiernomorských prístavoch zablokovala vojna. Druhá má uľahčiť export ruských obilnín a hnojív napriek sankciám uvaleným na Moskvu za rozpútanie vojny na Ukrajine.

Obilná dohoda vlani pomohla obmedziť narastajúce ceny potravín; prvýkrát bola predĺžená vlani v novembri o 120 dní. V marci súhlasilo Rusko už len s jej 60-dňovým predĺžením, hoci Ukrajina, Turecko aj OSN požadovali 120-dňové predĺženie.

Putin však v pondelok oznámil, že ak sa Rusko po 60 dňoch rozhodne túto dohodu už nepredĺžiť, je pripravené bezplatne dodať z Ruska do chudobných krajín Afriky rovnaký objem obilnín, aký im bol dodaný v predchádzajúcom období. (TASR)

Rusko podľa Medvedevových vyjadrení neplánuje vstúpiť do priameho konfliktu s NATO. Medvedev, ktorý je v súčasnosti zástupca šéfa ruskej bezpečnostnej rady, pripomenul, že Kremeľ má záujem vyriešiť krízu na Ukrajine prostredníctvom rokovaní.

Rusko v súčasnosti ovláda približne 17 – 18 percent územia Ukrajiny vrátane oblastí na východe Ukrajiny a pozdĺž pobrežia Azovského mora a polostrova Krym, ktorý anektovalo už v roku 2014, napísala agentúra Reuters. (TASR)

Jeho vyjadrenie prišlo v čase, keď správy z frontu v oblasti mesta Bachmut hovoria o spomalení ruského postupu a posilnení ukrajinských pozícií.

"Ešte nemôžeme začať," povedal Zelenskyj pre japonský denník Jomiuri šimbun. "Za takýchto podmienok ich (vojakov) nemôžeme poslať" na front, pokračoval v rozhovore poskytnutom vo štvrtok počas návratu vlakom z oblasti frontovej línie do Kyjeva.

Náčelník ukrajinskej vojenskej spravodajskej služby Kyrylo Budanov ešte v januári povedal, že Kyjev plánuje na jar veľkú protiofenzívu, pričom najprudšie boje sa očakávajú v marci.

Zelenskyj teraz vyhlásil, že situácia na východe Ukrajiny "nie je dobrá" v dôsledku nedostatku munície. Ruské ozbrojené sily podľa neho každý deň použijú trojnásobne viac striel než ukrajinské.

"Čakáme na muníciu od našich partnerov," dodal.

Explózie nastali 26. septembra 2022. Plynovody Nord Stream spájajú Rusko s Nemeckom. Nord Stream 1 privádzal plyn, kým Moskva nezastavila dodávky Nemecku koncom augusta 2022. Nord Stream 2 sa nikdy nedostal do prevádzky, keďže Nemecko zastavilo jeho certifikáciu krátko predtým, ako Rusko napadlo Ukrajinu.

Podľa webu t-online.de satelitné snímky ukazujú, že v noci 21. septembra vyplávali z ruskej námornej základne v Kaliningrade najmenej tri podozrivé lode. Ďalšie tri lode ruského námorníctva mohli operáciu sprevádzať a poskytovať vojenskú ochranu. Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že korveta „Soobraziteľnyj“ a fregata „Jaroslav Mudrij“ sprevádzali konvoj lodí na účely výcviku.

„Odborníci mali od začiatku podozrenie, že práve miniponorky mohli na potrubia umiestniť výbušné nálože. Ak by sa potvrdilo, že loď SS-750 bola na mieste činu, hlavným podozrivým by odteraz bola ruská flotila,“ podotýka portál, ktorý dodáva, že toto podmorské podporné plavidlo sa pravidelne zúčastňuje na výcvikoch, počas ktorých sa simulujú nehody na morskom dne.

Na jej palube sa nachádza miniponorka AS-26, ktorá je určená na núdzovú evakuáciu posádok havarovaných ponoriek. Disponuje navyše uchopovacími ramenami schopnými premiestniť pod vodou náklad s hmotnosťou až 50 kilogramov. (SITA)

"Vďaka obrovskému úsiliu obranných síl sa nám darí situáciu stabilizovať," uviedol Zalužnyj v príspevku na facebooku, v ktorom informoval o telefonickom rozhovore so šéfom britskej armády Tonym Radakinom.

