Zelenskyj pripomenul rok od náletu na divadlo v Mariupoli

"V prípade, že vedenie krajiny prijme politické rozhodnutie, sme pripravení to posúdiť s americkou stranou," povedal Alexej Lichačov agentúre Interfax.

Americký plán mierovej dohody, ktorý však nebol oficiálne zverejnený, podľa médií počíta s tým, že okolo najväčšej jadrovej elektrárne v Európe vznikne neutrálna zóna a kontrolu nad samotnou elektrárňou prevezmú Američania, pripomenul denník Kommersant.

Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov v nedávnom rozhovore poskytnutom americkej televízii CBS návrh odmietol.

"Nie, nikdy sme takúto ponuku nedostali. Ale ak sa tak stane, vysvetlíme, že Záporožskú jadrovú elektráreň riadi ruská štátna spoločnosť Rosatom," povedal Lavrov a dodal, že elektráreň je "vo veľmi spoľahlivých rukách".

Pripomenul tiež, že v elektrárni je prítomná misia Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu, ktorá situáciu monitoruje. (ČTK)

Ukrajinský prezident tiež uviedol, že Putin „neustúpi“, pokiaľ naňho Trump nevyvinie väčší tlak.

Trump údajne odpovedal, že možno bude musieť zmeniť svoj prístup k ruskému vodcovi. Informuje o tom portál Axios.

Podľa anonymných zdrojov portálu Zelenskyj tiež naliehal na návrat k pôvodnému návrhu USA, aby nastalo bezpodmienečné prímerie ako „východiskový bod“ pre mierové rokovania.

Ukrajina tento plán prijala, ale Rusko ho odmietlo. Podľa jedného zo zdrojov Trump s týmto postojom pravdepodobne súhlasí. Ukrajinský prezident zopakoval, že Kyjev nikdy neuzná Krym za ruské územie, na čo Trump odpovedal, že o to nežiada.

Zelenskyj dodal, že sa „nebojí ústupkov“, aby dosiahol dohodu o ukončení vojny, ale potrebuje silné bezpečnostné záruky. Trump údajne počas rozhovoru tiež tlačil na Zelenského, aby rýchlo podpísal takzvanú dohodu o prírodných zdrojoch.

Biely dom pre Axios uviedol, že sa nebude vyjadrovať k súkromným rozhovorom Trumpa so svetovými lídrami. Zelenského kancelária sa tiež odmietla vyjadriť. (SITA, Ukrajinská pravda)

Dodal, že ešte je potrebné doladiť posledné detaily. Do Washingtonu medzitým smeruje prvá podpredsedníčka ukrajinskej vlády Julija Svyrydenková, uvádza stanica Sky News.

Nemenovaný zdroj z ukrajinskej vlády ešte pred vyjadreniami Šmyhaľa uviedol, že Kyjev je pripravený spolu s USA uzavrieť dohodu o ťažbe nerastných surovín a k podpisu by mohlo dôjsť ešte v stredu neskoro večer kyjevského času.

Dohodu mali USA a Ukrajina podpísať už koncom februára, zmarila ju však roztržka medzi Zelenským a Trumpom v Bielom dome.

Trump chce dohodu, ktorá by Washingtonu poskytla licenčné poplatky zo ziskov z ukrajinskej ťažby surovín a vzácnych nerastov ako kompenzáciu za vojenskú a finančnú pomoc, ktorú Ukrajine v boji proti ruskej invázii poslal jeho predchodca Joe Biden.

Obe strany podpísali pred takmer dvoma týždňami memorandum o zámere „dokončiť formálnu dohodu o hospodárskom partnerstve a investičnom fonde na obnovu (Ukrajiny)“. Návrh dohody bol od hádky v Bielom dome prepracovaný a podľa Šmyhaľa pôjde o „skutočne partnerskú dohodu“.

„Investičný fond bude mať rovnaké – päťdesiat na päťdesiat – podiely na riadení aj napĺňaní. Príspevky budú v hotovosti a americká strana si bude môcť novú vojenskú pomoc započítať ako svoj vklad do fondu,“ povedal Šmyhaľ v ukrajinskej televízii. Washington podľa jeho slov upustil od svojej požiadavky, aby sa do fondu zahŕňala aj doterajšia pomoc USA.

Denník The Financial Times medzičasom prišiel s informáciou, že obe strany na poslednú chvíľu narazili na prekážky. Nezhody údajne nastali, keď tím amerického ministra financií Scotta Bessenta Svyrydenkovej na ceste do Washingtonu povedal, že by mala byť „pripravená podpísať všetky dohody, alebo sa vrátiť domov“.

Američania podľa FT chcú, aby Ukrajinci v stredu podpísali rámcovú aj podrobnú zmluvu o financovaní, ktorá by zavŕšila úplnú dohodu o nerastných surovinách. Podľa nemenovaných ukrajinských predstaviteľov to však nepôjde, pretože dohodu o investičnom fonde musí pred podpisom ratifikovať ukrajinský parlament. (TASR)

„Ak sa veľká krajina potrebuje postaviť, postaví sa kedykoľvek. Nikto nemôže mať žiadne pochybnosti,“ povedal Dmitrij Peskov počas prednášky v Múzeu víťazstva v Moskve.

