PLYN Z RUSKA

"Pripravenosť v zásobách plynu je na takej úrovni, že sa nemusíme obávať už ani tej nasledujúcej vykurovacej sezóny," uviedol Hirman. Dodal, že ak sa do objemu zásobníkov Nafty zarátajú aj zásoby v zásobníku v Dolných Bojanoviciach na Morave, ktorý vlastní a spravuje SPP - distribúcia, v súčasnosti máme objem zásob presahujúci 2,5 miliardy kubických metrov plynu, pričom jeho ročná spotreba je okolo piatich miliárd kubických metrov.

"Patríme medzi tri krajiny EÚ, ktoré majú najlacnejšie ceny plynu pre domácnosť," dodal Hirman.

Aktuálne má podľa Hirmana Západoslovenská energetika u domácich prevádzkovateľov zásobníkov naplnené svoje zásoby na 56 percent. K 1. októbru sa plánuje stav zásob slovenských zásobníkov na úrovni 100 percent, pričom ZSE ma už tento plyn zakúpený.

Kulla uviedol, že SPP má 70 percent ročného objemu plynu SPP z diverzifikovaných zdrojov a 50 percent z vlastných zásob. "De facto budeme mať plynu 120 percent ročnej spotreby, takže sa vieme zaobísť úplne bez ruského plynu," uzavrel Kulla. (TASR)

"K zníženiu spotreby zemného plynu prispeli dva hlavné faktory. Teplejšie počasie o takmer jeden stupeň v porovnaní s päťročným priemerom prispelo k zníženiu takmer tretinou. Väčší vplyv, až 70 percent, však mali úspory spotreby alebo zníženie výroby," konštatoval prezident Slovenského plynárenského a naftového zväzu Rastislav Ňukovič.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Chodby dlhšie ako pražské metro sa vyľudnia. Ako končia baníci na Hornej Nitre Čítajte 

Priaznivý je podľa plynárov vývoj cien plynu

K zníženiu spotreby prispeli aj obyvatelia rodinných domov, z ktorých až 63 percent dlhodobo využíva zemný plyn ako svoj hlavný zdroj tepla. Vlani sa na Slovensku predalo viac než 35-tisíc nízkoemisných plynových kondenzačných kotlov.

Mierne medziročné zníženie počtu predaných kondenzačných kotlov z 38 500 v roku 2021 pripisuje SPNZ extrémne vysokému dopytu po kotloch v roku 2021 po odznení pandémie COVID-19.

Priaznivý je podľa plynárov vývoj cien plynu. Cena zemného plynu na spotovom trhu klesla pod 50 eur za megawatthodinu (MWh) a tento trend by sa mal podľa SNPZ udržať aj v najbližších rokoch, pričom kontrakty na roky 2026 a 2027 sa momentálne pohybujú pod 35 eur/MWh.

Na priaznivý cenový vývoj má vplyv aj vysoký stav zásob zemného plynu. V Európe je na úrovni viac ako 58 percent. Slovenské podzemné zásobníky zemného plynu sú po zime naplnené na 60 percent. Celkový objem zásobníkov je 3,4 miliardy kubických metrov (m3), čo zodpovedá 70 percent ročnej spotreby Slovenska.,

Zdrojov z Ruska je menej

Z pohľadu Slovenska došlo k posilneniu diverzifikácie zdrojov a trás zemného plynu. Prostredníctvom uzavretých zmlúv spoločnosťou SPP môže Slovensko doviezť až dve tretiny svojej spotreby z iných zdrojov ako z Ruska. Ide o dovoz LNG z USA, Kataru a o kontrakt na dovoz nórskeho plynu.

Najdôležitejším plynárenským projektom z hľadiska diverzifikácie trás bolo vlani dokončenie nového prepojovacieho plynovodu medzi Poľskom a Slovenskom. Jeho kapacita v smere na Slovensko je 5,1 miliardy m3, čo by mohlo pokryť celoročnú spotrebu plynu v SR.

