Španielsko pošle Ukrajine do konca budúceho týždňa šesť tankov Leopard

Dvaja ľudia zahynuli po tom, čo ruská raketa zasiahla Dnepropetrovskú oblasť v strednej časti Ukrajiny, dôležité priemyselné centrum, do ktorého nedávno vstúpili ruské jednotky.

Podľa oblastného gubernátora Serhija Lysaka útok zničil „ambulanciu, školu a kultúrnu inštitúciu“ v obci Vasylkivska a poškodil aj niekoľko súkromných domov a áut.

Podľa britského denníka The Guardian spustilo Rusko v sobotu nadránom svoj doposiaľ najrozsiahlejší útok na východoukrajinské mesto Pavlovhrad v Dnepropetrovskej oblasti. Dovedna šesťhodinové bombardovanie bolo najhoršie v histórii tohto mesta, napísal denník.

Pri nočnom dronovom útoku na ukrajinské prístavné mesto Odesa prišla o život najmenej jedna osoba a šesť ďalších utrpelo zranenia.

Ruská armáda zasa uviedla, že v sobotu zachytila šesť leteckých bômb a 349 dronov. (TASR)

Záchranné operácie podľa neho prebiehajú v Doneckej, Kirovohradskej, Dnepropetrovskej, Sumskej, Chersonskej, Volyňskej, Záporožskej, Mykolajivskej, Odeskej a Žytomyrskej oblasti.

V Sumách bola poškodená kritická infraštruktúra, pričom niekoľko tisíc rodín zostalo bez elektriny. Šostka bola zasiahnutá kombinovanými údermi. V Odese bol poškodený bytový dom - šesť ľudí utrpelo zranenia, vrátane dieťaťa. Žiaľ, jedna osoba zomrela," informoval Zelenskyj.

Rakety a drony zasiahli aj Pavlohrad, pričom poškodili obytný dom a životne dôležitú infraštruktúru. "Všetky príslušné zložky sú teraz na mieste, kdekoľvek je to potrebné, a pomáhajú ľuďom po útoku," uviedol prezident.

Zelenskyj sa zároveň poďakoval všetkým lídrom, ktorí "chápu, aké dôležité je urýchlene implementovať naše dohody".

"Spoločná výroba zbraní, investície do výroby dronov na Ukrajine, zabezpečenie systémov protivzdušnej obrany a rakiet pre ne a schopnosť ich vyrábať tu na Ukrajine - to všetko zachraňuje životy a Ukrajina to práve teraz potrebuje," dodal Zelenskyj.

Útoky podľa BBC odrážali aj ruské systémy protivzdušnej obrany, ktoré zachytili 87 bezpilotných lietadiel. Päť dronov bolo zostrelených nad Moskovskou oblasťou, dva z toho priamo nad ruskou metropolou.

Útoky v spomínanej oblasti poškodili vedenie vysokého napätia a prinútili úrady dočasne obmedziť lety na hlavnom moskovskom letisku Šeremetievo. Lety boli v piatok večer nakrátko pozastavené aj na letisku Domodevovo.

V Rostovskej oblasti zasa úlomky dronov spadli na železničnú trať, v dôsledku čoho bola vlaková doprava dočasne prerušená až do ich odstránenia. Týkalo sa to približne 50 regionálnych a prímestských spojov. (TASR, ČTK)

Generál Alexus Grynkewich, vrchný veliteľ spojeneckých síl Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) v Európe, to uviedol na stretnutí s predstaviteľmi armády a obranného priemyslu v nemeckom Wiesbadene, píše denník Bild.

Podľa Grynkewicha existuje reálne riziko koordinovanej agresie zo strany Číny a Ruska, ktorá by mohla viesť k súčasnému útoku na Taiwan a krajiny NATO.

