Nemáme plán B pre prípad, že Ukrajina padne, vraví estónska premiérka
Ak Ukrajina nevyhrá vojnu proti Rusku, bude to negatívny signál pre Pobaltie, povedala estónska premiérka Kaja Kallasová.
Ako povedala v rozhovore pre spravodajskú televíziu BBC, ruský vodca Vladimir Putin obráti svoju pozornosť na Pobaltie a bude sa snažiť získať tamojšie krajiny vrátane Estónska späť pod kontrolu Moskvy.

Aby pomohla odvrátiť túto možnosť, estónska vláda naliala peniaze a zbrane do ukrajinského vojnového úsilia a darovala Kyjevu viac ako jedno percento svojho HDP. „Keby to urobila každá krajina NATO, Ukrajina by vyhrala,“ povedala Kallasová.
Na otázku, aký je plán B v podaní Estónska, ak Ukrajina túto vojnu prehrá a ruská invázia nakoniec uspeje, odvetila: „Nemáme plán B na ruské víťazstvo, pretože potom by sme sa prestali zameriavať na plán A. Nemali by sme podľahnúť pesimizmu. Víťazstvo na Ukrajine nie je len o území. Ak Ukrajina vstúpi do NATO, aj keď bez nejakého územia, potom je to víťazstvo, pretože bude pod záštitou NATO.“
Kaja Kallasová je kontroverzná postava. Nie je prvou národnou líderkou, ktorá je populárnejšia mimo svojej krajiny ako doma. Narodila sa ako sovietska občianka a jej matka a stará mama boli násilne deportované na Sibír. Teraz má 46 rokov a od roku 2021 je predsedníčkou vlády a patrí k najsilnejším hlasom v NATO, pokiaľ ide o otupenie ambícií Kremľa v Európe.
To niektorých v Bielom dome vystrašilo, že riskuje zatiahnutie Západu do priameho konfliktu s Moskvou.
Mnohí Estónci sú tiež menej spokojní so zvýšením daní, ktoré má pokryť príspevok Estónska k obrane Ukrajiny. Kallasová je však neoblomná a neúnavne poukazuje na existenčnú hrozbu zo strany agresívneho Ruska.
„Rusko chce v našich spoločnostiach zasiať strach,“ povedala Kallasová a poukázala na to, že „v mnohých častiach EÚ vidíme rôzne hybridné útoky“.
„Hybridné útoky“ sú nepriateľské akcie, o ktorých existuje podozrenie, že ich vykonal protivník, akým je Rusko, no sú ťažko dokázateľné a škody môžu byť rozsiahle.
Príkladom toho boli záhadné explózie, ktoré vyhodili do vzduchu plynovody Nordstream, či nedávne rušenie GPS signálov, ktoré dočasne pozastavili lety v oblasti Baltského mora.
Estónska národná bezpečnostná služba zasa vo svojej najnovšej výročnej správe popisuje prípady z minulej jesene, aké sa nedávno udiali aj na Slovensku, keď stovkám škôl v Estónsku a ďalších pobaltských štátoch boli zaslané poslali e-maily s tvrdením, že v školských budovách boli umiestnené bomby.
„Takéto hrozby,“ uvádza sa v správe, „sú zamerané na vytváranie psychologického a emocionálneho napätia tým, že sa zameriavajú na najzraniteľnejšie osoby - ohrozujú bezpečnosť detí“. (SITA)
Ďalšie príspevky na tému: Vojna na Ukrajine
Dve osoby prišli o život a ďalších päť utrpelo zranenia pri rozsiahlom ruskom dronovom útoku na mesto Odesa. Čítaj ďalej
Spojené štáty a Ukrajina podpísali dohodu o nerastných surovinách. Čítaj ďalej
V Moskve sa bude 20. septembra konať hudobná súťaž s názvom Intervízia, je ruským rivalom medzinárodnej Eurovízie. Čítaj ďalej
Ukrajinský rabín piesňou nabáda Trumpa bojovať v mene dobra a pomôcť Ukrajine dosiahnuť spravodlivý a trvalý mier.
EÚ podľa Kallasovej pripravuje plán B na zachovanie sankcií Rusku v prípade, že USA upustia od mierových rokovaní. Čítaj ďalej
Estónsko dostalo šesť amerických salvových raketometov, ide o jeden z najväčších nákupov zbraní v krajine. Čítaj ďalej
USA sú pripravené ešte dnes podpísať dohodu s Ukrajinou o nerastnom bohatstve, tvrdí minister financií Bessent. Čítaj ďalej
V Kurskej oblasti sú podľa Putina stále malé skupiny ukrajinských vojakov ukrytých v pivniciach a skrýšach. Čítaj ďalej