"Poľsko vďaka novému prepojeniu získava infraštruktúrny prístup k zdrojom plynu nachádzajúcim sa v krajinách južnej Európy, severnej Afriky a na Kaukaze. Na druhej strane Slovensko získava prístup k plynu z Baltic Pipe (nórsky šelf), terminálu LNG vo Świnoujście a terminálu LNG v Klaipede. To môže možnosti Slovenska v oblasti dovozu LNG značne rozšíriť, keďže doterajšie dodávky LNG na Slovensku sa realizovali predovšetkým z južných smerov," dodal Ňukovič. (TASR)

Niektorí predstavitelia Únie očakávali, že ministri budú riešiť spor o tom, či by sa jadrová energia mala započítať do cieľov v oblasti obnoviteľnej energie. Táto otázka rozdeľuje členské štáty a môže priniesť meškanie hlavnej politiky EÚ v oblasti obnoviteľných zdrojov energie.

Zníženie spotreby zemného plynu bolo jedným z niekoľkých opatrení, ktoré bloku pomohli prekonať energetickú krízu po vypuknutí vojny na Ukrajine. Spotreba plynu v EÚ klesla medzi augustom 2022 a januárom 2023 o 19,3 percent, ukazujú údaje Rady EÚ.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Rusi našli spôsob ako obísť sankcie. Prečo vozia naftu Arabom? Čítajte 

A Únia hľadá tiež spôsob, ktorý by umožnil členským štátom zakázať dodávky ruského skvapalneného zemného plynu bez zavedenia nových energetických sankcií.

Ministri energetiky sú pripravení schváliť návrh, ktorý vládam umožní dočasne zabrániť ruským vývozcom vopred si rezervovať infraštruktúru potrebnú na prepravu LNG, uvádza sa v dokumente, ktorý videla agentúra Bloomberg News.

"Nemôžeme, a ani sa nevrátime k status quo s Ruskom ako naším hlavným dodávateľom plynu," povedala Kadri Simsonová, eurokomisárka pre energetiku.

Navrhované nariadenie bude musieť schváliť aj Európsky parlament, ktorý ponúkol svoje vlastné riešenia na obmedzenie dovozu ruského plynu. Zablokovanie dovozu LNG presadzujú najmä Fínsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva a Poľsko. (TASR)

Za rezolúciu hlasovalo Rusko, Čína a Brazília, ostatní členovia sa zdržali. Na schválenie rezolúcie je potrebné, aby za dokument hlasovalo minimálne deväť z 15 členov a aby žiaden z piatich stálych členov Rady nevyužil právo veta.

Zástupca amerického veľvyslanca pri OSN Robert Wood povedal, že vyšetrovanie OSN nie je potrebné, keďže Švédsko, Dánsko a Nemecko "pokračujú v komplexnom, transparentnom a nestrannom vyšetrovaní".

Každý z plynovodov Nord Stream 1 a Nord Stream 2 pozostáva z dvoch potrubí určených na dodávku ruského plynu po dne Baltského mora do Nemecka. Tri zo štyroch potrubí boli v septembri minulého roka poškodené výbuchom, nepoškodené zostalo iba jedno potrubie plynovodu Nord Stream 2.

Tento plynovod sa však ani nedostal do prevádzky, keďže Berlín tesne pred inváziou Ruska na Ukrajinu nevydal na to povolenie.

Väčšinovým vlastníkom projektu Nord Stream je ruský Gazprom. (TASR)

Ruský prezident tiež tvrdil, že prakticky všetky parametre dohody o novom plynovode Sila Sibíre-2, ktorý povedie z Ruska cez Mongolsko do Číny, sú dohodnuté. "Je to 50 miliárd metrov kubických plynu spoľahlivých a stabilných dodávok z Ruska," povedal.

Moskva túto myšlienku predložila už pred mnohými rokmi, ale stala sa naliehavejšou, keď sa Rusko obrátilo na Čínu, aby nahradilo Európu ako svojho hlavného odberateľa plynu, poznamenal Reuters. (ČTK)

Plynovod vedie cez ruský Ďaleký východ na severovýchod Číny a Gazprom má monopol na vývoz plynu z Ruska touto sieťou potrubí. Rusko sa o zvýšenie dodávok plynu do Číny usiluje už niekoľko rokov.

Vlani dosiahli dodávky suroviny plynovodom Sila Sibíri maximum 15,5 miliardy metrov kubických. Do roku 2025 plánuje Moskva prostredníctvom tejto infraštruktúry znásobiť export 2,5-krát na 38 miliárd metrov kubických ročne. Putin v článku, ktorý Kremeľ zverejnil v nedeľu večer, označil plynovod Sila Sibíri za "obchod storočia".

