Zelenskyj: Fico si volí Moskvu pred Amerikou

Po ich spoločnom telefonáte ukrajinský prezident tiež vyhlásil, že nespravodlivý mier po vojne Ukrajiny s Ruskom by netrval dlho a viedol len k tomu, že ruské sily zaberú ďalšie ukrajinské územie.

„Skôr napodobnený než skutočný mier nebude trvať dlho a len povzbudí Rusko k zaberaniu ešte väčšieho územia,“ uviedol Zelenskyj na platforme X.

Ukrajinský prezident tiež poďakoval tureckému partnerovi za podporu ukrajinskej suverenity a územnej celistvosti. „Naše rozhovory sú vždy priateľské a vecné a cítime a veľmi si vážime úprimný a vrúcny postoj Turecka a celého tureckého ľudu k našej krajine,“ uviedol Zelenskyj.

Erdogan počas telefonátu povedal, že víta pokrok v mierových rozhovoroch medzi Ruskom a Ukrajinou a dúfa, že v budúcich kolách rokovaní uvidí zmysluplný pokrok smerom k prímeriu, uviedol turecký prezidentský úrad.

Erdogan zároveň zopakoval svoju ponuku usporiadať stretnutie lídrov Ruska a Ukrajiny. Dodal tiež, že vytvorenie pracovných skupín pre vojenské, humanitárne a politické otázky by pomohlo pripraviť priestor pre takéto stretnutie.

„Prezident Erdogan potvrdil pripravenosť svojej krajiny zorganizovať summit lídrov Ukrajiny, Spojených štátov, Ruska a Turecka,“ potvrdil Zelenskyj na X.

Ako informuje web Ukrajinská pravda, uviedla to tlačová služba Špeciálnych operačných síl. Útok na radarový komplex TRLK-10 Skala-M podnikli v noci na nedeľu.

Komplex TRLK-10 Skala-M je určený na riadenie letovej prevádzky a má dosah až 350 kilometrov. Špeciálne ukrajinské sily uviedli, že zničenie tohto radaru výrazne oslabí používanie letectva na útoky na ukrajinskú civilnú infraštruktúru.

Predseda Talianskej biskupskej konferencie a pápežský vyslanec pre Ukrajinu Matteo Zuppi pred summitom amerického prezidenta Donalda Trumpa a jeho ruského náprotivku Vladimira Putina uviedol, že „Ukrajina nie je objektom“.

Reagoval tak na možnosť výmeny území, o ktorej by piatok mali dvaja lídri rokovať na Aljaške bez účasti ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, píše agentúra ANSA.

„Ukrajina nie je objektom, ale subjektom a určite ju nemôžeme ignorovať v mierových rozhovoroch,“ odpovedal Zuppi na novinársku otázku o summite lídrov Spojených štátov a Ruska.

Zuppi v utorok navštívil 50 ukrajinských detí v charitatívnom centre, ktoré ubytováva utečencov v rámci programu s názvom „Spolu je to krajšie“. Iniciatívu podporuje aj Talianska biskupská konferencia. (TASR)

Európa vrátane Veľkej Británie od začiatku ruskej vojny proti Ukrajine do konca júna 2025 poslala alebo vyčlenila pre Kyjev vojenskú pomoc v hodnote 80,5 miliardy eur. Hodnota americkej pomoci za rovnaké obdobie je len 64,6 miliardy eur.

„Významná časť poskytovaných zbraní už nepochádza zo zásob, ale nakupuje sa priamo od zbrojoviek,“ uviedol inštitút.

V máji a júni Európa vyčlenila na vojenskú pomoc Ukrajine 10,5 miliardy eur. Washington v máji schválil rozsiahly vývoz zbraní na Ukrajinu, ale nie vo forme vojenskej pomoci, pretože ich musí zaplatiť samotná Ukrajina. (SITA)

Závod sa nachádza na juhu Ruska pri hranici s Kazachstanom, približne 1 200 kilometrov od frontovej línie.

Podľa miestnych obyvateľov bolo v okolí závodu počuť prelet dronov a sériu výbuchov. Ruské úrady uzavreli časť diaľnice M-5 v blízkosti obcí Perevolockij a Cholodnije Kľuči, kde sa závod nachádza. Rozsah škôd zatiaľ nie je známy. Gubernátor Orenburskej oblasti Jevgenij Solncev potvrdil, že v pondelok večer boli nad regiónom zostrelené dva drony, no nekomentoval možné škody ani obete. V utorok ráno bola v oblasti vyhlásená ďalšia dronová výstraha.

Podľa HUR je závod v Orenburgu „jediným ruským zariadením na výrobu hélia a jedným z najväčších v Európe s ročnou kapacitou spracovania 15 miliárd metrov kubických zemného plynu“.

Ruské médiá však uvádzajú, že od roku 2021 fungujú aj ďalšie héliové závody v meste Svobodnij v Amurskej oblasti na Ďalekom východe a tiež v Irkutskej oblasti. Hélium sa používa okrem iného na tlakové a čistiace systémy raketových motorov. (SITA, Kyiv Independent)

Lipavský podotkol, že Západ ani Ukrajina by preto nemali ustupovať. Povedal to v utorok po stretnutí s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Andrijom Sybihom.