Britské ministerstvo obrany vo svojej rannej zvodke napísalo, že ruský útok na Bachmut sa z veľkej časti zastavil. "Je to pravdepodobne predovšetkým dôsledkom krajného vyčerpania ruských síl. Ukrajina pri svojej obrane rovnako utrpela veľké straty," uviedlo ministerstvo obrany v Londýne.

K zhoršeniu situácie z pohľadu Ruska zrejme prispelo aj napätie, ktoré v súčasnosti panuje medzi regulárnou armádou a žoldnierskou Wagnerovou skupinou, myslí si Londýn.

Ministerstvo tiež uviedlo, že Rusko zrejme teraz upriami svoju operačnú pozornosť na Avdijivku južne od Bachmutu a tiež na severný sektor medzi mestami Kreminna a Svatove. "To naznačuje celkový návrat k defenzívnejšiemu operačnému poňatiu po nepresvedčivých výsledkoch pokusov o vedenie všeobecnej ofenzívy od januára 2023," dodalo ministerstvo. (ČTK)

Podľa analytikov sa v ruskom informačnom priestore čoraz častejšie ozývajú správy o možnej ukrajinskej protiofenzíve. Inštitút taktiež dospel k záveru, že takzvaná „veľká“ ruská jarná ofenzíva čoskoro „vyvrcholí“.

„Ruské vojenské velenie bude musieť vyčleniť značný počet síl pre frontovú líniu, aby buď zabránilo kulminácii, alebo spustilo obnovené útočné operácie, a je nepravdepodobné, že takéto sily existujú v dostatočnom rozsahu na to, aby to urobili,“ uvádza sa v správe Inštitútu pre štúdium vojny.

Podľa amerických analytikov Rusi postúpili juhozápadne od Bachmutu smerom k ceste spájajúcej obliehané mesto s neďalekým Časiv Jarom a Kosťantinivkou. Určité územné zisky dosiahli tiež severozápadne od Bachmutu a severnej časti mesta samotného.

Ukrajinská armáda zasa v rámci jedného z protiútokov zrejme dobyla jeden úsek diaľnice smerujúci z Bachmutu do Slovjanska.

Generálny štáb ukrajinskej armády zároveň oznámil odrazenie 59 útokov na piatich frontových úsekoch. Podľa neho Rusi pokračujú v útokoch na Bachmut a okolité dediny, ostreľované boli tiež obce ležiace ďalej od frontu.

Neúspešné útoky vykonali ruské sily podľa ukrajinského generálneho štábu v okolí Avdijivky, Marjinky či Vuhledaru. (ČTK)

Telegram, v ktorom Stalin žiadal urýchlenie výroby tankových súčiastok, Dmitrij Medvedev prečítal na zasadnutí štátnej komisie pre zbrojenie.

Podľa Medvedeva, ktorý je teraz zástupcom šéfa ruskej bezpečnostnej rady, je tento telegram dôkazom, že "žiadna výroba, žiadna organizácia nie je ideálna".

Uviedol súčasne, že napriek tomu v podmienkach tzv. špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine by záväzky zbrojných tovární mali pozostávať "nie z plnenia ročných záväzkov, ale z plnenia desaťdňových záväzkov a dorovnania toho, čo sa neurobilo vrátane minulého roka".

Tvrdil tiež, že väčšina fabrík v Rusku "pracuje na tri zmeny" a vyrába tie najmodernejšie zbrane. "Najdôležitejšie je vyrobiť toto všetko v požadovaných objemoch," zdôraznil Medvedev, pričom súčasne apeloval na prítomných – označil ich za svojich kolegov –, aby "pamätali na slová generalissima" Stalina. (TASR)

Lula sa v utorok stretne v Pekingu s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom. Čína na konci februára predstavila svoj plán na ukončenie vojny na Ukrajine.

