Švajčiarsko by mohlo odobriť reexport svojich zbraní na Ukrajinu

Jourová vysvetlila, že projekt Rádia Slobodné Rusko, ktorý predstavila, neznamená vytvorenie úplne nového rádia. Objasnila, že teraz sú úplne iné časy ako na začiatku studenej vojny, keď vzniklo Rádio Slobodná Európa. Uviedla, že chce podporiť už aktívnych ruských novinárov, aby mohli produkovať viac obsahu a šíriť ho vo väčšom rozsahu.

Zdôvodnila, že teraz nastala pre realizáciu tohto projektu jedinečná príležitosť, keďže mnoho nezávislých ruských novinárov bolo donútených odísť z Ruska a pôsobia v exile.

"Centrá ruských novinárov a aktivistov sú teraz v EÚ," skonštatovala a vyzvala vytvoriť im podmienky, aby "mohli pracovať a rozprávať o EÚ, ktorú vidia a zažívajú, ruskému publiku". Podľa Jourovej to nie je len morálna povinnosť EÚ, lebo "je to aj v našom vlastnom záujme". (TASR)

Splnomocnenec poľskej vlády pre informačný sektor Stanislaw Zaryn na sociálnej sieti Twitter napísal, že tzv. "politológovia" Ruska, ktorí realizujú ciele ruskej propagandy, pokračujú v šírení falošných informácií o Poľsku a jeho údajných plánoch o útoku na Ukrajinu.

"Rostislav Iščenko, ktorý podporuje ruskú zločineckú politiku, tvrdí, že Poľsko má zámer transformovať Ukrajinu na nárazníkovú zónu oddeľujúcu Poľsko od Ruska, kde bude rozmiestnená poľská armáda," napísal Zaryn.

Ako dodal, tento "politológ" argumentuje tým, že po druhej svetovej vojne bola Ukrajina považovaná za poľský protektorát.

"Iščenko využíva lži o 'poľských plánoch', aby urobil ruskú imperiálnu politiku voči Ukrajine dôveryhodnou. Ruská propaganda opäť naznačuje, že iba Rusko môže zastaviť 'imperializmus Poľskej republiky'," napísal ďalej Zaryn.

Falošný naratív spopularizovaný v ruských médiách o brutalite a bezohľadnosti "poľských žoldnierov" na Ukrajine, ktorí očividne využívajú mobilizovaných Ukrajincov ako "potravu pre delá", sa využíva ako dôkaz o údajnej podriadenosti Ukrajincov a ukrajinských území Poliakom, uviedol splnomocnenec poľskej vlády pre informačný sektor.

"Lži šírené Iščenkom majú za cieľ potvrdiť odkaz Kremľa o dôvodoch útoku na Ukrajinu. Rusko musí viesť vojnu, pretože jeho záujmy sú 'ohrozené' poľským imperializmom," uzavrel Zaryn. (TASR)

Dodacie lehoty sa síce líšia podľa typu tanku a krajiny výroby, ale "keby sa čakalo do augusta alebo septembra, bolo by neskoro", povedal Omelčenko stanici BFM TV.

Ukrajina sa chystá na pravdepodobnú ruskú ofenzívu na jar, ale neobáva sa jej. "Nebojíme sa, pripravujeme sa veľmi vážne," uviedol. Ukrajinská armáda je podľa neho pripravená "na akúkoľvek udalosť, ktorá by mohla nasledovať", a vďaka prisľúbeným dodávkam zbraní na tom bude ešte lepšie.

"Takéto vyhlásenia sú úplne neprijateľné. Budapešť pokračuje vo svojom kurze, ktorého cieľom je zničenie maďarsko-ukrajinských vzťahov," povedal hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Oleh Nikolenko.

"Maďarský veľvyslanec bude predvolaný na ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí na otvorenú diskusiu. V rámci svojej reakcie si vyhradzujeme si právo na podniknutie ďalších krokov," napísal Nikolenko.

Orbán v piatok povedal, že Maďarsko bude vetovať akékoľvek sankcie Únie voči ruskému energetickému sektoru, pripomína Reuters. Maďarsko opakovane kritizuje sankcie Európskej únie voči Moskve s tvrdením, že nedokážu účinne oslabiť Rusko, ale môžu zničiť európsku ekonomiku. (TASR)

Už niekoľko mesiacov čakajú v letiskovej odletovej hale na rozhodnutie vo veci ich odvolania. 

Traja z pätice mužov prišli na letisko vlani v októbri a dvaja v novembri, uviedol ich právny zástupca. Ako priblížil, jeho klienti dostávajú jedno jedlo za deň. Okrem obeda už majú k dispozícii len chlieb a nápoje. Majú možnosť osprchovať sa, avšak oblečenie si môžu prať len ručne a nesmú opustiť odletovú halu a duty-free zónu.

"Majú obmedzený prístup k lekárskej starostlivosti a chýba im psychologická podpora, ktorá je dôležitá vzhľadom na ich neistú situáciu," uviedol ich právnik.

