Ruské jednotky zanechali v Charkovskej oblasti „smrteľné pasce“, varuje gubernátor

Podpísanie dohody o vytvorení americko-ukrajinského rekonštrukčného investičného fondu oznámilo americké ministerstvo financií.

Dohoda poskytne Spojeným štátom privilegovaný prístup k novým investičným projektom zameraným na ukrajinské prírodné zdroje, vrátane hliníka, grafitu, ropy a zemného plynu, uviedla agentúra Bloomberg.

Americkú stranu pri podpise dohody o nerastnom bohatstve zastupoval minister financií Scott Bessent, ukrajinskú stranu ministerka hospodárstva Julija Svyrydenková.

"Ako uznanie významnej finančnej a materiálnej podpory, ktorú ľud Spojených štátov poskytol na obranu Ukrajiny od začatia ruskej invázie, umožňuje toto ekonomické partnerstvo našim dvom krajinám spolupracovať a spoločne investovať, aby tak zabezpečili, že naše spoločné aktíva, talenty a schopnosti urýchlia ekonomickú obnovu Ukrajiny," uvádza vyhlásenie amerického ministerstva financií.

Podľa Svyrydenkovej budú Spojené štáty do fondu prispievať a okrem priamych finančných príspevkov môžu tiež poskytnúť novú pomoc, pričom ako príklad uviedla systémy protivzdušnej obrany pre Ukrajinu, píše agentúra Reuters.

Dohoda o ukrajinskom nerastnom bohatstve bola predmetom dlhého vyjednávania a jej podpis bol v minulosti odkladaný.

Americký prezident Donald Trump už skôr dohodu označil za náhradu za miliardovú americkú pomoc, ktorá bola Ukrajine poskytnutá od roku 2022, keď Rusko začalo inváziu na Ukrajinu. (ČTK)

Oznámili to jej organizátori. Z medzinárodnej Eurovízie Rusko vylúčili po tom, ako pred vyše tromi rokmi napadlo Ukrajinu.

Informovala o tom agentúra AFP.

Intervízia bola medzinárodná organizácia televíznych vysielateľov prevažne Sovietskeho zväzu a východného bloku vrátane Poľska a Československa. V 60. a 70. rokoch minulého storočia organizovala pesničkovú súťaž Intervízia, ktorej cieľom bolo konkurovať Západu, respektíve práve už fungujúcej Eurovízii.

Po skončení studenej vojny sa postupne zlúčila s Európskou vysielacou úniou (EBU), ktorá organizuje zmienenú Eurovíziu. EBU však z tejto prominentnej medzinárodnej súťaže Rusko vylúčila v máji 2022, a to v dôsledku jeho invázie na Ukrajinu. Moskva sa tak na tejto súťaži nemôže zúčastňovať ani ju vysielať.

Rusko v rámci Eurovízie súťažilo v rokoch 1994 - 2021 a po výhre speváka Dimu Bilana s pesničkou "Believe" v roku 2008 sa súťaž v nasledujúcom roku konala na Olympijskom štadióne v Moskve.

Putin tak začiatkom roka dekrétom nariadil oživenie súťaže Intervízia. Jej organizátori v stredu oznámili, že sa bude konať 20. septembra v moskovskej LIVE Aréne. Divákom prisľúbili účasť hudobníkov z „rôznych kontinentov“ a „nezabudnuteľné emócie“, približuje AFP. (TASR)

Rabín Moše Reuven Azman sa rozhodol pieseň zložiť niekoľko hodín po tom, ako 24. apríla navštívil v Kyjeve miesto, ktoré zasiahli ruské rakety a zabili 13 ľudí.

"Videl som mŕtvych, zranených a veľa škôd. Hudbou môžete vyjadriť veci, ktoré nie je možné slovami vysvetliť," povedal 59-ročný rabín agentúre AFP.

Na Ukrajine, ktorej Zelenskyj je sám židovského pôvodu, ale židovskú vieru nepraktizuje, žilo v roku 2023 45-tisíc Židov, čo podľa Svetového židovského kongresu predstavovalo štvrtú najväčšiu židovskú komunitu v Európe a jedenástu najväčšiu na svete.

