Prezidentka: Vstup Fínska do NATO urobí Alianciu ešte bezpečnejšou a silnejšou

Dodal, že ešte je potrebné doladiť posledné detaily. Do Washingtonu medzitým smeruje prvá podpredsedníčka ukrajinskej vlády Julija Svyrydenková, uvádza stanica Sky News.

Nemenovaný zdroj z ukrajinskej vlády ešte pred vyjadreniami Šmyhaľa uviedol, že Kyjev je pripravený spolu s USA uzavrieť dohodu o ťažbe nerastných surovín a k podpisu by mohlo dôjsť ešte v stredu neskoro večer kyjevského času.

Dohodu mali USA a Ukrajina podpísať už koncom februára, zmarila ju však roztržka medzi Zelenským a Trumpom v Bielom dome.

Trump chce dohodu, ktorá by Washingtonu poskytla licenčné poplatky zo ziskov z ukrajinskej ťažby surovín a vzácnych nerastov ako kompenzáciu za vojenskú a finančnú pomoc, ktorú Ukrajine v boji proti ruskej invázii poslal jeho predchodca Joe Biden.

Obe strany podpísali pred takmer dvoma týždňami memorandum o zámere „dokončiť formálnu dohodu o hospodárskom partnerstve a investičnom fonde na obnovu (Ukrajiny)“. Návrh dohody bol od hádky v Bielom dome prepracovaný a podľa Šmyhaľa pôjde o „skutočne partnerskú dohodu“.

„Investičný fond bude mať rovnaké – päťdesiat na päťdesiat – podiely na riadení aj napĺňaní. Príspevky budú v hotovosti a americká strana si bude môcť novú vojenskú pomoc započítať ako svoj vklad do fondu,“ povedal Šmyhaľ v ukrajinskej televízii. Washington podľa jeho slov upustil od svojej požiadavky, aby sa do fondu zahŕňala aj doterajšia pomoc USA.

Denník The Financial Times medzičasom prišiel s informáciou, že obe strany na poslednú chvíľu narazili na prekážky. Nezhody údajne nastali, keď tím amerického ministra financií Scotta Bessenta Svyrydenkovej na ceste do Washingtonu povedal, že by mala byť „pripravená podpísať všetky dohody, alebo sa vrátiť domov“.

Američania podľa FT chcú, aby Ukrajinci v stredu podpísali rámcovú aj podrobnú zmluvu o financovaní, ktorá by zavŕšila úplnú dohodu o nerastných surovinách. Podľa nemenovaných ukrajinských predstaviteľov to však nepôjde, pretože dohodu o investičnom fonde musí pred podpisom ratifikovať ukrajinský parlament. (TASR)

„Ak sa veľká krajina potrebuje postaviť, postaví sa kedykoľvek. Nikto nemôže mať žiadne pochybnosti,“ povedal Dmitrij Peskov počas prednášky v Múzeu víťazstva v Moskve.

Peskov tvrdil, že „milióny Rusov už pomáhajú vojenskému úsiliu proti Ukrajine zbieraním pomoci, posielaním vybavenia a munície na frontovú líniu z osobných prostriedkov a tkaním maskovacích sietí."

„Približne 30 miliónov sovietov obetovalo svoje životy v boji proti fašizmu,“ spomenul Peskov bilanciu z druhej svetovej vojny.

Ruské úrady každý mesiac naverbujú do armády 30 až 40-tisíc ľudí, uviedli pre Wall Street Journal zdroje oboznámené so spravodajskými službami USA a krajín EÚ.

Namiesto formálneho odvodu sa Kremeľ spolieha na finančné stimuly a agresívne náborové kampane, vrátane lukratívnych zmlúv.

Zatiaľ čo ruský prezident Vladimir Putin sa po nepopulárnej čiastočnej mobilizácii v roku 2022, ktorá spustila exodus viac ako 261-tisíc Rusov, vyhýbal ďalšiemu rozsiahlemu odvodu, vojenskí lídri údajne vyvíjajú tlak na Kremeľ, aby inicioval širší odvod.

Súčasné tempo náboru je dostatočné na pokrytie hlásených strát Ruska na fronte, ktoré NATO odhaduje na približne tisíc vojakov denne.

Podpredseda Výboru pre obranu ruskej Štátnej dumy Alexej Žuravlev ešte v januári povedal, že v rámci príprav na potenciálny konflikt so Západom v priebehu nasledujúcich troch až štyroch rokov môže byť potrebná rozsiahlejšia mobilizácia.

„Je potrebné pripraviť mužskú populáciu a, prirodzene, brániť vlasť. Mali by sme o tom hovoriť a nehanbiť sa za to,“ povedal Žuravlev.

Ukrajinský vrchný veliteľ Oleksandr Syrskyj pred tromi týždňami povedal, že Rusko by mohlo zmobilizovať až päť miliónov vycvičených záložníkov s celkovou potenciálnou kapacitou 20 miliónov ľudí.

Vladimir Putin nariadil koncom marca pravidelný jarný odvod 160 000 mužov, čo bol najväčší odvod v Rusku za 14 rokov. (Kyiv Independent)

Bývalý člen velenia britskej armády a súčasný vojenský expert Michael Clarke pripomenul, že v Bielorusku sa nachádza zhruba 65 až 70-tisíc ruských vojakov. Podľa neho je veľmi nepravdepodobné, že by išla do útoku bieloruská armáda bez ruskej podpory.

"Na základe materiálov, ktoré videl, si nemyslím, že by sa v Bielorusku chystalo niečo veľké," doplnil Clarke.

