SUMMIT NATO

Švajčiarsko podobnú dohodu pred dvoma dňami podpísala s Bruselom Kanada.

Uzavretie partnerstva by Švajčiarsku umožnilo vyjednať výhodnejšie podmienky pre účasť svojho obranného priemyslu na projektoch spoločného obstarávania zbraní v rámci EÚ.

Vláda pripomenula, že EÚ už podobné dohody podpísala s viacerými štátmi a ďalšie sa pripravujú. Spoločnosti z týchto krajín môžu po splnení podmienok čerpať financie z nového špecializovaného nástroja SAFE (obranného fondu) vo výške 150 miliárd eur.

„Švajčiarsko má záujem o intenzívnejšiu spoluprácu s EÚ, najmä v oblasti zbrojárstva,“ uvádza sa vo vládnom vyhlásení a rokovania by sa podľa neho mali začať čo najskôr. Spojené kráľovstvo podpísalo takéto partnerstvo s EÚ v máji a o obdobnú dohodu sa usiluje aj Austrália. (TASR)

„Prezident odišiel na samit bez podpory vlády, zároveň je tvrdo kritizovaný jedným z koaličných partnerov. Slovensko je na samite vnímané ako krajina, ktorá je dezorientovaná a nevie, kde patrí,“ povedal na tlačovej besede člen predsedníctva PS Ivan Korčok a dodal, že Slovensko nikdy nesedelo za rokovacím stolom na samite NATO tak oslabené ako dnes.

V Haagu sa aktuálne rozhoduje o navyšovaní obranných výdavkov členských krajín Severoatlantickej aliancie.

Korčok poukázal na to, že premiér Robert Fico (Smer-SD) len pár dní pred dôležitým samitom rozbehol nebezpečnú hru a diskusiu okolo neutrality Slovenska, a teda vystúpenia z NATO. Prieskumy verejnej mienky pritom hovoria jasne, že až 72 percent občanov SR si praje zostať v NATO a 63 percent si myslí, že Slovensko by malo zvyšovať výdavky na modernizáciu armády. Korčok zároveň vyzval vládu, aby prestala hazardovať s obranou a bezpečnosťou Slovenska.

„Partneri v NATO sa na nás pozerajú ako na rizikového člena. Zvýšenie výdavkov na obranu je prejav zodpovednosti, ale aj uznania reality,“ skonštatoval exminister zahraničných vecí.

Zdôraznil, že v kolektívnej obrane nemá Slovensko žiadnu alternatívu voči NATO, ak chceme, aby bola naša obrana efektívna aj dostupná. „Každá iná alternatíva ako členstvo v NATO je násobne drahšia, slabšia a menej efektívna,“ podčiarkol s tým, že Severoatlantická aliancia má zároveň odstrašujúci efekt a každý útočník si rozmyslí, či štáty NATO, vrátane Slovenska, napadne. Účet za zvyšovanie obranných výdavkov štátov NATO je účtom ruského prezidenta Vladimira Putina, kvôli ktorému sa to deje, zdôraznil Korčok.

Bezpečnostný expert PS Peter Bátor zhodnotil, že Slovensko si robí hanbu na medzinárodnej pôde, keď prezident bude prezentovať niečo, čo nepodporila vláda.

„NATO nám za posledné dva rok dáva jasný odkaz, že klameme v tom, ako investujeme do našej obrany a že dávame dve percentá HDP do obrany, pretože to tie dve percentá nie sú. Vláda klame občanov, že ozbrojené sily dostávajú všetko na to, aby ich boli schopné brániť,“ skonštatoval. Všetky okolité štáty podľa neho rozumejú tomu, že treba viac investovať do obrany a bezpečnosti, len slovenská vláda nie.

Vláda navyše podľa Bátora ľuďom zatajuje, že z NATO sme dostali nový zoznam požiadaviek, ktoré musíme plniť na to, aby sme prispievali do novej kolektívnej obrany.

„Zatiaľ čo iné štáty si tento záväzok idú plniť, náš premiér ostatným spojencom odkazuje, že my to robiť nebudeme. My to chceme zadarmo a robte to pre nás,“ povedal. Premiér Robert Fico tiež povedal, že na nové zbraňové systémy nedá ani cent, pritom minister obrany za jeho stranu Smer-SD Robert Kaliňák už naplánoval a aj minul na tento účel množstvo peňazí, poukázal Bátor. „Nikto netuší, čo vlastne nakupujeme, a jediný, kto o tom rozhoduje, je minister obrany. Robí to bez plánu a ako si zmyslí,“ podotkol.