Trumpova administratíva už viac ako dva mesiace vedie separátne rokovania s Kyjevom a Moskvou o dosiahnutí prímeria vo vojne, ktorá si na oboch stranách vyžiadala aspoň desaťtisíce mŕtvych, napísala AFP.

Dodala, že americký prezident sa priblížil Kremľu natoľko, že to v Kyjeve vyvolalo obavy, že Ukrajina bude musieť prijať podmienky veľmi výhodné pre Putina.

Úvodné slová Azmanovej piesne znejú ako výčitka Trumpovi: "Svet ťa sleduje, každý tvoj krok, každú vec, ktorú urobíš. Nedovoľ, aby sa hranica medzi dobrom a zlom zmazala. "

Autor ale popiera akékoľvek politické ciele.

"Donald Trump vedie najmocnejšiu krajinu sveta. Ja som len chudobný človek. Prosím ho, aby otvoril oči a videl, čo sa tu deje. Aby urobil, čo je v jeho silách, "vysvetľuje rabín. "Povedal som svojim priateľom v Spojených štátoch: 'Prosím, pošlite to Donaldovi Trumpovi, ak máte naň spojenie, alebo na jeho tím, aby si to mohli vypočuť'," dodal.

Hoci Trumpova administratíva zatiaľ na Azmanovu pieseň nereagovala, rabín je presvedčený, "že sa tak nakoniec stane".

Vrchný rabín je od začiatku ruskej invázie z februára 2022 silným a hlasným odporcom ruskej agresie. V boji na fronte vlani v septembri zahynul jeden z jeho adoptívnych synov.

Rabín kritizoval Putinovu verziu o rozpútaní vojny, ktorá obviňuje Zelenského z podpory neonacistov a ospravedlňuje ruskú inváziu snahou o "denacifikáciu" Ukrajiny. "Ruský režim nechce mier, chce len krv a oheň," odsudzuje rabín Moskvu vo svojej piesni.

AFP pripomenula, že Trump po nedávnom stretnutí so Zelenským vo Vatikáne pripustil, že Putin "možno nechce vojnu ukončiť".

Rabín, ktorý sa narodil v sovietskom Leningrade, dnešnom ruskom Petrohrade - rovnako ako Putin, vyzval ruských Židov, aby opustili svoju krajinu, a vyhli sa tak mobilizácii a zabíjaniu Ukrajincov. "Myslím, že ma veľa z nich poslúchne," ubezpečuje a zároveň skromnejšie dodáva, že sa snaží "robiť, čo môže".

Azmanov postoj si vyslúžil kritiku od ruského vrchného rabína Berla Lazara. Tento vášnivý stúpenec ruského prezidenta označil Azmana za "podvodníka" a jeho vyjadrenie za "šialenstvo".

Rabín Lazar počas nedávneho stretnutia s Putinom ocenil "neuveriteľný" rozkvet ruskej židovskej komunity vďaka "rodinným hodnotám" vyznávaným v Rusku a odsúdil "antisemitizmus, liberalizmus a úpadok", ktoré sa podľa neho šíria v Európe, dodala AFP.

Pre denník Financial Times to uviedla vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.

EÚ podľa Kallasovej vidí náznaky, že USA uvažujú o tom, či by sa nemali zo sprostredkovania rozhovorov o ukončení vojny medzi Ukrajinou a Ruskom stiahnuť a nepokúsiť sa o dohodu s Rusmi.

Šéf americkej diplomacie Marco Rubio zopakoval, že USA v tomto úsilí nebude pokračovať, ak Moskva a Kyjev nepredloženia konkrétne návrhy.

„Máme aj plán B, ale musíme pracovať na pláne A; pretože inak sa sústredíte na plán B a potom sa to stane,“ povedala denníku Kallasová s odkazom na možný ustúp USA.

Momentálne podľa nej prebiehajú rozhovory s Washingtonom a ďalšími medzinárodnými partnermi EÚ s cieľom zabezpečiť zachovanie západného sankčného režimu voči Moskve.

Server Axios nedávno prišiel s informáciou, že Washingtonom predložený mierový rámec predpokladá de iure uznanie ruskej kontroly nad Krymom, ktorý Moskva nezákonn anektovalo v roku 2014, a de facto uznanie ruskej okupácie takmer celej Luhanskej oblasti a častí Doneckej, Chersonskej a Záporožskej oblasti.