Juhokórejskí ochrancovia ľudských práv v decembri vyzvali vládu v Soule, aby žiadosti týchto mužov schválila, nakoľko odmietajú byť "nástrojom vraždenia". Argumentovala tiež tým, že keď sa vrátia do Ruska, "je veľmi pravdepodobné, že budú zadržaní alebo násilne odvedení do armády."

Ministerstvo spravodlivosti v Soule dané žiadosti odmietlo posúdiť s argumentom, že odmietnutie vojenskej služby nie je dôvodom na priznanie štatútu utečenca. Podľa právnika zastupujúceho päticu mužov, by malo byť odmietnutie nastúpiť do armády považované za politický dôvod, keďže vojna na Ukrajine je v rozpore s medzinárodným právom.

Troch z piatich Rusov čaká súdne pojednávanie budúci utorok. Má sa na ňom rozhodnúť, či je tento prípad "hodný posúdenia". Ak súd odpovie na túto otázku kladne, ministerstvo sa bude musieť žiadosťami mužov o udelenie štatútu utečenca zaoberať. (TASR)

Rusi sa bez ohľadu na citeľné straty naďalej snažia útočiť v smere na Bachmut, Lyman, Avdijivku a Novopavplyvku, uviedol ukrajinský generálny štáb vo večernom prehľade situácie na bojisku. Pri Kupjansku, Záporoží a Chersone zostávajú Rusi v obrane. Ukrajinské letectvo počas uplynulého dňa podniklo sedem náletov na miesta sústredenia nepriateľských síl a zostrelilo ruské bojové lietadlo Su-25 a vrtuľník Mi-8.

Zelenskyj vo večernom príhovore zároveň pozval prezidenta Medzinárodného olympijského výboru Thomasa Bacha, aby prišiel do Bachmutu, kde sa už celé mesiace odohrávajú urputné boje. Pozvanie je reakciou na stanovisko Medzinárodného olympijského výboru, že hľadá cestu k tomu, aby mohli ruskí športovci súťažiť na olympijských hrách 2024 pod neutrálnou vlajkou.

Výbor pritom krátko po vypuknutí vojny na Ukrajine zaviedol sankcie voči Rusku a susednému Bielorusku, ktorého územie využili ruské jednotky ako východiskovú základňu pre inváziu. V najnovšom stanovisku už tvrdí, že žiadny športovec by nemal čeliť diskriminácii len na základe pasu, ktorý vlastní.

Ukrajinský prezident uviedol, že nepočul Bacha hovoriť o tom, ako bude chrániť šport pred vojnovou propagandou, ak vráti ruských športovcov na medzinárodné súťaže. "Keď prebieha takáto vojna, neutralita neexistuje," zdôraznil Zelenskyj. Pripomenul, že ruské útoky si vyžiadali životy stoviek ukrajinských mužov a žien, ktorí "mohli svojím talentom obohatiť svetový šport."

Sedemdesiatštyriročný podozrivý, ktorého zatkli v stredu v mieste jeho bydliska v severošpanielskom meste Burgos, čelí obvineniu z terorizmu, vyplýva z dokumentov španielskeho trestného súdu.

Muž je obvinený z toho, že poslal šesť listových bômb viacerým adresátom vrátane španielskeho premiéra a veľvyslanectiev s cieľom odradiť Madrid od podpory Kyjeva v boji proti ruskej invázii.

Podomácky vyrobené výbušniny boli odoslané v novembri a začiatkom decembra minulého roka španielskemu premiérovi, ministrovi obrany, ambasádam Ukrajiny a USA, Satelitnému stredisku EÚ blízko Madridu i španielskemu výrobcovi zbraní v meste Zaragoza na severovýchode krajiny.

Podozrivý chcel podľa sudcu "prinútiť" španielske úrady, aby upustili od podpory Ukrajiny. Do vyšetrovacej väzby ho umiestnili pre obavy, že by mohol utiecť "na ruské územie s pomocou ruských občanov," uviedol sudca.

Podľa jeho slov však zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by bol podozrivý súčasťou nejakej teroristickej skupiny. Rozosielanie zásielok s výbušninami si nevyžiadalo žiadne obete na životoch; pri otváraní jednej z nich však utrpel zranenia zamestnanec ukrajinskej ambasády.

V dome dôchodcu našli vyšetrovatelia dielňu, v ktorej sa nachádzali spájkovacie zariadenia, nástroje, kovové súčasti a skrutky, ktoré boli podľa všetkého použité pri výrobe listových bômb. Našli sa tam aj indície o tom, že sa zrejme pripravoval aj na odoslanie ďalších, uviedlo ministerstvo vnútra.

Podozrivý bol podľa ministerstva "veľmi aktívny na sociálnych sieťach" a mal "technické a počítačové znalosti". V prípade usvedčenia mu za trestné činy súvisiace s terorizmom hrozí až 20 rokov za mrežami, píše AFP. (TASR)