PS žiada, aby Kaliňák čo najskôr prišiel s jasnou stratégiou modernizácie armády, kde budú stanovené priority a aj to, ako sa budú napĺňať. (SITA)

Server poznamenal, že Orbán sa tak opäť postavil proti oficiálnemu stanovisku aliancie. „NATO nemá na Ukrajine čo robiť. Ukrajina, rovnako ako Rusko, nie je členom NATO a mojou úlohou je, aby to tak aj zostalo,“ vysvetlil svoj postoj k situácii na Ukrajine a k úlohe NATO.

Podľa maďarského premiéra Rusko nepredstavuje pre alianciu reálnu hrozbu napriek tomu, že sa to „neustále spomína“ vo vyhláseniach na summitoch NATO.

„Nemyslím si, že Rusko predstavuje pre NATO nejakú skutočnú hrozbu, keďže sme oveľa silnejší,“ dodal. Podľa Orbána najväčšou výzvou Európy nie je bezpečnostná, ale ekonomická hrozba, pretože strata konkurencieschopnosti predstavuje podľa neho najväčšiu hrozbu pre kontinent.

Orbán sa vyjadril pochvalne k úsiliu a k „zdravému rozumu“ amerického prezidenta Donalda Trumpa. Vyhlásil, že vďaka tomu, že je prezidentom USA Trump, budú nové vojny krátke, zatiaľ čo pre staré vojny „dôjde palivo“. (TASR)

Spojené štáty sú oddané kľúčovému záväzku kolektívnej obrany NATO zakotvenému v článku päť Washingtonskej zmluvy.

Trump mal v minulosti viackrát vyjadrenia, ktoré tento záväzok spochybňovali. „Záleží na vašej definícii. Existuje mnoho definícií článku päť,“ povedal Trump v utorok pred odletom na summit.

Podľa článku 5 Severoatlantickej zmluvy sa každá zmluvná strana zaväzuje považovať ozbrojený útok proti jednej alebo viacerým členským krajinám za útok proti všetkým. V takom prípade sa členské štáty zaväzujú individuálne alebo v súlade s ostatnými zmluvnými stranami "podniknúť kroky, ktoré budú považovať za nevyhnutné, vrátane použitia ozbrojenej sily“.

K rozhodnutiu výrazne zvýšiť výdavky členských štátov podľa neho členské štáty dospeli najmä vďaka Trumpovi.

„Prezident Trump. Vaša vedúca úloha od roku 2016 už prispela k biliónu dolárov dodatočných výdavkov európskych spojencov a dnes prispeje k dodatočným biliónom pre našu spoločnú obranu a vyrovnaniu záväzkov medzi Amerikou a jej spojencami,“ dodal Rutte.

Summit začal generálny tajomník NATO Mark Rutte. Aliancia sa podľa neho schádza v nebezpečnom čase pre jej občanov. Spomenul ruskú agresiu na Ukrajine, konflikt na Blízkom východe či hrozbu v podobe terorizmu.

Nové technológie podľa Rutteho prinášajú mnoho príležitostí, ale tiež bezpečnostných výziev.

NATO je podľa svojho šéfa jednotné a je najsilnejšou obrannou alianciou vo svetovej histórii.

Aliancia podľa Rutteho prijme historické rozhodnutia, v dôsledku ktorých bude bezpečnejšia, silnejšia, akcieschopnejšia a tiež spravodlivejšia, pretože obranné záväzky budú rovnomernejšie rozdelené medzi Spojené štáty a Európu. Opäť ocenil amerického prezidenta Donalda Trumpa za jeho úsilie v tomto smere.

Za potrebné označil šéf NATO tiež zvýšenie produkcie v obrannom priemysle, a to pre bezpečnosť i ekonomiku.

Spojenci sa podľa neho zhodujú na pokračujúcej podpore Ukrajiny a tlaku na dosiahnutie spravodlivého a trvalého mieru.

"Všetci chceme zastaviť krvipreliatie," povedal. Aliančné štáty podľa neho žiadajú Rusko, aby svoju agresiu proti Ukrajine ukončilo.