„Diktátori Číny a Ruska, Si Ťin-pching a Vladimir Putin, sa už pripravujú na koordinovaný útok, ktorý by mohol vyvolať globálny konflikt,“ varoval generál.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Taiwan pri vojenskom cvičení ukázal aj zbrane z USA. Samé nebudú proti Číne stačiť, vravia odborníci Čítajte 

Grynkewich zdôraznil, že konflikt by sa mohol začať útokom Číny na Taiwan, pričom Rusko ako satelit Číny by svoje kroky koordinovalo s Pekingom.

„Čína a Rusko sa pripravujú na simultánny úder na Taiwan a Európu. Budeme potrebovať každé zariadenie, všetku dostupnú techniku a každý náboj, aby sme boli pripravení,“ povedal.

Podľa Bildu narastá v nemeckej vláde znepokojenie, že Rusko by mohlo už v roku 2027 zaútočiť na niektorú z menších krajín NATO.

Skoro ráno o tom na telegrame informoval starosta prístavného mesta pri Čiernom mori. Najmenej jedna viacpodlažná obytná budova podľa neho po útoku skončila v plameňoch.

Podľa serveru Ukrajinská pravda ukrajinské letectvo v noci informovalo o ruských raketách smerujúcich nad Dnepropetrovskú a Charkovskú oblasť, ďalšie sa pohybovali nad Poltavskou, Čerkasskou, Žitomyrskou aj Kyjevskou oblasťou.

Poplach bol v noci podľa webu vyhlásený aspoň na istý čas vo všetkých ukrajinských regiónoch, o škodách či zostreloch rakiet a dronov sa ukrajinská obrana zatiaľ nezmienila. Do vzduchu ale kvôli útoku, ktorý Ukrajinská pravda opísala ako "rozsiahly", svoje stíhačky poslalo susedné Poľsko.

Starosta Odesy Hennadij Truchanov uviedol, že na mesto smerovalo najmenej 20 dronov. Odesa je častým terčom ruských útokov, pripomína agentúra Reuters.

"V dôsledku útokov bola poškodená civilná infraštruktúra," napísal Truchanov. Vznietil sa výškový bytový dom a ľudí z miesta vyslobodzujú záchranári, dodal starosta.

Neskôr Truchanov uviedol, že v súvislosti s útokom bolo potvrdené jedno úmrtie. Informácie o zranených sa spresňujú.

Podľa agentúry Unian bol letecký poplach vyhlásený v piatok približne o 22:40. Neskôr monitorovacie kanály informovali, že na aglomeráciu smerujú dve skupiny dronov Šahíd, jedna od Čierneho mora.

Miestni obyvatelia na sociálnych sieťach informovali, že v meste zúria požiare, sú poškodené obytné budovy a je cítiť silný zápach horenia.

Masívny útok oznámil tiež šéf oblastnej správy Dnepropetrovkej oblasti Serhij Lysak, podľa ktorého to bola "pekelná noc a ráno" pre mesto Pavlohrad.

"Výbuch za výbuchom, ruskí teroristi použili rakety aj bezpilotné stroje," uviedol. V dôsledku útoku bola podľa neho zničená hasičská stanica, priemyselný podnik a niekoľkoposchodový obytný dom.

Dronmi útočila aj brániaca sa Ukrajina na Rusko. Podľa serveru Kyiv Independent už tretiu noc po sebe hlásila dronové útoky ruská metropola Moskva. Ruská protivzdušná obrana počas menej ako dvoch hodín zostrelila 13 dronov letiacich na Moskvu, uviedol nadránom starosta ruského hlavného mesta Sergej Sobjanin. Informácie o prípadných obetiach alebo škodách nezverejnil.

Podľa ruských telegramových kanálov očití svedkovia uviedli, že niektoré drony boli zostrelené blízko Zelenogradu, satelitného mesta vzdialeného zhruba 37 kilometrov severozápadne od centra Moskvy. (ČTK)

Jej pristúpenie podľa neho pravdepodobne nebude mať vplyv na strednodobé finančné plány bloku, ktoré sú stanovené práve do tohto roku.