Peskov tvrdil, že „milióny Rusov už pomáhajú vojenskému úsiliu proti Ukrajine zbieraním pomoci, posielaním vybavenia a munície na frontovú líniu z osobných prostriedkov a tkaním maskovacích sietí."

„Približne 30 miliónov sovietov obetovalo svoje životy v boji proti fašizmu,“ spomenul Peskov bilanciu z druhej svetovej vojny.

Ruské úrady každý mesiac naverbujú do armády 30 až 40-tisíc ľudí, uviedli pre Wall Street Journal zdroje oboznámené so spravodajskými službami USA a krajín EÚ.

Namiesto formálneho odvodu sa Kremeľ spolieha na finančné stimuly a agresívne náborové kampane, vrátane lukratívnych zmlúv.

Zatiaľ čo ruský prezident Vladimir Putin sa po nepopulárnej čiastočnej mobilizácii v roku 2022, ktorá spustila exodus viac ako 261-tisíc Rusov, vyhýbal ďalšiemu rozsiahlemu odvodu, vojenskí lídri údajne vyvíjajú tlak na Kremeľ, aby inicioval širší odvod.

Súčasné tempo náboru je dostatočné na pokrytie hlásených strát Ruska na fronte, ktoré NATO odhaduje na približne tisíc vojakov denne.

Podpredseda Výboru pre obranu ruskej Štátnej dumy Alexej Žuravlev ešte v januári povedal, že v rámci príprav na potenciálny konflikt so Západom v priebehu nasledujúcich troch až štyroch rokov môže byť potrebná rozsiahlejšia mobilizácia.

„Je potrebné pripraviť mužskú populáciu a, prirodzene, brániť vlasť. Mali by sme o tom hovoriť a nehanbiť sa za to,“ povedal Žuravlev.

Ukrajinský vrchný veliteľ Oleksandr Syrskyj pred tromi týždňami povedal, že Rusko by mohlo zmobilizovať až päť miliónov vycvičených záložníkov s celkovou potenciálnou kapacitou 20 miliónov ľudí.

Vladimir Putin nariadil koncom marca pravidelný jarný odvod 160 000 mužov, čo bol najväčší odvod v Rusku za 14 rokov. (Kyiv Independent)

Bývalý člen velenia britskej armády a súčasný vojenský expert Michael Clarke pripomenul, že v Bielorusku sa nachádza zhruba 65 až 70-tisíc ruských vojakov. Podľa neho je veľmi nepravdepodobné, že by išla do útoku bieloruská armáda bez ruskej podpory.

"Na základe materiálov, ktoré videl, si nemyslím, že by sa v Bielorusku chystalo niečo veľké," doplnil Clarke.

Pripomenul, že posledné veľké spoločné cvičenia armáda Bieloruska a Ruska sa konali šesť mesiacov pred ruskou inváziou na Ukrajinu.

„Rusi v Bielorusku určite nasadia jednotky do manévrov, či ale za účelom útoku na Ukrajinu, nie je jasné. Momentálne to nie je najpravdepodobnejší scenár. Podľa mňa ruské velenie stále nedokáže zostaviť prostriedky potrebné na silnú a efektívnu ofenzívu, najmä ak bude naďalej trvať na doterajších spôsoboch vedenia útokov," dodal Michael Clarke.

„Rusko môže preukázať svoju skutočnú pripravenosť na mierové rozhovory tým, že bude súhlasiť so skutočným prímerím aspoň na 30 dní. Ak je Rusko pripravené na 60- alebo 90-dňové prímerie, sme pripravení aj my,“ napísal na sociálnej sieti X ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha.

Zdôraznil, že „Rusko musí prestať hovoriť o svojej pripravenosti na mier a začať konať tým, že bezpodmienečne pristúpi na reálne a trvalé prímerie.“

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v stredu oznámil, že ruský prezident Vladimir Putin je otvorený mieru na Ukrajine a intenzívne spolupracuje so Spojenými štátmi.

„Prezident zostáva otvorený politickým a diplomatickým metódam riešenia tohto konfliktu,“ spresnil Peskov pred novinármi.

Doplnil ale, že ciele Ruska musia byť naplnené, pričom Moskva by uprednostnila ich dosiahnutie mierovou cestou. (TASR)

Vyhlásil to poradca ruského prezidenta Vladimira Putina a predseda ruskej Námornej rady Nikolaj Patrušev. Za príčinu problémov označil západné sankcie.

„Sankčné obmedzenia zhoršujú problém návratnosti investícií vložených do výstavby nových veľkokapacitných plavidiel v ruských lodeniciach,“ povedal Patrušev na zasadnutí predsedníctva Námornej rady.

Ako zdôraznil, námorná doprava má kľúčový význam, keďže zabezpečuje prepojenie územia Ruska, ako aj veľkú časť obratu zahraničného obchodu s tovarom.

„Západné krajiny otvorene deklarujú svoj zámer vytlačiť ruské spoločnosti zo systému námornej dopravy. V dôsledku uvalených sankcií je naša krajina zbavená prístupu k medzinárodnému systému poistenia, udeľovania licencií a registrácie lodí. Bol zavedený zákaz zastavenia a obsluhy ruských plavidiel vo viacerých prístavoch nepriateľských štátov,“ dodal Patrušev, ktorý v minulosti pôsobil ako tajomník Rady bezpečnosti Ruskej federácie. (TASR)