Rutte navrhol zvýšiť cieľ výdavkov na obranu na päť percent hrubého domáceho produktu, a to tak, že 3,5 percenta by malo byť určených na armádu a 1,5 percenta na širšie výdavky spojené s bezpečnosťou, napríklad na infraštruktúru, kybernetickú bezpečnosť či budovanie zdravotníckych zariadení.

„Chcem jasne povedať, že tieto rozhodnutia nerobíme preto, aby sme niekomu urobili láskavosť... Robíme ich na základe vlastného vnímania a presvedčenia, že NATO ako celok – a to platí predovšetkým pre európsku časť NATO – musí v nadchádzajúcich rokoch urobiť viac pre zabezpečenie vlastnej obranyschopnosti,“ vyhlásil Merz pred dôležitou schôdzkou na summite NATO v Haagu.

Potrebu odôvodnil najmä pre hrozby zo strany Ruska.

Lídri Severoatlantickej aliancie by mali počas stredajšieho zasadnutia formálne schváliť výrazné zvýšenie obranných a súvisiacich ročných výdavkov. Tento krok sa často pripisuje tlaku amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý opakovane vyzýva spojencov na vyššie príspevky na obranu.

„A opäť, toto by sa nestalo (bez Trumpa, pozn. TASR). Naozaj to tu hovorím a niektorí ľudia ma za to možno kritizujú, ale keď s nimi hovorím, oni všetci povedia: Áno, máš pravdu,“ uviedol na tlačovej konferencii po boku prezidenta USA šéf Aliancie Mark Rutte. (TASR)

Grécky premiér Kyriakos Mitsokais povedal, že nemá zmysel, aby sa niektoré členské štáty „zviezli“ na zvýšených výdavkoch ďalších členov NATO.

Očakáva sa, že lídri členských štátov NATO na summite v holandskom Haagu definitívne potvrdia výrazné zvýšenie výdavkov na obranu. Španielsko však avizovalo, že svoje obranné výdavky výrazne nezvýši.

Belgický premiér Wever pred zasadnutím lídrom zdôraznil, že zo záväzku vynakladať viac na obranu „nie sú vôbec žiadne výnimky“ a všetci spojenci na zasadnutí „schvália rovnaký text“.

Španielsky premiér Pedro Sánchez v nedeľu uviedol, že jeho krajina nebude na obranu vynakladať viac ako 2,1 percenta svojho HDP, keďže takáto miera výdavkov bude stačiť na splnenie španielskych záväzkov voči Aliancii. Wever na margo tohto tvrdenia uviedol, že ak sa to Sánchezovi podarí bez zvýšenia výdavkov, „tak je génius“.

„Cieľom Aliancie je zabezpečiť férové rozloženie záväzkov a nemá preto zmysel, aby sa niektoré krajiny zviezli na ostatných štátoch,“ uviedol pred príchodom na Severoatlantickú radu Mitsotakis. „Je dôležité, aby tieto ciele boli záväzné pre všetkých 32 členov Aliancie,“ zdôraznil šéf gréckej vlády. (TASR)

Podľa maďarského premiéra sa proti Zelenského prítomnosti na pracovných stretnutiach postavili lídri Maďarska, Slovenska, Turecka a Spojených štátov.

„V diplomacii nejde o to, kde niekto je, ale kde nie je. Američania, Turci, Slováci a my sme jasne dali najavo, že v záležitostiach NATO nechceme sedieť s pánom Zelenským za jedným stolom,“ povedal Orbán.

Maďarský premiér ďalej vyhlásil, že je v národnom záujme Maďarska nebyť v žiadnom spoločenstve s Ukrajinou – ani v NATO, ani v Európskej únii. (TASR)

Sikorski sa tak vyjadril k myšlienke vytvoriť päťročný balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu v hodnote sto miliárd eur, ktorý v stredu navrhol generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

"Putin nie je v pozícii, aby túto vojnu vyhral v priebehu niekoľkých mesiacov či dokonca za rok alebo dva," uviedol poľský minister zahraničných vecí na štvrtkovom stretnutí so svojimi kolegami z členských krajín NATO v Bruseli.

