VOJNA NA UKRAJINE

Žilinka sa hneď v prvých týždňoch po začatí vojnového konfliktu a stretol s vtedajšou generálnou prokurátorkou a zástupcami ukrajinskej prokuratúry. Podľa Kostina si ukrajinská prokuratúra predmetnú návštevu nesmierne váži a nezabudne na tento veľký výraz podpory.

„Maroš Žilinka a Andriy Kostin dnes ďalej diskutovali o právnych otázkach súvisiacich s ozbrojeným konfliktom na Ukrajine, aktuálnom stave a o vedení vyšetrovania vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti vedeného slovenskými orgánmi činnými v trestnom konaní, o spolupráci a vzájomnej medzinárodnej pomoci v rámci činnosti členov Spoločného vyšetrovacieho tímu (Ukrajina, Poľsko, Litva, Slovensko, Estónsko, Lotyšsko, Rumunsko, Medzinárodný trestný súd), vykonávaní finančných vyšetrovaní či nahrávaní dôkazov do databázy Core International Crime Evidence Database," povedala hovorkyňa prokuratúry Drobová.

Hovorkyňa doplnila, že Žilinka sa z rezortným kolegom zároveň zhodol na potrebe aj naďalej pokračovať v efektívnej spolupráci smerujúcej k dosiahnutiu spravodlivosti. „Generálni prokurátori Slovenskej republiky a Ukrajiny sa dohodli aj na osobnom stretnutí, ktoré by sa malo uskutočniť v dohľadnom čase," dodala Drobová. (SITA)

Anna Wieslanderová, predsedníčka Atlantickej rady pre severnú Európu, upozornila, že pri rozmiestňovaní síl NATO je potrebné okrem Kaliningradu a Balského mora brať do úvahy aj polostrov Kola, kde má Rusko jadrové námorné kapacity. Na juhu to je Krym a Čierne more. "Rusko sa pokladá za námornú veľmoc a tieto tri uzly sú veľmi prepojené," povedala.

V spojitosti s pripojením Fínska k NATO zdôraznila potrebu obrannej prítomnosti aj v tejto krajine.

Generálporučík vo výslužbe Ben Hodges upozornil, že na prípadnú porážku Ruska je potrebné urobiť viac ako doteraz.

"Nie je to len o ochrane Gdansku (Poľsko) alebo Klaipedy (Litva) alebo ďalších vojenských letísk či prístavov. Je to o ochrane 500 miliónov Európanov a na to nie sme pripravení," dodal bývalý veliteľ americkej armády v Európe.

Upozornil na oblasť infraštruktúry a zásob munície, ktorá si vyžaduje ďalšie investície. Obáva sa aj nedostatkov vo vzájomnej spolupráci spojencov. Pripomenul, že Rusko je na základe pozorovaní z posledných 14-15 mesiacov veľmi dobré v tzv. elektronickej vojne.

Gundbert Scherf, spoluzakladateľ spoločnosti Helsing v oblasti obranných technológií, pripomenul, že vstupom Fínska sa východné krídlo NATO rozšírilo. Kvôli vojne (na Ukrajine) ide o horúcu hranicu s Ruskom, no vojakov v tejto oblasti je len približne tretina oproti obdobiu studenej vojny. "Je jasné, že musíme robiť veci inak a musíme ich robiť rýchlo, pretože tento problém je veľmi naliehavý," povedal.

Ukrajina sa podľa jeho slov usiluje veľmi rýchlo prijímať moderné technológie. Bojuje však so staršími typmi zbraní, ktoré jej boli poskytnuté a ich funkčnosť obnovuje pomocou umelej inteligencie a softvéru. Vďaka tomu dokáže zvyšovať presnosť a šetriť muníciu.

Štátny tajomník ministerstva obrany SR Marian Majer zdôraznil význam investícií do obranného priemyslu a posilňovanie ozbrojených síl SR. Vyjadril spokojnosť, že SR plní cieľ v oblasti výdavkov na obranu.

Vyjadril presvedčenie, že smerovanie Slovenska sa zachová aj po voľbách a budeme zodpovedným partnerom spojencov. Pripomenul výzvy, ktorým SR v oblasti výdavkov na obranu a modernizácie čelí vrátane obstarávania a dopĺňania zásob.

Slovinský štátny tajomník pre národnú a medzinárodnú bezpečnosť Andrej Benedejčič pripomenul účasť jeho krajiny na predsunutej prítomnosti NATO a na ďalších iniciatívach. Slovinskí vojaci tak pôsobia v rámci mnohonárodnej bojovej skupiny v Lotyšsku a na Slovensku. (TASR)

Európska komisia podľa Reyndersa "nebude váhať s prijatím opatrení, ak to bude potrebné".

Americká diplomacia vo vyhlásení zverejnenom v noci na pondelok podľa agentúry DPA upozornila, že nový zákon by mohol byť "zneužitý na obmedzovanie slobodných a spravodlivých volieb v Poľsku". Varuje tiež, že by mohol byť zneužitý aj proti kandidatúre opozičných politikov bez náležitého postupu.