Moskva a Peking by mohli čoskoro dokončiť aj gigantický projekt "Sila Sibíre 2". Tento plynovod povedie z Ruska cez Mongolsko do provincie Sin-ťiang na severozápade Číny.

Mal by mať kapacitu 50 miliárd metrov kubických ročne, čo je takmer toľko ako podmorský plynovod Nord Stream z Ruska do Nemecka. Jeho kapacita predstavuje 55 miliárd metrov kubických za rok. (ČTK)

Každý z plynovodov Nord Stream 1 a Nord Stream 2 pozostáva z dvoch potrubí určených na dodávku ruského plynu po dne Baltského mora do Nemecka.

Tri zo štyroch potrubí boli v septembri minulého roka poškodené výbuchom, nepoškodené zostalo iba jedno potrubie plynovodu Nord Stream 2. Tento plynovod sa však ani nedostal do prevádzky, keďže Berlín tesne pred inváziou Ruska na Ukrajinu nevydal na to povolenie.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ruskú ekonomiku podržala hlavne výroba zbraní, bežní ľudia však trpia Čítajte 

Podľa ruského plynárenskému koncernu Gazprom je z technického hľadiska oprava možná, dva zdroje oboznámené s plánmi Moskvy však uviedli, že Rusko v dohľadnom čase nevidí veľké šance na také zlepšenie vzťahov so Západom, aby sa oprava a sprevádzkovanie oplatili.

Za posledný rok, teda od začiatku invázie Ukrajine, Európa prudko znížila dovoz energií z Ruska a export plynu od Gazpromu mimo krajín bývalého Sovietskeho zväzu sa v roku 2022 prepadol takmer na polovicu. Vývoz dosiahol 101 miliárd m3, čo predstavuje najnižší objem exportu od rozpadu Sovietskeho zväzu v roku 1991. (TASR)

Povedal tiež, že nemecké zásobníky plynu sú stále naplnené na 70 percent, čo pomôže prekonať aj nadchádzajúcu zimu.

"Aj bez ruských dodávok plynu sme zimu dobre prečkali," povedal Scholz. "Hovorilo sa o studených bytoch, nútenom odpájaní celých priemyselných odvetví, horúcej jeseni a zime plnej hnevu. Nič z toho nenastalo," uviedol v prejave v Spolkovom sneme.

Viacerí zástancovia energetickej spolupráce s Moskvou tvrdili, že Nemecko a Európa sa bez energetických dodávok z Ruska nezaobídu.

Tvrdili tiež, že jeseň bude pre vlády nepokojná, lebo vypuknú protesty nespokojných obyvateľov, ktoré sa počas zimy ešte viac vyhrotia. To, že nič také nenastalo, je podľa Scholza výsledkom jednoty a rozhodnosti.

Scholz poukázal na to, že ceny energií po prudkom raste neustále klesajú a že ťažké obdobie pomáhajú domácnostiam i podnikom v Nemecku prekonať rozsiahle balíky pomoci vrátane stanovenia maxima na ceny plynu, diaľkového tepla a elektriny.

Kancelár poslancom povedal, že Nemecko bude naďalej posilňovať svoju energetickú bezpečnosť budovaním čistých zdrojov energie. Sľúbil tiež posilniť odolnosť energetickej a komunikačnej infraštruktúry, aby dokázala čeliť sabotážam a kybernetickým útokom. (ČTK)

Vyzvala preto „všetky zaujaté strany, aby prejavili zdržanlivosť a vyhli sa akýmkoľvek špekuláciám“.

„Hoci stále nie je jasné, čo sa presne stalo pod hladinou Baltského mora v septembri 2022, čokoľvek spôsobilo tento incident, jeho dosah je medzi mnohými rizikami, ktoré vyvolala invázia na Ukrajinu,“ dodala Rosemary DiCarlová.

Zástupkyňa generálneho tajomníka OSN sa takto vyjadrila po tom, ako Rusko vyzvalo OSN na vyšetrenie septembrovej sabotáže na plynovodoch z Ruska do západnej Európy cez Baltské more. (SITA)

Balkánski susedia budú spolupracovať pri obstarávaní a skladovaní zemného plynu a "preskúmajú" vytvorenie nového potrubia medzi prístavmi Alexandrupoli a Burgas, uviedol úrad gréckeho premiéra.

