Prezidentka prijala predstaviteľov mimovládnych organizácií, ocenila ich pomoc

Biden súčasne vyzval na jeho urýchlené prijatie.

Predseda snemovne Mike Johnson už niekoľko týždňov čelil tlaku Bieleho domu aj viacerých kongresmanov, aby dal o balíku vo výške 95 miliárd dolárov hlasovať. Senát Kongresu USA ho odobril už vo februári, v Snemovni reprezentantov ho odvtedy blokujú krajne pravicoví republikáni, ktorí tam majú tesnú väčšinu.

Republikáni napokon predstavili alternatívny balík štyroch návrhov zákonov, z ktorých tri predpokladajú pomoc vo výške 60,8 miliardy dolárov pre Ukrajinu; 26,4 miliardy dolárov pre Izrael a 8,1 miliardy pre spojencov USA v indo-pacifickom regióne vrátane Taiwanu. Štvrtý návrh sa zameriava na riešenie ďalších priorít americkej zahraničnej politiky.

"Snemovňa musí balík schváliť tento týždeň a Senát by ju mal rýchlo nasledovať. Okamžite ho podpíšem, aby som svetu vyslal odkaz: Stojíme pri našich priateľoch a nedovolíme Iránu ani Rusku uspieť," uviedol Biden.

Johnson navrhuje, aby sa ekonomická pomoc Kyjevu poskytovala vo forme odpustiteľných pôžičiek, spolu s väčším dohľadom nad financovaním armády. Očakáva, že o balíku, respektíve osobitne o každom zo štyroch návrhoch zákonov, sa bude hlasovať najskôr v sobotu večer.

Republikánski kolegovia však Johnsona vyzývajú, aby odstúpil zo svojej funkcie.

"Pokračovaním v schvaľovaní zákonov, ktoré závisia od demokratov, sa vážne rozchádzate s republikánmi," napísala kongresmanka Marjorie Taylorová Greeneová. (TASR)

Pripomenul ruský raketový útok v Černihive, ktorý zabil najmenej 17 ľudí.

"Na Ukrajine, žiaľ, nemáme takú úroveň obrany, akú sme všetci pred pár dňami videli na Blízkom východe, kde sa vďaka zjednotenej sile spojencov podarilo zostreliť takmer všetky rakety a drony útočiace na Izrael," povedal v súvislosti s víkendovým útokom Iránu. Zdôraznil, že rovnakú úroveň ochrany vzdušného priestoru si zaslúži aj Ukrajina.

Podotkol, že čím väčšie úderné schopnosti Ukrajina získa, tým skôr budú ruskí okupanti nútení opustiť jej územie. "Naša schopnosť brániť sa proti ruskému teroru a zbrane v rukách našich vojakov je niečo, čo funguje nielen pre Ukrajinu, ale aj pre vás všetkých. Ďakujem každému z vás, kto to chápe a na základe toho koná," uviedol vo svojom príhovore.

Poďakoval sa najmä nemeckému kancelárovi Olafovi Scholzovi za rozhodnutie poslať na Ukrajinu ďalší systém protivzdušnej obrany Patriot, zároveň však upozornil, že Rusko už na Ukrajine zničilo takmer všetky kapacity výroby tepelnej energie. Ako pripomenul, priehrady a vodné elektrárne, ako aj plynárenská infraštruktúra sa stali terčom ruských útokov, pričom Moskva sa "brutálne zahráva" s bezpečnosťou jadrovej elektrárne v Záporoží.

Aj tu podľa neho pomôže iba protivzdušná obrana, konkrétne systémy ako Patriot, IRIS-T, SAMP-T, NASAMS – čiže systémy, ktoré majú viaceré krajiny EÚ.

Ukrajinskí vojaci podľa neho potrebujú aj delostrelecké granáty, bojové vozidlá či drony. Upozornil, že Ukrajinu stále nedostala veľkú časť sľúbenej vojenskej pomoci od EÚ.

Zelenskyj vyzval na posilnenie sankcií EÚ voči Rusku a využitie výnosov so zmrazených ruských aktív v Európe "na ochranu životov pred ruským terorom".

Spomenul skutočnosť, že Ukrajina po ruských útokoch potrebuje obnoviť výrobu a distribúciu elektriny. Ocenil hmotnú aj finančnú pomoc každého štátu EÚ. Lídrom EÚ pripomenul, že Ukrajinci potrebujú vidieť, ako sa ich krajina približuje k členstvu v Únii. Vyjadril nádej, že v júni sa podarí otvoriť prístupové rokovania o členstve a zvolať prvú medzivládnu konferenciu. (TASR)

Poslanci švajčiarskeho parlamentu odmietli návrh strany zelených, aby sa ich krajina pripojila k medzinárodnej pracovnej skupine REPOTF (Russian Elites, Proxies, and Oligarchs Task Force) pátrajúcej po majetku jednotlivcov a firiem z Ruska, na ktorých boli uvalené sankcie v súvislosti s nevyprovokovanou inváziou ruských síl na Ukrajinu.

