SME Minúta

Skupina rozvíjajúcich sa ekonomík BRICS združuje Brazíliu, Čínu, Indiu, Juhoafrickú republiku a Rusko. Jej summit sa v JAR uskutoční 22. - 24. augusta.

V prípade prítomnosti ruského prezidenta Vladimira Putina sa Johannesburg bude musieť zaoberať zatykačom, ktorý na šéfa Kremľa v marci vydal Medzinárodný trestný súd (ICC) za vojnové zločiny na Ukrajine. Ako signatár Rímskeho štatútu, ktorým sa ustanovil ICC, je krajina povinná Putina zadržať a postaviť pred súd.

"Rusko pripisuje rozvoju tohto formátu integrácie obrovský význam. A Rusko sa na tomto summite zúčastní na náležitej úrovni," povedal Peskov. V súvislosti so zatykačom verí, že "partnerské krajiny v tak dôležitom formáte sa nebudú riadiť takýmito nezákonnými rozhodnutiami." Dodal, že ďalšie podrobnosti o tejto záležitosti budú oznámené neskôr.

Johannesburg odmietol odsúdiť ruskú vojenskú inváziu na Ukrajinu, ktorá Rusko na medzinárodnej politickej scéne do značnej miery izolovala. Snahou JAR je zostať neutrálna a v záujme skončenia vojny uprednostňuje dialóg. (TASR)

"Prezident mal dnes samozrejme veľmi skorý začiatok dňa. Dostával informácie v reálnom čase od ministerstva obrany, prostredníctvom príslušných oddelení, od starostu Moskvy, gubernátora Moskovskej oblasti, od ministerstva pre mimoriadne situácie," povedal Peskov, ktorý podobne ako predtým ruské ministerstvo obrany, obvinil z útoku Kyjev. 

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Moskva čelila útoku, drony zasiahli niekoľko obytných budov Čítajte 

Žilinka sa hneď v prvých týždňoch po začatí vojnového konfliktu a stretol s vtedajšou generálnou prokurátorkou a zástupcami ukrajinskej prokuratúry. Podľa Kostina si ukrajinská prokuratúra predmetnú návštevu nesmierne váži a nezabudne na tento veľký výraz podpory.

„Maroš Žilinka a Andriy Kostin dnes ďalej diskutovali o právnych otázkach súvisiacich s ozbrojeným konfliktom na Ukrajine, aktuálnom stave a o vedení vyšetrovania vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti vedeného slovenskými orgánmi činnými v trestnom konaní, o spolupráci a vzájomnej medzinárodnej pomoci v rámci činnosti členov Spoločného vyšetrovacieho tímu (Ukrajina, Poľsko, Litva, Slovensko, Estónsko, Lotyšsko, Rumunsko, Medzinárodný trestný súd), vykonávaní finančných vyšetrovaní či nahrávaní dôkazov do databázy Core International Crime Evidence Database," povedala hovorkyňa prokuratúry Drobová.

Hovorkyňa doplnila, že Žilinka sa z rezortným kolegom zároveň zhodol na potrebe aj naďalej pokračovať v efektívnej spolupráci smerujúcej k dosiahnutiu spravodlivosti. „Generálni prokurátori Slovenskej republiky a Ukrajiny sa dohodli aj na osobnom stretnutí, ktoré by sa malo uskutočniť v dohľadnom čase," dodala Drobová. (SITA)

Anna Wieslanderová, predsedníčka Atlantickej rady pre severnú Európu, upozornila, že pri rozmiestňovaní síl NATO je potrebné okrem Kaliningradu a Balského mora brať do úvahy aj polostrov Kola, kde má Rusko jadrové námorné kapacity. Na juhu to je Krym a Čierne more. "Rusko sa pokladá za námornú veľmoc a tieto tri uzly sú veľmi prepojené," povedala.

V spojitosti s pripojením Fínska k NATO zdôraznila potrebu obrannej prítomnosti aj v tejto krajine.

Generálporučík vo výslužbe Ben Hodges upozornil, že na prípadnú porážku Ruska je potrebné urobiť viac ako doteraz.