Dohody sú "ďalším krokom k strategickému cieľu európskej (energetickej) autonómie," povedal grécky premiér Kyriakos Mitsotakis po stretnutí s bulharským prezidentom Rumenom Radevom, ktorý pricestoval na návštevu Atén.

Uviedol tiež, že grécke spoločnosti budú môcť odteraz skladovať zemný plyn v podzemnom zariadení Chiren na severozápade Bulharska, zatiaľ čo bulharské spoločnosti získajú prístup ku gréckemu terminálu Revithoussa.

"Obe krajiny budú mať zabezpečený prístup k zariadeniam, ktoré sú rozhodujúce pre ich energetickú bezpečnosť," povedal Mitsotakis.

Dodal, že dohoda "mení naše dve krajiny na križovatku pre distribúciu plynu nielen z Grécka do Bulharska, ale aj do zvyšku Európy." (TASR)

Možnosť arbitráže spomenul už vlani v októbri predseda predstavenstva a generálny riaditeľ ČEZ Daniel Beneš.

"V momente, keď niekto neplní kontrakt, ktorý máte, je ťažké sa baviť o niečom inom ako náhrade škody," povedal riaditeľ Beneš na otázku, či ČEZ s Gazpromom rokuje o dodávkach na tento rok.

Výpadky v dodávkach podľa neho ČEZ jasne poškodili. "Je to vo vyšších stovkách miliónov až v prvých miliardách korún, logicky to budeme vymáhať," povedal Beneš. Otázkou podľa neho je, čo sa podarí vymôcť. (ČTK)

Alexander Nikolov bol v úrade od decembra 2021 do augusta 2022, a teda aj vtedy, keď ruský energetický gigant Gazprom zastavil Bulharsku dodávky zemného plynu, keď po spustení ruskej vojny na Ukrajine odmietlo za ne platiť v rubľoch.

Podľa prokuratúry v Sofii Nikolov spolu s ďalšími dvomi predstaviteľmi ohrozili prevádzku spoločnosti Bulgargaz v súvislosti s verejnými dodávkami plynu v krajine.

Nikolov previnenie popiera. Novinárom povedal, že „obvinenia sú obmedzené na rozhodnutie Bulharska nepodvoliť sa vydieraniu zo strany Gazpromu a Ruska“.

Jedna z vyšetrovateľov Biserka Stojanovová uviedla, že ťažiskom ich úsilia bola reakcia Bulharska na navrhovanú novú platobnú schému pre dlhodobú zmluvu s Gazpromom.

Okrem spôsobenia finančných škôd Bulgargazu v apríli a máji 2022 podľa jej slov údajné zlé hospodárenie „ohrozilo právomoc štátnej spoločnosti konať ako verejný dodávateľ plynu, konkrétne jej povinnosť zabezpečiť bezpečné a neprerušované dodávky“.

Bulharsko bolo pred inváziou Ruska na Ukrajinu takmer plne závislé od ruského plynu. Už si však zabezpečilo alternatívne dodávky plynu z neruských zdrojov. (SITA)

Investigatívny novinár Seymour Hersh vo svojom článku uviedol, že výbušniny k plynovodu Nord Stream umiestnili vlani v júni potápači amerického námorníctva v spolupráci s Nórskom a následne ich o tri mesiace neskôr odpálili.

Dodal tiež, že o tom údajne rozhodol americký prezident Joe Biden, ktorý tým chcel Moskvu pripraviť o príjmy z predaja ruského plynu v Európe.

Biely dom označil Hershov článok za "totálnu fikciu". Novinárove tvrdenia vyhlásila za nepravdivé aj americká Ústredná spravodajská služba (CIA) a nórske ministerstvo zahraničných vecí.

AFP pripomína, že z plynovodov Nord Stream 1 a 2 v Baltskom mori začal 26. septembra na štyroch miestach unikať zemný plyn, čomu predchádzali dva výbuchy.

Následne došlo k výraznému úniku metánu do ovzdušia. Dánski a švédski vyšetrovatelia informovali, že pri plynovodoch našli stopy výbušnín a potvrdili tak, že išlo o sabotáž.