Rusko by tiež získalo prísľub, že sa Ukrajina nestane členom NATO, ale bude môcť vstúpiť do EÚ. Spojené štáty by takisto zrušili sankcie uvalené na Rusko od roku 2014. (TASR)

Táto pobaltská krajina tak výrazne posilnila svoju schopnosť podnikať útoky na dlhé vzdialenosti, informuje portál estónskeho verejnoprávneho telerozhlasu ERR.

Ide o jeden z najväčších nákupov zbraní v dejinách Estónska. Raketomety HIMARS boli dodané na základe dohody, ktorú v decembri 2022 podpísalo Estónske centrum pre investície do obrany s americkou Agentúrou pre spoluprácu v oblasti obrany a bezpečnosti.

„Sú tu! Posilní to nielen obranu Estónska, ale zvýši aj bezpečnosť celej Severoatlantickej aliancie,“ napísal na platforme X minister zahraničných vecí Margus Tsahkna.

Salvový raketomet HIMARS je namontovaný na kolesovom podvozku nákladného auta. Je určený na ničenie delostrelectva, protivzdušnej obrany, nákladných áut, ako aj ľahkých obrnených vozidiel na vzdialenosť 15 – 500 kilometrov. HIMARS je schopný odpáliť svoje rakety a opustiť oblasť skôr, ako nepriateľské sily dokážu lokalizovať miesto odpalu. Vďaka vysokej interoperabilite so systémami NATO sa dá ľahko integrovať a podľa potreby rýchlo nasadiť.

Generálny riaditeľ RKIK Magnus-Valdemar Saar na odovzdávacej ceremónii povedal, že systémy HIMARS budú čoskoro dodané aj susedným krajinám Lotyšsku a Litve.

Financovanie systémov HIMARS zo strany USA je súčasťou širšieho balíka bezpečnostnej pomoci zameraného na posilnenie východného krídla NATO. Celkovo sa americká pomoc pre rôzne projekty v oblasti obrany v Estónsku v rokoch 2022 - 2024 v porovnaní s predchádzajúcimi tromi rokmi zvýšila z približne 122 miliónov dolárov na 430 miliónov dolárov.

Agresia Ruska proti Ukrajine je v Estónsku vnímaná ako priama hrozba pre národnú bezpečnosť. Tento malý pobaltský štát preto zvýšil svoje vojenské výdavky a prezbrojuje sa. Výdavky Estónska na obranu na budúci rok majú dosiahnuť päť percent HDP.

(zdroj: Margus Tsahkna/X)

Kyjev ale podľa neho chce ešte malé zmeny na poslednú chvíľu. Bessent tp povedal na zasadnutí kabinetu za účasti Trumpa.

"Naša strana je pripravená to podpísať toto popoludnie," poznamenal Bessent, podľa ktorého je znenie dohody rovnaké, ako sa obe strany dohodli cez víkend. Ukrajina však ešte chce určité zmeny, ktoré však nespresnil. "Sme si istí, že to prehodnotí," vyjadril tiež svoje presvedčenie.

Trump potom poznamenal, že dohoda bude dobrá pre Ukrajinu, pretože vďaka nej sa na jej území budú angažovať Spojené štáty.

Agentúra Bloomberg s odvolaním sa na svoj zdroj informovala o tom, že Ukrajina je dohodu pripravená podpísať ešte dnes. Ukrajinská ministerka hospodárstva Julija Svyrydenková je teraz na ceste do USA.

Denník Financial Times s odvolaním sa na svoje zdroje na oboch stranách ale popoludní napísal, že zmluva na poslednú chvíľu narazila na problémy a jej podpis nie je istý.

Ukrajinský premiér Denys Šmyhal neskôr v televízii uviedol, že Ukrajina a USA môžu dohodu podpísať v priebehu 24 hodín po tom, ako dokončia posledné detaily. (ČTK)

Informuje o tom agentúra Reuters.

„Je to náročné obdobie a ešte sa neskončilo,“ skonštatoval Putin počas rozhovoru s dievčaťom z Kurskej oblasti, ktorý sa odohral na stretnutí s účastníkmi vzdelávacieho maratónu spoločnosti Vedomosti.