Pripomenul, že posledné veľké spoločné cvičenia armáda Bieloruska a Ruska sa konali šesť mesiacov pred ruskou inváziou na Ukrajinu.

„Rusi v Bielorusku určite nasadia jednotky do manévrov, či ale za účelom útoku na Ukrajinu, nie je jasné. Momentálne to nie je najpravdepodobnejší scenár. Podľa mňa ruské velenie stále nedokáže zostaviť prostriedky potrebné na silnú a efektívnu ofenzívu, najmä ak bude naďalej trvať na doterajších spôsoboch vedenia útokov," dodal Michael Clarke.

„Rusko môže preukázať svoju skutočnú pripravenosť na mierové rozhovory tým, že bude súhlasiť so skutočným prímerím aspoň na 30 dní. Ak je Rusko pripravené na 60- alebo 90-dňové prímerie, sme pripravení aj my,“ napísal na sociálnej sieti X ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha.

Zdôraznil, že „Rusko musí prestať hovoriť o svojej pripravenosti na mier a začať konať tým, že bezpodmienečne pristúpi na reálne a trvalé prímerie.“

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v stredu oznámil, že ruský prezident Vladimir Putin je otvorený mieru na Ukrajine a intenzívne spolupracuje so Spojenými štátmi.

„Prezident zostáva otvorený politickým a diplomatickým metódam riešenia tohto konfliktu,“ spresnil Peskov pred novinármi.

Doplnil ale, že ciele Ruska musia byť naplnené, pričom Moskva by uprednostnila ich dosiahnutie mierovou cestou. (TASR)

Vyhlásil to poradca ruského prezidenta Vladimira Putina a predseda ruskej Námornej rady Nikolaj Patrušev. Za príčinu problémov označil západné sankcie.

„Sankčné obmedzenia zhoršujú problém návratnosti investícií vložených do výstavby nových veľkokapacitných plavidiel v ruských lodeniciach,“ povedal Patrušev na zasadnutí predsedníctva Námornej rady.

Ako zdôraznil, námorná doprava má kľúčový význam, keďže zabezpečuje prepojenie územia Ruska, ako aj veľkú časť obratu zahraničného obchodu s tovarom.

„Západné krajiny otvorene deklarujú svoj zámer vytlačiť ruské spoločnosti zo systému námornej dopravy. V dôsledku uvalených sankcií je naša krajina zbavená prístupu k medzinárodnému systému poistenia, udeľovania licencií a registrácie lodí. Bol zavedený zákaz zastavenia a obsluhy ruských plavidiel vo viacerých prístavoch nepriateľských štátov,“ dodal Patrušev, ktorý v minulosti pôsobil ako tajomník Rady bezpečnosti Ruskej federácie. (TASR)

Vláda by bola v prípade uzavretia prímeria pripravená nasadiť jednu rotu pozemných síl spolu s inštruktormi a štábnymi dôstojníkmi. S vyslaním by musel súhlasiť parlament.

„Bezpečnosť Ukrajiny je bezpečnosťou Európy,“ povedal premiér Kristen Michal.

„Nezávislá, suverénna Ukrajina patriaca do európskej rodiny je pre nás všetkých najlepšou strategickou zárukou proti imperializmu Moskvy. Musíme ukázať, že dobré myšlienky dokážeme uviesť do praxe,“ vyhlásil.

Estónsky premiér zdôraznil, že najlepším spôsobom bezpečnostných záruk pre Ukrajine je členstvo v NATO.

„Ak si členstvo (Ukrajiny) v NATO vyžiada čas, odstrašenie a obranné opatrenia musia byť zabezpečené prostredníctvom spojeneckých síl umiestnených na Ukrajine,“ uviedol vo vyhlásení.

Rozhovory o možnom nasadení vojakov na Ukrajine s cieľom dohliadať na budúce prímerie s Ruskom vedú Británia a Francúzsko s približne 30 krajinami, ktoré tvoria tzv. koalíciu ochotných. (TASR)

Závod v meste Murom vo Vladimirskej oblasti je aj na sankčnom zozname EÚ. Vyrába komponenty pre vojenskú muníciu.

Je súčasťou korporácie Rostec a plní zmluvy pre ruskú armádu.

Zdroj z prostredia ukrajinskej rozviedky pre Kyiv Post uviedol, že v areáli závodu zaznelo päť výbuchov. Zásah dostali dve budovy a vypukol požiar.

Drony zaútočili aj na mesto Rylsk v ruskej Kurskej oblasti.

Okrem toho bolo v Brjanskej oblasti počuť výbuchy a letiská v Nižnom Novgorode, Ivanove a Jaroslavli pracovali v pohotovostnom režime.

Dmitrij Peskov povedal, že konflikt je taký zložitý, že rýchly pokrok, ktorý si Biely dom želá, by bolo ťažké dosiahnuť.

„Chápeme, že Washington je sa snaží dosiahnuť v tomto procese rýchly úspech, ale zároveň dúfame v pochopenie, že urovnanie ukrajinskej krízy je príliš zložitý proces na to, aby sa dal urobiť zo dňa na deň. Existuje veľa detailov a veľa malých vecí, ktoré je potrebné vyriešiť,“ povedal Peskov.

Peskov tiež povedal, že Moskva musí dosiahnuť svoje ciele na Ukrajine, a môže viesť priame rokovania s Kyjevom.

Dodal, že akékoľvek urovnanie musí byť dosiahnuté s Ukrajinou a nie s USA, hoci povedal, že Moskva je vďačná Trumpovej administratíve za jej úsilie o zabezpečenie mieru. (Sky News)