Odborníci však uviedli, že na sabotáž takéhoto rozsahu mohol mať prostriedky jedine nejaký štát, vyšetrovanie však nepreukázalo, kto je za sabotáž zodpovedný. (TASR)

Mesačné daňové a colné príjmy z predaja energií sa v medziročnom porovnaní znížili o 46 perdcent. Zatiaľ čo cena severomorskej ropnej zmesi Brent takmer stagnovala, priemerná cena ruskej zmesi Urals v januári medziročne padla o 42 percent na 49,48 USD (45,24 eura) za barel (159 litrov).

Moskva sa pri financovaní svojich rozpočtových výdavkov spolieha na príjmy z predaja ropy a plynu - v minulom roku okolo 11,6 bilióna rubľov (165 miliárd USD).

A keďže výdavky v dôsledku nákladov na vojnu na Ukrajine prudko vzrástli a príjmy z predaja energií klesajú, musela začať na krytie deficitu predávať devízové rezervy.

V januári to bolo 425,5 miliardy RUB alebo 6,05 miliardy USD.

Ruské ministerstvo financií v piatok uviedlo, že vo februári takmer strojnásobí predaj devíz na 8,9 miliardy RUB alebo 130 miliónov USD denne, aby kompenzovalo pokles príjmov z predaja ropy a plynu.

Podľa analytikov ruskej štátnej banky Promsvyazbank by sa tento predaj mohol v marci opäť takmer zdvojnásobiť, keďže Moskva potrebuje pokryť deficit.

Ak sa ceny ruskej ropy v najbližších mesiacoch nezvýšia, rozpočtový deficit by podľa analytikov Credit Bank of Moscow mohol v tomto roku dosiahnuť 5,5 bilióna RUB (78 miliárd USD) alebo 3,8 percent HDP.

Ruský rozpočet na rok 2023 počíta s deficitom na úrovni 2 percent HDP a akýkoľvek väčší deficit by si vyžadoval kombináciu vyššieho predaja devízových rezerv, nižších výdavkov, vyšších pôžičiek alebo zvýšenia daní.

Ruský denník Kommersant v piatok uviedol, že Kremeľ uvažuje o zmene spôsobu výpočtu daní pre ropné a plynárenské spoločnosti, aby pokryl časť deficitu.

Severomorská ropná zmes Brent sa v piatok predávala približne po 82 USD za barel a ropa Urals po približne 53,60 USD za barel. (TASR)

Informoval o tom denník Vedomosti, ktorý vychádza z údajov Gazpromu. 

Tranzit plynu z Ruska do Únie prudko klesol vlani v máji, keď Ukrajina prerušila tranzit cez stanicu Sochranovka. Tá je tranzitnou cestou do Európy zhruba pre tretinu celkového objemu ruského plynu prepravovaného cez Ukrajinu. Opatrenie Kyjev zdôvodnil aktivitami ruských okupačných síl.

Gazprom podľa dostupných údajov za prvých 30 dní nového roka vyviezol do Únie cez Ukrajinu 951,4 milióna metrov kubických plynu. V druhej polovici minulého roka Gazprom dodával cez Ukrajinu denne 41 až 43 miliónov metrov kubických plynu.

Od 5. januára však denné objemy začali prudko klesať a od 19. januára denné dodávky predstavovali iba 24,4 milióna metrov kubických. Trasa cez Ukrajinu je poslednou cestou, ktorou ešte prúdi zemný plyn z Ruska na západoeurópske trhy.

Gazprom disponuje najväčšími zásobami zemného plynu na svete a má monopol na vývoz tejto strategicky dôležitej suroviny z Ruska prostredníctvom siete plynovodov. Kontrolu nad firmou má Kremeľ. (ČTK)

Podobne ako jeho susedia Kazachstan, Kirgizsko a Tadžikistan, trpí aj Uzbekistan v dôsledku starnúcej infraštruktúry častými výpadkami prúdu a vykurovania.

Hovorca uzbeckého ministerstva energetiky povedal, že dodávky plynu na základe dohody s ruským energetickým gigantom Gazprom sa začnú 1. marca.

Uzbecká plynárenská spoločnosť Uztransgaz uviedla, že krajina nikdy predtým ruský plyn nedovážala. Výška dodávok ani náklady za transakciu neboli zverejnené.