Podľa Lipavského je dôležité obhajovať zásadu, že hranice štátu sa nemenia brutálnou silou. Pripomenul, že aj v roku 1938 sa v Mníchove európski vodcovia domnievali, že dosiahnu mier, ak ustúpia Adolfovi Hitlerovi, avšak akurát mu umožnili začať druhú svetovú vojnu.

„V piatok bude mať (ruský prezident) Vladimir Putin príležitosť prijať prímerie... Ale mali by sme tiež chápať, čo ho primälo k tomu, aby vyjednávanie akceptoval. Nebola to dobrá vôľa, ale sila ukrajinskej armády a národa brániť sa,“ upozornil Lipavský s tým, že ruská armáda nebola schopná dobyť Ukrajinu ani za takmer tri a pol roka.

Západ by mal podľa Lipavského Ukrajinu ďalej vojensky i politicky podporovať a uvaľovať na Rusko konkrétne sankcie, pretože práve pod týmto tlakom teraz Putin naznačuje vôľu vyjednávať.

„Naznačuje to, že by sme nemali ustupovať ani na ukrajinskej, ani na našej strane,“ dodal český minister.

Jeho ukrajinský hostiteľ zdôraznil, že Ukrajina chce spravodlivý a trvalý mier na základe Charty OSN a medzinárodných noriem.

„Politika ústupkov je neprípustná. Vieme, k čomu viedli rokovania v Mníchove, a tento scenár je veľmi podobný,“ varoval Sybiha, podľa ktorého chce Rusko ďalej expandovať. Dodal, že teraz je potrebné zamerať sa na dosiahnutie prímeria ako predpokladu pre ďalšie rokovania.

Lipavský na tlačovej konferencii tiež pripomenul, že ČR vlani Ukrajine dodala v rámci muničnej iniciatívy 1,5 milióna kusov munície veľkého kalibru, čím sa podľa jeho slov podarilo zmenšiť ruskú výhodu z pomeru 10:1 na 2:1. „Prinieslo to skutočnú zmenu na bojisku a sme veľmi hrdí, že túto muničnú iniciatívu môžeme podporovať,“ podotkol.

Na otázku o budúcnosti českej podpory Ukrajine po jesenných voľbách do Poslaneckej snemovne Lipavský reagoval, že ju neorganizuje len vláda. Poukázal na mnohé české organizácie, ktoré Ukrajine pomáhajú

„Je to desaťnásobok vládnej pomoci. A to nezmenia žiadne voľby. Vychádza to zo samotnej českej spoločnosti,“ dodal. (TASR)

Na hraničných priechodoch v meste Narva, dedine Koidula a v oblasti Luhamaa boli nainštalované zaťahovacie brány a cestné zábrany, ktoré je možné v prípade potreby uzavrieť v priebehu niekoľkých sekúnd, aby sa zabránilo pohybu osôb a vozidiel, uvádza sa v správe.

Práce údajne začali minulý mesiac a celkové náklady dosiahli hodnotu 3,1 milióna eur. V oblastiach už boli nainštalované betónové bloky ako bariéry.

O zavedení nových bezpečnostných opatrení sa rozhodlo po tom, ako Rusko na konci roka 2023 povolilo približne 30 migrantom opustiť krajinu bez riadnych dokladov, čím im umožnilo vstúpiť do tejto pobaltskej krajiny, ktorá je členom NATO aj Európskej únie.

Podobné incidenty, hoci vo väčšom rozsahu, boli hlásené aj na fínsko-ruskej hranici. (TASR)

Súhlas ruského prezidenta Vladimira Putina so stretnutím s Donaldom Trumpom na Aljaške je potvrdením, že ide aj o bývalé územie Ruského impéria. V rozhovore pre Espreso TV to uviedol vedúci ukrajinského Centra pre analýzu a stratégie Ihor Čalenko.

„Zásahy nie sú namierené len na územia Európy, ale aj Spojených štátov,“ uviedol Čalenko.

Podľa neho Putinova návšteva Aljašky ukazuje, že sa neobáva zatykača Medzinárodného trestného súdu a zároveň nedovoľuje žiadnej tretej krajine, aby z toho získala geopolitické výhody - či už ide o Turecko, Spojené arabské emiráty alebo Vatikán.

„Stretnutie na Aljaške nie je najlepším miestom, pretože je to potvrdenie skutočnosti, že Aljaška bola kedysi územím Ruského impéria, ale z dôvodu dlhov ju museli predať USA takmer za nič. Pamätám si billboardy z ruských volieb s nápisom 'Aljaška je naša',“ pripomenul Čalenko.

Analytik však vníma výber Aljašky ako šikovný ťah zo strany Trumpa, ktorý tým demonštruje silu podobne, ako keď si pri podávaní rúk pritiahne ruku partnera k sebe.

„Venujte pozornosť logistike, akú trasu bude musieť Putin absolvovať, aby sa na Aljaške stretol s Trumpom. Spomeňte si, aké ťažké bolo pre Putina cestovať na Kamčatku, pretože Rusko je príliš veľké. Hoci USA a Rusko sú susedia, pre Putina to bude pred rokovaniami vyčerpávajúce. Možno práve s tým Trump počíta, aby dosiahol kompromis v určitých otázkach. Otázkou však je to, čo je vlastne kompromis v Trumpovom chápaní,“ skonštatoval Čalenko. (SITA)