„Áno, nepriateľ bol z Kurskej oblasti vyhnaný, ale niektorí sú stále ukrytí v pivniciach a úkrytoch,“ povedal šéf Kremľa s tým, že ide o „roztrúsené skupiny dvoch alebo troch jednotlivcov, ktorí sa skrývajú v lesoch“. Ich situáciu označil za beznádejnú.

Ako ďalej dodal, z rádiových odpočúvaní vyplýva, že tých niekoľko Ukrajincov, ktorí zostali na mieste, žiadalo svojich veliteľov, aby ich urýchlene evakuovali do bezpečia.

Ukrajinské sily prvýkrát vtrhli na územie Ruska začiatkom vlaňajšieho augusta. V pohraničnej Kurskej oblasti sa im za pomoci dronov a ťažkej techniky poskytnutej Západom podarilo obsadiť stovky štvorcových kilometrov a desiatky obcí vrátane veľkomesta Sudža. Útok si ale podľa Reuters vyžiadal veľké náklady zo strany Kyjeva.

Rusi však Ukrajincov začali postupne vytláčať za pomoci severokórejských jednotiek, ktorých nasadenie v Rusku v sobotu po niekoľkých mesiacoch prvýkrát potvrdila Moskva a potom začiatkom tohto týždňa aj Pchjongjang.

Severná Kórea vyslala do Ruska podľa odhadov celkovo 14-tisíc až 15-tisíc vojakov vrátane 3000 armádnych príslušníkov ako posily, ktoré nahradili jej straty, uviedli ukrajinskí a juhokórejskí predstavitelia. Bez obrnených vozidiel a skúseností s bojmi s dronmi zaznamenali ťažké straty, rýchlo sa však adaptovali, napísala agentúra Reuters. Podľa Soulu ich v Rusku padlo približne 4700.

Náčelník generálneho štábu ruskej armády Valerij Gerasimov tvrdil, že ruskí vojaci oslobodili celú Kurskú oblasť, čo však následne popreli ukrajinskí predstavitelia. Podľa nich sa jednotky ukrajinskej armády stále nachádzajú na nespresnených pozíciách v ruskom pohraničnom regióne, kde aktívne odrážajú ruské útoky, a aj v susednej Belgorodskej oblasti.

Gubernátor Kurskej oblasti Alexandr Chinštejn s odvolaním sa na údaje ruského ministerstva zdravotníctva uviedol, že počas ukrajinského vpádu zahynulo 288 civilistov. Podrobnosti o tom, ako prišli o život, neobjasnil. Podľa neho však úrady zďaleka nevyzdvihli všetky telá zabitých civilistov z pohraničných oblastí. (TASR)

Potvrdil to pre tamojšiu štátnu televíziu minister vnútra Rihards Kozlovskis. Bregoviča zaradilo Lotyšsko na zoznam neželaných osôb, informuje srbský spravodajský server B92.

Kozlovskis to uviedol ešte v utorok 29. apríla. Znamená to, že koncerty, ktoré mal tento hudobník srbsko-chorvátskeho pôvodu naplánované v Lotyšsku, bude musieť zrušiť.

Rovnakú stopku od Lotyšska dostala aj rusko-litovská speváčka Kristina Orbakaité, ktorej matkou je speváčka Alla Pugačovová.

Obaja umelci boli na zoznam neželaných osôb zaradení na odporúčanie lotyšskej tajnej služby VDD, uvádza lotyšský portál LSM.lv.

„Hlavným posolstvom je podpora agresie voči Ukrajine a účasť na verejných podujatiach na okupovaných územiach. My ako Lotyšsko podporujeme Ukrajinu a budeme v tom pokračovať, a tak je to pre nás absolútne neprijateľné,“ uviedol Kozlovskis, ktorého citoval macedónsky spravodajský server 4news.mk.

Podľa informácií lotyšskej tajnej služby Bregovič od roku 2014 niekoľkokrát vystupoval na okupovanom ukrajinskom polostrove Krym. Skladateľ tiež opakovane verejne vyjadroval podporu agresorovi, teda Rusku, a šíril diskreditujúce správy o západných krajinách, tvrdí VDD.

Orbakaité taktiež vystupovala na Kryme po tom, čo ho Rusko v roku 2014 nelegálne anektovalo, a zúčastňovala sa na rôznych ruských propagandistických podujatiach, píše srbský server. (TASR)