Dohoda prichádza v čase, keď Rusko znižuje vývoz do Európy v dôsledku napätia spôsobeného inváziou Moskvy na Ukrajinu a snaží sa ho presmerovať do Ázie. Európske krajiny sa od vypuknutia konfliktu na Ukrajine taktiež snažia zmenšovať svoju závislosť od ruského plynu. (TASR)

Ako spoločnosť Gassco uviedla, v roku 2022 vyviezlo Nórsko prostredníctvom siete plynovodov celkovo 116,9 miliardy kubických metrov plynu. Oproti roku 2021 to znamená rast o 3,3 percentá. V roku 2021 dodávky plynu predstavovali 113,2 miliardy m3 a v roku 2020 zhruba 107 miliárd m3.

Objem dodávok za minulý rok bol tak druhý najvyšší v histórii záznamov. Rekord dosiahol export nórskeho plynu plynovodmi v roku 2017, keď objem dodávok dosiahol 117,4 miliardy m3.

"Vojna na Ukrajine zvýšila dopyt po stabilných a dôveryhodných dodávkach zemného plynu a produkcia v Nórsku je kľúčová na zabezpečenie energetických potrieb Európy," povedal šéf Gassco Frode Leversund.

Nórsko primárne dodáva plyn plynovodmi do terminálov v Británii, Nemecku, vo Francúzsku a v Belgicku. Koncom minulého roka bol sprevádzkovaný nový plynovod prepravujúci surovinu z Nórska cez Dánsko do Poľska.

Dodávky do Nemecka, najväčšej európskej ekonomiky, vzrástli vlani o 11 percent a do Francúzska o 4,7 percent. Naopak, dodávky do Británie klesli, a to o 11,7 percent, dodala spoločnosť Gassco. (TASR)

Cena referenčného európskeho kontraktu na plyn s dodávkou na burze TTF v Amsterdame klesla od začiatku tohto roka o 18 percent, pretože nezvyčajne teplé zimné počasie znižuje dopyt a podporuje hromadenie zásob.

Nadpriemerné zásoby

Plyn zlacnel o viac ako 80 percent od augusta 2022, keď jeho cenu vyhnali nahor obavy z nedostatku komodity počas zimy po obmedzení dodávok z Ruska.

Konflikt na Ukrajine podčiarkol veľkú závislosť Európy od ruského plynu. To prinútilo kontinent hľadať alternatívne zdroje a opatreniami na zlepšenie efektívnosti. Tento prístup spolu s miernymi zimnými teplotami umožnil európskym štátom vytvoriť si zásoby.

Zásoby plynu v Európe sa pohybujú na úrovni približne 82 percent kapacity skladovacích zariadení, oproti 50 percent pred rokom a sú tiež "výrazne nad" sezónnou normou 70 percent, uviedol analytik spoločnosti Mirabaud John Plassard.

Cena plynu na burze v Amsterdame klesla tento týždeň na 16-mesačné minimum, ale stále bola viac ako dvojnásobne vyššia ako pred pandémiou ochorenia COVID-19, ktorá Európu zasiahla v marci 2020. A hoci ceny plynu v Európe klesajú, doteraz sa to nepremietlo do nižších účtov pre podniky a jednotlivcov.

Producenti potrebujú vysoké investície

Nórsko sa stalo hlavným dodávateľom plynu pre kontinent. Anders Opedal, riaditeľ nórskeho energetického gigantu Equinor upozornil, že vysoké účty za elektrinu a plyn sa udržia, pričom poukázal na obrovské náklady na investície do prechodu na čistejšiu energiu.

Podobne sa vyjadril aj analytik spoločnosti Oanda Edward Moya.

"Účty za energiu sa nevrátia na úroveň pred pandémiou, pretože energetické spoločnosti čelia prudkým výdavkom pri prechode z fosílnych palív na alternatívne zdroje energie. Môže trvať roky, kým sa ceny dostanú na úroveň, s ktorou budú európski spotrebitelia spokojnejší," povedal pre agentúru AFP.

Poskytovatelia energie v Európe čelia totiž aj zvýšeným nákladom na dopravu, rastúcim daniam a nedostatku pracovných síl. (TASR)

Nemecko doviezlo od januára do konca novembra minulého roka 93,7 miliardy kubických metrov (m3) plynu. To je o 29 percent menej než za rovnaké obdobie predchádzajúceho roka.

Naopak, za dodanú surovinu Nemci zaplatili približne 68 miliárd eur. Za 11 mesiacov roka 2021 ich dovoz plynu stál 29,4 miliardy eur, uvádzajú údaje Spolkového úradu pre hospodárstvo a kontrolu. (TASR)