František, vlastným menom Jorge Mario Bergoglio (17. decembra 1936 – 21. apríl 2025) bol v poradí 266. pápež katolíckej cirkvi zvolený na konkláve dňa 13. marca 2013. Bol prvým pápežom pochádzajúcim z amerického svetadielu a prvým, ktorý vzišiel z jezuitskej rehole. Zomrel 21. apríla 2025 vo veku 88 rokov.
Významné míľniky vo Františkovom živote
- Kňazom sa stal v roku 1969, o štyri roky neskôr ho vymenovali za hlavného predstaviteľa argentínskych jezuitov.
- Po vojenskom prevrate v roku 1976 ho obviňovali zo zodpovednosti za zmiznutie dvoch jezuitských kňazov, nikdy mu však nedokázali, že by kolaboroval s režimom.
- Po páde režimu sa dostal do konfliktu s ostatnými členmi rádu za svoj autoritársky prístup k vedeniu a v roku 1990 ho zbavili všetkých funkcií.
- Po tom, ako ho poslali z Buenos Aires do Cordoby, zmenil svoj prístup a po návrate do Argentíny si vyslúžil reputáciu skromného muža ľudu.
- V roku 2001 sa stal kardinálom.
- Za pápeža zvolili kardináli Jorgeho Maria Bergoglia v roku 2013, prijal meno František.
- Zomrel v apríli 2025 vo veku 88 rokov.
Pápež František
Jorge Mario Bergoglio sa narodil 17. decembra 1936 v Buenos Aires v rodine imigrantov z talianskeho Piemontu. Po skončení chemicko-priemyselnej školy vstúpil do kňazského seminára vo Villa Devoto v Buenos Aires a 11. marca 1958 prešiel do noviciátu Spoločnosti Ježišovej. Počas neho študoval v Čile teológiu a filozofiu, jeho učiteľom bol napríklad Lucio Gera, zakladateľ takzvanej teológie ľudu.
Bergoglio v roku 1963 po návrate do Buenos Aires zavŕšil štúdium filozofie v Najvyššom kolégiu sv. Jozefa v San Migueli na predmestí Buenos Aires. Rok vyučoval literatúru a psychológiu na Kolégiu Nepoškvrnenej v Santa Fé a potom v roku 1966 na jezuitskom Spasiteľovom kolégiu v Buenos Aires.
Za kňaza ho vysvätili v decembri 1969 a v rokoch 1970 – 1971 pokračoval vo formácii v Španielsku. Po návrate do vlasti zložil 22. apríla 1973 u jezuitov večné sľuby. Pôsobil ako novicmajster vo Villa Varilari v San Migueli a koncom júla 1973 ho zvolili za provinciála argentínskej provincie jezuitov. Túto službu vykonával šesť rokov. V rokoch 1980 - 1986 pôsobil vo funkcii rektora Filozofickej a teologickej fakulty v San Migueli a ako farár vo farnosti Patriarchu svätého Jozefa v San Migueli, sufragánnej diecéze Buenos Aires.
Dizertačnú prácu obhájil v roku 1986 na filozofickom a teologickom kolégiu PTH Sankt Georgen vo Frankfurte nad Mohanom. Predstavení ho následne poslali znovu na jezuitské kolégium v Buenos Aires a potom na seminár do Córdoby, kde pôsobil ako profesor a špirituál.
Pápež Ján Pavol II. ho 20. mája 1992 ustanovil za titulárneho biskupa niekdajšej hispánskej stolice Auca a pomocného biskupa Buenos Aires. Arcibiskupom Buenos Aires sa Jorge Mario Bergoglio stal 28. februára 1998. Za kardinála ho Ján Pavol II. vymenoval 21. februára 2001. Aj v tejto cirkevnej hodnosti si zachoval povesť zástancu chudobných a kritika argentínskych politikov.
Hlavou rímskokatolíckej cirkvi sa stal 13. marca 2013 v jednom z najkratších konkláve v histórii cirkvi. Aj ako pápež presadzoval svoju predstavu cirkvi chudobných a zachoval si neformálne vystupovanie.
Bol známy svojou kritikou konzumného spôsobu života i kapitalizmu ako globálneho ekonomického systému. Tiež propagoval ochranu životného prostredia a zápas proti klimatickej zmene. Postoje k týmto problémom prezentoval aj vo svojich encyklikách Laudato Si - O starostlivosti o náš spoločný domov (2015) a Fratelli tutti – O bratstve a sociálnom priateľstve (2020).
V roku 2021 navštívil Slovensko. Počas štvordňovej pastoračnej cesty (12. - 15. septembra) absolvoval stretnutia s najvyššími predstaviteľmi štátu, zástupcami náboženských obcí, ako aj židovskej či rómskej komunity. Navštívil Bratislavu, Košice, Prešov a program jeho cesty vyvrcholil v Šaštíne, kde na sviatok Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska, odslúžil slávnostnú omšu
Životopis pápeža Františka (Jorge Mario Bergoglio) Čítajte