„Absolútnou prioritou je pre nás v prvom rade urobiť všetko pre ukončenie tejto vojny. Kým je Ukrajina pod útokom a vo vojnovom stave, vstup do Európskej únie je samozrejme prakticky nemožný,“ uviedol Merz po boku rumunského prezidenta Dana v Berlíne.

„Potom budeme hovoriť o obnove Ukrajiny, ale to bude trvať niekoľko rokov. Pravdepodobne to neovplyvní ani súčasný strednodobý finančný výhľad EÚ. Cieľom však je čo najviac priblížiť Ukrajinu k EÚ a pripútať ju k tomuto spoločenstvu,“ dodal.

Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová vo februári v Kyjeve uviedla, že pokiaľ bude Ukrajina pokračovať v reformách súčasným tempom a v rovnakej kvalite, mohla by do EÚ vstúpiť ešte pred rokom 2030. Ukrajina je kandidátskou krajinou od roku 2022. (TASR)

Dohoda by následne Spojeným štátom umožnila drony vyrobené na Ukrajine nakupovať. Informovala premiérka Julija Svyrydenková.

Dohodu podľa nej na politickej úrovni odsúhlasili prezident Zelenskyj a šéf Bieleho domu Trump.

Zelenskyj tento týždeň pre denník New York Post povedal, že s Trumpom zvažujú uzavrieť dohodu, na základe ktorej by Washington kupoval ukrajinské bezpilotné lietadlá testované na bojisku. Kyjevu by zasa umožňovala nakupovať americké zbrane.

„Americký ľud potrebuje túto technológiu a vy ju potrebujete mať vo svojom arzenáli,“ vyhlásil Zelenskyj v rozhovore, ktorý sa uskutočnil v stredu.

Nová šéfka ukrajinskej vlády o prebiehajúcich rokovaniach informovala deň po tom, čo Zelenskyj poveril novovymenovaný kabinet, aby posilnil ukrajinský zbrojný priemysel a vzťahy so strategickými partnermi.

Očakáva sa, že ukrajinská vláda pod vedením Svyrydenkovej posilní vzťahy s vládou Trumpa, ktorý sa k Rusku stavia čoraz kritickejšie pre pokračujúce letecké útoky na ukrajinské mestá, pripomína Reuters. Svyrydenková už s Washingtonom vyrokovala dohodu o prístupe k ukrajinským nerastným surovinám, ktorú podpísali koncom apríla.

Minister hospodárstva Olexij Sobolev zároveň ozrejmil, že správna rada spoločného americko-ukrajinského investičného fondu, ktorý bol zriadený začiatkom tohto roka, sa prvýkrát stretne do konca leta. (TASR)

Lídri diskutovali o bilaterálnych otázkach, konflikte na Ukrajine a súčasných nepokojoch v Sýrii.

Erdogan v rozhovore zdôraznil dôležitosť ďalších rozhovorov o mierovom urovnaní konfliktu na Ukrajine. Turecko je podľa neho pripravené usporiadať tretie kolo rokovaní medzi delegáciami Ukrajiny a Ruska v prípade, že sa ňom strany dohodnú.

Tento rok sa dosiaľ uskutočnili dve kolá rusko-ukrajinských mierových rokovaní v tureckom Istanbule. Rozhovory neviedli k posunu k ukončeniu vojny.

Strany sa však dohodli na rozsiahlej výmene vojnových zajatcov a padlých vojakov. Tieto výmeny sa uskutočnili postupne v júni. Dátum nového stretnutia delegácií znepriatelené strany zatiaľ nestanovili.

Lídri rokovali aj o aktuálnej situácii v Sýrii. Turecko má podľa Erdogana v záujme zabezpečiť stabilitu Sýrie. (TASR)

Úroky na hypotéky sa pohybujú na úrovni 30 percent, na úvery nemá ani súkromný sektor. Zhruba 40 percent verejných výdajov ide na armádu, pripomenul bývalý minister zahraničia a súčasný člen Progresívneho Slovenska.