"Nie je to len o ochrane Gdansku (Poľsko) alebo Klaipedy (Litva) alebo ďalších vojenských letísk či prístavov. Je to o ochrane 500 miliónov Európanov a na to nie sme pripravení," dodal bývalý veliteľ americkej armády v Európe.

Upozornil na oblasť infraštruktúry a zásob munície, ktorá si vyžaduje ďalšie investície. Obáva sa aj nedostatkov vo vzájomnej spolupráci spojencov. Pripomenul, že Rusko je na základe pozorovaní z posledných 14-15 mesiacov veľmi dobré v tzv. elektronickej vojne.

Gundbert Scherf, spoluzakladateľ spoločnosti Helsing v oblasti obranných technológií, pripomenul, že vstupom Fínska sa východné krídlo NATO rozšírilo. Kvôli vojne (na Ukrajine) ide o horúcu hranicu s Ruskom, no vojakov v tejto oblasti je len približne tretina oproti obdobiu studenej vojny. "Je jasné, že musíme robiť veci inak a musíme ich robiť rýchlo, pretože tento problém je veľmi naliehavý," povedal.

Ukrajina sa podľa jeho slov usiluje veľmi rýchlo prijímať moderné technológie. Bojuje však so staršími typmi zbraní, ktoré jej boli poskytnuté a ich funkčnosť obnovuje pomocou umelej inteligencie a softvéru. Vďaka tomu dokáže zvyšovať presnosť a šetriť muníciu.

Štátny tajomník ministerstva obrany SR Marian Majer zdôraznil význam investícií do obranného priemyslu a posilňovanie ozbrojených síl SR. Vyjadril spokojnosť, že SR plní cieľ v oblasti výdavkov na obranu.

Vyjadril presvedčenie, že smerovanie Slovenska sa zachová aj po voľbách a budeme zodpovedným partnerom spojencov. Pripomenul výzvy, ktorým SR v oblasti výdavkov na obranu a modernizácie čelí vrátane obstarávania a dopĺňania zásob.

Slovinský štátny tajomník pre národnú a medzinárodnú bezpečnosť Andrej Benedejčič pripomenul účasť jeho krajiny na predsunutej prítomnosti NATO a na ďalších iniciatívach. Slovinskí vojaci tak pôsobia v rámci mnohonárodnej bojovej skupiny v Lotyšsku a na Slovensku. (TASR)

Európska komisia podľa Reyndersa "nebude váhať s prijatím opatrení, ak to bude potrebné".

Americká diplomacia vo vyhlásení zverejnenom v noci na pondelok podľa agentúry DPA upozornila, že nový zákon by mohol byť "zneužitý na obmedzovanie slobodných a spravodlivých volieb v Poľsku". Varuje tiež, že by mohol byť zneužitý aj proti kandidatúre opozičných politikov bez náležitého postupu.

Poľský prezident Andrzej Duda v pondelok oznámil, že zákon podpíše. Do platnosti by mal vstúpiť týždeň po zverejnení. Hoci zákon je namierený na vyšetrovanie ruského vplyvu v Poľsku, kritici ho vnímajú ako nástroj na odstránenie politických oponentov vládnucej strany z politického života, predovšetkým opozičného lídra Donalda Tuska.

Zákon z dielne vládnucej strany Právo a spravodlivosť (PiS) poľský parlament schválil v piatok a podľa niektorých kritikov môže ovplyvniť výsledok jesenných parlamentných volieb. Tvrdia tiež, že porušuje poľskú ústavu a opozícia preto Dudu vyzvala, aby ho odmietol.

Deväť členov výboru vymenuje dolná komora parlamentu a budú rozhodovať, či vyšetrovaní jednotlivci v rokoch 2017-22 podľahli vplyvu Ruska. Môže im udeliť prísne tresty a zakázať výkon verejnej funkcie. Podľa kritikov sa tým porušuje právo občanov na nezávislý súd.

Zákon predpokladá, že komisia by vo svojej činnosti pokračovala aj po zmene moci po voľbách. Podľa mnohých preto ide o nástroj, aby PiS naďalej disponovala mocou aj po prehre vo voľbách. (TASR)