Budúci týždeň sa do Pekingu vydá aj španielsky premiér Pedro Sánchez, ktorého prezident Si prijme v piatok 31. marca. Debatovať s ním chce o konflikte na Ukrajine.

Sánchez uviedol, že čínsky dokument, ktorý podľa neho nie je mierovým plánom, ako býva občas označovaný, obsahuje zaujímavé podnety.

Podľa španielskeho premiéra, ktorého krajina podporuje Ukrajinu aj dodávkami zbraní, je zásadná obnova územnej celistvosti napadnutej krajiny. (ČTK)

Slovensko týmto krokom podľa Moskvy "hrubo porušilo" medzivládnu dohodu s Ruskom z apríla 1997, ktorá bez písomného súhlasu druhej zmluvnej strany zakazuje predať či odovzdať zbrane, vojenskú techniku alebo know-how tretím stranám.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Prvé štyri stíhačky zo Slovenska sú už na Ukrajine Čítajte 

"Toto konanie Slovenska považujeme za nepriateľský akt voči Ruskej federácii, ktoré je zamerané na zničenie bilaterálnych vzťahov," uviedla ruská federálna služba.

Mesto Buča pri Kyjeve sa do povedomia zapísalo vojnovými zverstvami, odhalenými vlani na jar po oslobodení od ruskej okupácie.

Oceliarne Azovstaľ sa stali poslednou baštou ukrajinského odporu počas krvavého obliehania prístavného mesta Mariupoľ na juhovýchode Ukrajiny. Zvolanie Hrdinovia nezomierajú na Ukrajine používajú na uctenie padlých vojakov, ale aj demonštrantov, ktorí prišli o život pred pádom proruského režimu vo februári 2014.

"Je nešťastné, že výrobcovia spotrebného tovaru a poskytovatelia služieb sa uchyľujú v marketingovej komunikácii k nemiestnemu využívaniu tragických vojnových udalostí, názvov poničených miest, vlasteneckých výziev a vojenských hesiel," vysvetľuje skupina poslancov, ktorí návrh predložili.

Podľa názoru poslancov možno teraz na Ukrajine sledovať priamo explóziu komerčného využitia vojnovej a vlasteneckej tematiky.

Autori predlohy navrhujú zakázať registráciu obchodných značiek, ktoré využívajú názvy vojnových udalostí, názvy obcí a miest, ktoré utrpeli ruskou agresiou alebo sa za vojny stali symbolmi odolnosti a hrdinstva, ako aj zakázať využívať názvy bojových operácií, zbraní a vojenskej techniky, mená vojenských jednotiek a oficiálne pozdravy Ozbrojených síl. Zákaz sa má týkať aj reklamy.

Obmedzenia by sa však nemali vzťahovať na reklamu pri filmoch, knihách či ďalších dielach venovaných vojne Ruska proti Ukrajine.

Ako príklad neprípustného využitia vojnových udalostí v reklame zákonodarcovia pripomenuli slogan "Heroická Buča Kombuča s chuťou citrusu" pre nealkoholický fermentovaný nápoj, vyrábaný ukrajinskou firmou využívajúcou vo výrobe kombuču. Na sociálnych sieťach firme ironicky radia, aby svoje nápoje pomenovala po nacistických koncentračných táboroch, poznamenal server Meduza.

Jeden z ukrajinských dôstojníkov na sociálnych sieťach zachytil aj vodku Nepoborna (Neporaziteľná), ktorá podľa reklamy "vznikla na Ukrajine počas odporu" ruskej agresie, ako aj papuče so zvolaním "Sláva ozbrojeným silám Ukrajiny! ".

Z prostriedkov Európskeho mierového nástroja už Poľsko na refinancovanie vojenských nákupov pre Ukrajinu čerpalo približne 43 miliónov eur. Morawiecki vo štvrtok uviedol, že Varšava z fondu potrebuje oveľa viac prostriedkov a o tejto otázke bude hovoriť s lídrami Únie v rámci aktuálneho summitu v Bruseli.