Proti hlasovalo 101 poslancov, za ich bolo 80.

Proti takémuto kroku je aj samotná vláda. Konzervatívne strany sa domnievajú, že je nezlučiteľný s neutralitou Švajčiarska. Poslanec Liberálov (FDP) Hans-Peter Portmann v rozprave povedal, že vstup do takejto skupiny by mohol ohroziť postavenie Švajčiarska ako sprostredkovateľa medzi krajinami, ktoré neudržiavajú diplomatické vzťahy, napríklad medzi Iránom a USA. (TASR)

V zmienenej továrni v Kazani, ktorá je od ukrajinských hraníc vzdialená asi 1000 kilometrov, sa vyrábajú a opravujú strategické bombardéry Tupolev. Neďaleko závodu bolo údajne počuť niekoľko výbuchov, pričom podľa ruského ministerstva obrany bol nad Tatárskou republikou zachytený dron.

Ukrajinské médiá informovali aj o ďalšom útoku, ktorého terčom bola radarová stanica pri meste Kovylkino v Mordvianskej republike ležiacej približne 600 kilometrov od ukrajinských hraníc. Ruský rezort obrany uviedol, že aj tento útok dronom bol odrazený.

V stredu skoro ráno bolo počuť výbuchy aj na vojenskom letisku neďaleko mesta Džankoj na čiernomorskom polostrove Krym. Podľa správ ukrajinských médií tam dopadli dve americké rakety ATACMS.

Údajne bol zničený ruský systém protivzdušnej obrany S-400 vrátane radarového a niekoľkých odpaľovacích zariadení. Podľa ukrajinských médií bolo zároveň zabitých či zranených aj niekoľko ruských vojakov. (TASR)

Informoval o tom hovorca ukrajinskej operačnej strategickej skupiny Chortycia podplukovník Nazar Vološyn.

"Okupanti sa mnohokrát pokúšali rôznymi cestami preniknúť na okraj mesta Časiv Jar. Túto snahu ruskej armády naši obrancovia úspešne odrazili," povedal Vološyn.

Hlavný veliteľ ozbrojených síl Ukrajiny Oleksandr Syrskyj nedávno povedal, že najvyššie ruské vojenské velenie nariadilo svojim jednotkám, aby Časiv Jar obsadili do 9. mája.

Osoby sa údajne chystali bojovať v radoch ukrajinskej armády proti Rusku, respektíve posielali peniaze ukrajinským ozbrojeným silám.

Na zozname hľadaných osôb sa v rovnaký deň ocitla exilová feministka Zalina Maršenkulová.

V Saransku, hlavnom meste Mordvianskej republiky ležiacej na východe európskej časti Ruska, FSB zatkla dvoch 19-ročných mladíkov, ktorí plánovali bojovať za Ukrajinu. Na jej územie sa chceli dostať cez tretiu krajinu. Navyše na pokyn "kurátora" zhotovovali fotografie a videá strategických objektov v Saransku, uviedla vo vyhlásení FSB. Začalo sa proti nim trestné stíhanie vo veci účasti na činnosti teroristickej organizácie.

FSB tiež zatkla dvoch ľudí v sibírskom meste Tomsk za vlastizradu. Údajne sa jej dopustili tým, že poskytovali finančnú pomoc cudziemu štátu pri čine, ktorého cieľom je narušiť bezpečnosť Ruskej federácie.

Ruské ministerstvo vnútra pridalo v stredu na zoznam hľadaných osôb pre bližšie nešpecifikované obvinenia feministku Zalinu Maršenkulovú žijúcu v exile. Ruské médiá minulý týždeň informovali, že Maršenkulovú v neprítomnosti obvinili z "ospravedlňovania terorizmu".

Obvinenie sa týka jej minuloročného príspevku na sociálnej sieti, v ktorom označila smrť protiukrajinského vojnového blogera Vladlena Tatarského za "patričnú". V utorňajšom príspevku uviedla, že sa proti nej začalo trestné konanie za to, že "nazvala banditu banditom".

Maršenkulová, rodáčka z prevažne moslimskej Kabardsko-balkarskej republiky, má telegramový kanál Women's Power s približne 30 000 odberateľmi. (TASR)