Poľský prezident Andrzej Duda v pondelok oznámil, že zákon podpíše. Do platnosti by mal vstúpiť týždeň po zverejnení. Hoci zákon je namierený na vyšetrovanie ruského vplyvu v Poľsku, kritici ho vnímajú ako nástroj na odstránenie politických oponentov vládnucej strany z politického života, predovšetkým opozičného lídra Donalda Tuska.

Zákon z dielne vládnucej strany Právo a spravodlivosť (PiS) poľský parlament schválil v piatok a podľa niektorých kritikov môže ovplyvniť výsledok jesenných parlamentných volieb. Tvrdia tiež, že porušuje poľskú ústavu a opozícia preto Dudu vyzvala, aby ho odmietol.

Deväť členov výboru vymenuje dolná komora parlamentu a budú rozhodovať, či vyšetrovaní jednotlivci v rokoch 2017-22 podľahli vplyvu Ruska. Môže im udeliť prísne tresty a zakázať výkon verejnej funkcie. Podľa kritikov sa tým porušuje právo občanov na nezávislý súd.

Zákon predpokladá, že komisia by vo svojej činnosti pokračovala aj po zmene moci po voľbách. Podľa mnohých preto ide o nástroj, aby PiS naďalej disponovala mocou aj po prehre vo voľbách. (TASR)

Štokholmský medzinárodný inštitút pre výskum mieru 25. mája oznámil, že ruské vojenské výdavky v roku 2022 vzrástli o 9,2 percenta na 86,4 miliardy dolárov.

Ako však poznamenali analytici Spojeného kráľovstva, skutočné vojenské výdavky Ruska sú veľmi neisté v dôsledku zvýšeného využívania klasifikovaných rozpočtových kategórií, najmä od februára 2022, a nedostatočnej transparentnosti.

„Rusko len nedávno obnovilo zverejňovanie hlavných rozpisov výdavkov po tom, čo to pozastavilo v máji 2022. Je takmer isté, že vojenské výdavky zostávajú zvýšené, a to vytvára tlak na financie ruskej vlády,“ uviedlo ministerstvo obrany Spojeného kráľovstva vo svojej správe.

Britskí analytici uviedli, že Rusko v ostatnom čase zaznamenalo vo verejnom priestore viac výziev, aby prinútilo spoločnosť pracovať pre potreby vojny, čo pripomína niekdajší sovietsky prístup.

Život v ruskej metropole tak pokračoval relatívne normálne. Poslanec Maxim Ivanov pritom dnešné udalosti označil za najvážnejší útok na Moskvu od druhej svetovej vojny.

Ďalší štyria ľudia boli zranení na iných miestach v Kyjevskej oblasti. Po útoku zostalo poškodených 16 civilných objektov vrátane áut a obytných budov.

Moskva podľa ukrajinskej armády za uplynulý deň prišla aj o jeden tank, dve obrnené bojové vozidlá pechoty, desať delostreleckých systémov a jeden systém protivzdušnej obrany.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu celkovo stratilo 3 802 tankov, 7 469 obrnených bojových vozidiel pechoty, 3 445 delostreleckých systémov a 332 systémov protivzdušnej obrany.

"Hovoril som s Erdoganom. Zagratuloval som mu (k víťazstvu vo voľbách). Stále chce pracovať na niečom na F-16-tkách. Povedal som mu, že my chceme dohodu so Švédskom, tak ju spravme. Budeme jeden s druhým v kontakte," uviedol Biden pre reportérov pri odchode z Bieleho domu do štátu Delaware.

Na otázku, či očakáva od Erdogana nejaký krok v súvislosti so žiadosťou Švédska o vstup do NATO, Biden uviedol: "Hovoril som mu o tom. Budeme o tom viac hovoriť budúci týždeň."

Švédsko a susedné Fínsko sa vlani odklonili od svojej dlhoročnej politiky vojenskej neangažovanosti, keď v reakcii na inváziu Ruska na Ukrajinu požiadali o vstup do NATO. Ich žiadosti musia schváliť všetky členské krajiny a zatiaľ čo Fínsko už do aliancie už vstúpilo, žiadosť Švédska ešte neschválili Turecko a Maďarsko.

Kancelária tureckého prezidenta vo vyhlásení o telefonáte prezidentov uviedla, že lídri sa dohodli na prehĺbení spolupráce vo všetkých smeroch bilaterálnych vzťahov, ktoré sa vo svetle regionálnych a globálnych výziev stali dôležitejšie. (TASR)

"Dnes ráno za úsvitu spôsobili útoky dronov menšie škody na viacerých budovách. Na mieste sú všetky záchranné zložky. Nikto nebol vážne zranený," uviedol podľa agentúry AFP na telegrame moskovský starosta Sobjanin.

Podľa agentúry Reuters sa na ruských kanáloch na telegrame objavujú správy o štyroch až desiatich dronoch. Niekoľko bezpilotných lietadiel sa podľa ruských úradov podarilo zostreliť.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Drony zasiahli dve obytné budovy v Moskve, nie sú hlásené žiadne obete Čítajte 

Zdôraznil, že Rusko pravidelne ostreľuje Ukrajinu. „Obávam sa, že to neurobia bez plánu. Musíme byť pripravení, čo znamená pokračovať v pomoci Ukrajine, pretože ak jej nepomôžeme, Ukrajina sa nemôže brániť,“ povedal Borrell.