"Máme veľmi dobrú správu, pretože nám tu bolo prisľúbené, že asi o dva až tri týždne budeme mať k dispozícii ďalších 200 miliónov eur..., ktoré vynaložíme na obrannú politiku," povedal Morawiecki.

Európsky mierový nástroj vznikol v roku 2021 so zámerom posilniť bezpečnostné a obranné kapacity členských krajín a jej partnerov a podporovať zachovanie mieru, medzinárodnej bezpečnosti a stability vo svete.

Financovať mal napríklad nákup vojenského materiálu na podporu krajín v Afrike. Vojna na Ukrajine však viedla k prehodnoteniu jeho priorít. (TASR)

V správe, ktorú zverejnila dolná komora indického parlamentu, sa pritom neuvádza, čo presne malo Rusko Indii dodať.

Podľa agentúry Reuters je najväčšou pokračujúcou dodávkou zbraní z Ruska do Indie systém protivzdušnej obrany S-400 Triumf. India tieto systémy kúpila od Ruska v roku 2018 za 5,4 miliardy dolárov. Tri batérie už Moskva dodala, dva zatiaľ nie.

Indické letectvo je okrem toho závislé aj od dodávok súčiastok z Ruska pre stíhačky Su-30MKI and MiG-29.

Rusko je podľa Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru druhým najväčším vývozcom zbraní na svete. Spomínané problémy by pritom podľa CNN mohli mať dopad na vzťahy Moskvy a Naí Dillí, keďže India nakupuje najviac zbraní práve od Ruska.

Začiatkom marca pritom ruský prezident Vladimir Putin oznámil zvýšenie produkcie "urgentne potrebných" zbraní. (TASR)

Ide o všetkých ťažko ranených Rusov, ktorí upadli do ukrajinského zajatia od vypuknutia vojny pred 13 mesiacmi. Ich presný počet štáb ale nespresnil.

Ruský denník Kommersant z vyhlásenia ukrajinského štábu citoval, že nejde o výmenu zajatcov, ale repatriáciu ťažko ranených, ako to stanovuje medzinárodné humanitárne právo, resp. ženevský dohovor o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami.

Ruská strana sa zatiaľ k ukrajinskému kroku nevyjadrila, dodal denník, podľa ktorého možno na záberoch z prepravy zajatcov rozpoznať päť či šesť vojakov.

"Štát-agresor, ktorý systematicky pohŕda medzinárodnými normami, doteraz zadržiava ako rukojemníkov tisíce ukrajinských občanov, vrátane vážne chorých a ranených, a to aj civilistov, deti a ženy, seniorov a tiež tých, ktorí sa dostali do ruského zajatia ešte pred vpádom ruských vojsk," uviedol ukrajinský štáb.

Upozornil, že všetky spomínané kategórie občanov mali byť podľa medzinárodného humanitárneho práva repatriované na Ukrajinu. Ale Rusko nielenže pokračuje vo väznení rukojemníkov, ale odmieta k nim umožniť prístup zástupcom Medzinárodného výboru Červeného kríža, ani im neumožňuje spojiť sa s príbuznými či nezabezpečuje patričnú stravu a lekársku starostlivosť. Miesto toho vraj úmyselne v zajatí vytvára neľudské podmienky.

Ukrajina preto vyzvala medzinárodné spoločenstvo, aby zosilnelo tlak na Rusko a prinútilo ich dodržiavať medzinárodné humanitárne právo a prepustiť zo zajatia všetkých nelegálne zadržiavaných Ukrajincov, zdôraznil štáb.

Kommersant pripomenul, že naposledy si obe strany vymenili zajatcov 7. marca, keď sa do Ruska podľa ministerstva obrany vrátilo 90 ruských vojakov, zatiaľ čo šéf kancelárie ukrajinského prezidenta ohlásil návrat 130 ukrajinských vojakov. Presný počet zajatcov na oboch stranách nie je známy, ale odhaduje sa, že ide o tisícky ľudí.

Ukrajinské úrady tiež oznámili, že na Ukrajinu sa vrátili telá 83 zabitých ukrajinských vojakov. Odovzdanie tiel sa uskutočnilo v súlade so Ženevským dohovorom. (ČTK)