Kličko na platforme Telegram spresnil, že záchranári z viacposchodovej budovy v južnej časti Kyjeva evakuovali troch zranených a 20 ďalších osôb po tom, čo tam padajúce trosky spôsobili požiar.

"Jeden človek zahynul, traja ďalší utrpeli zranenia. Dve horné poschodia sú zničené, pod troskami môžu byť ešte ľudia," upozornil Kličko.

Starosta ukrajinskej metropoly predtým informoval, že v rovnakej časti mesta bola v súvislosti so "stredne závažnými" zraneniami hospitalizovaná 27-ročná žena.

"Masívny útok! Zostaňte vnútri!" vyzval Kličko.

Kyjevská vojenská správa neskôr spresnila, že nočný útok na hlavné mesto bol podniknutý pomocou dronov. Padajúce trosky pritom spôsobili požiar na najmenej dvoch miestach v Kyjeve.

Sirény leteckého poplachu zneli v noci na utorok okrem Kyjeva aj v Čerkaskej, Kirovohradskej a Mykolajivskej oblasti v centrálnej časti Ukrajiny, ako aj v juhoukrajinskej Chersonskej oblasti.

Došlo síce k niekoľkým dopadom, väčšina dronov a rakiet však bola zostrelená, uviedol Zelenskyj vo svojom pravidelnom videoprejave.

Americké systémy protivzdušnej obrany typu Patriot pomohli "v zničení zla", povedal Zelenskyj. Zároveň požiadal o ďalšiu pomoc, ktorou by sa zdokonalila obrana Ukrajiny.

"Samozrejme neexistuje väčšie poníženie pre jeden teroristický štát, než je úspech našich bojovníkov," podotkol ukrajinský prezident. "Neexistuje žiadna alternatíva, než je úplné oslobodenie nášho územia," zdôraznil.

Zelenskyj tiež potvrdil, že sa stretol s ukrajinským vojenským vedením, aby spolu prediskutovali kroky protiofenzívy proti ruskej vojenskej invázii.

Ukrajinská tajná služba zverejnila správu o verdikte na svojom účte na platforme Telegram. Odsúdená žena podľa rozsudku organizovala na sociálnych sieťach výzvu na financovanie bojovníkov v Ruskom okupovanej Doneckej oblasti. Zadržali ju vlani v decembri počas operácie zameranej na odhalenie sabotérov.

Podľa tajnej služby podporovala dvoch svojich príbuzných, ktorí sa už v roku 2016 pridali k separatistom v Doneckej oblasti, kde bojovali proti ukrajinským silám.

Po vypuknutí invázie z februára minulého roku sa príbuzní tejto ženy údajne pridali k ruským jednotkám pri okupácii mesta Mariupol a častí Chersonskej oblasti. (TASR)

Moskva mesto predminulý týždeň vyhlásila za dobyté, Kyjev to oficiálne nepotvrdil.

"Intenzita nepriateľskej ofenzívy sa výrazne znížila, pretože nepriateľ nahradil wagnerovcov bežnými jednotkami. Naši vojaci tento postup nepriateľovi výrazne sťažujú," píše v príspevku na sociálnej sieti Maľarová, podľa ktorej ale ruská armáda na bachmutskom fronte s rovnakou intenzitou pokračuje v delostreleckom ostreľovaní.

Dekrét o uzatvorení hraníc, podpísaný poľským ministrom vnútra Mariuszom Blaszczakom.

Andrzeja Poczobuta bieloruského novinára a príslušníka poľskej národnostnej menšiny, odsúdili na osem rokov odňatia slobody za kritické reportáže o režime Západom neuznaného bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka. Minulý piatok bieloruský Najvyšší súd zamietol jeho odvolanie a potvrdil rozsudok.

Deň po tom, čo bol vynesený rozsudok nad Poczobutom, Poľsko uzatvorilo hraničný priechod Bobrowniki na hraniciach s Bieloruskom a zaviedlo i ďalšie dopravné obmedzenia. Dodalo, že ak bude Poczobut prepustený, obmedzenia zruší.

Poľsko v tejto súvislosti v pondelok tiež oznámilo, že uvalilo sankcie na ďalších 365 bieloruských občanov, medzi ktorými je aj viac ako 150 poslancov bieloruského parlamentu. Tieto osoby podľa Varšavy propagovali bieloruský režim a podieľali sa aj na legitimizácii a podpore represívnej politiky orgánov v Minsku. (TASR)

Ide o komplexný zákaz všetkých obchodných aktivít s Iránom, vrátane investícií a transferu technológií. Cieľom sankcií je tiež zastavenie tranzitu iránskych produktov cez ukrajinské územie a zákaz výberu iránskych aktív na Ukrajine.

Irán Rusku dodáva drony, ktoré Moskva používa na rozsiahle útoky proti ukrajinskej infraštruktúre. (SITA)