"Ako Severoatlantická aliancia sme 20-krát bohatší ako on, ak bude potrebné, môžeme si dovoliť dlhší konflikt," povedal Sikorski.

Balík by podľa Stoltenberga Aliancii poskytol priamejšiu úlohu pri koordinácii dodávok zbraní, munície a vybavenia pre Ukrajinu bojujúcu proti ruskej agresii. "Musíme zaistiť spoľahlivú a predvídateľnú bezpečnostnú pomoc pre Ukrajinu dlhodobo, aby sme sa menej spoliehali na dobrovoľné príspevky a viac na záväzky NATO - menej na krátkodobé ponuky a viac na viacročné prísľuby," uviedol v stredu Stoltenberg.

Poľský minister zahraničných vecí vyjadril tejto iniciatíve podporu. Zároveň priznal, že spojenci naďalej pracujú na hľadaní spoločného stanoviska. (TASR)

Blanár informoval, že vystúpil aj so slávnostným príhovorom k 75. výročiu založenia Aliancie a 20. výročia vstupu Slovenska do NATO.

Hlavnou témou rokovaní bola podľa neho príprava júlového summitu NATO vo Washingtone zameraného na posilnenie kolektívnej obrany, pomoc Ukrajine a spoluprácu s ďalšími partnermi. Upozornil, že na tento summit už bude sprevádzať nového prezidenta SR.

Doplnil, že témou štvrtkových rokovaní Rady NATO-Ukrajina za účasti šéfa ukrajinskej diplomacie Dmytra Kulebu bola ďalšia pomoc pre Kyjev.

"Zdôraznil som, že Ukrajina musí pokračovať v reformách, akokoľvek sú zložité. Vyjadril som podporu mierovému návrhu prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý bude prerokovaný vo Švajčiarsku," uviedol Blanár.

Pripomenul, že podľa Slovenska je ruská agresia voči Ukrajine porušením medzinárodného práva a porušením tohto práva bolo aj organizovanie ruských prezidentských volieb v okupovaných častiach Ukrajiny.

Rokovania s diplomatmi z indo-pacifického regiónu (Japonsko, Južná Kórea, Austrália a Nový Zéland) sa podľa jeho slov niesli v znamení ďalšieho posilňovania partnerstva a koordinácie pri riešení spoločných výziev, ako sú umelá inteligencia, kybernetická ochrana či hybridné hrozby.

Blanár v Bruseli uistil, že Slovensko bude pokračovať v pomoci Ukrajine zasielaním nesmrtiacich bojových systémov, čo sa týka najmä odmínovania, keďže Slovensko sa stalo členom odmínovacej koalície NATO.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v stredu ministrom predstavil plán, aby Aliancia v nasledujúcich piatich rokoch vytvorila fond a poskytla vojenskú podporu Ukrajine vo výške 100 miliárd eur.

Blanár spresnil, že ide o tri okruhy, ktoré sú zatiaľ v počiatočnej fáze. Dodal, že aj Stoltenberg skonštatoval, že okrem posielania zbraní a nesmrtiacich systémov Ukrajina potrebuje viac podpory. Očakáva sa, že tento plán bude skonkretizovaný do washingtonského summitu.

Na otázku, aká je pozícia Slovenska k navrhovanému fondu, Blanár zopakoval, že Bratislava bude podporovať tie iniciatívy, ktoré sa nebudú dotýkať dodávok zbraní zo zásob slovenských ozbrojených síl alebo cez štátny rozpočet, lebo pozícia vlády je v tomto známa. (TASR)

Od Nemecka dostane Ukrajina balík za 700 miliónov eur, ktorý zahŕňa 25 tankov Leopard 1A5, 40 bojových vozidiel pechoty Marder, dva systémy protivzdušnej obrany Patriot, päť obrnených vyslobodzovacích vozidiel Bergepanzer či delostreleckú muníciu.

Nórsko sľúbilo Ukrajine tisíc mikrodronov Black Hornet a podporný balík pre systémy NASAMS. Tiež zvýšilo rozpočet na vojenskú pomoc Ukrajine na 930 miliónov dolárov, pričom existujú tiež dohody o posilnení spôsobilostí protivzdušnej obrany a delostrelectva.

Spojené kráľovstvo pomôže ukrajinským silám viac ako 70 vojenskými vozidlami, tisíckami kusov munície pre tanky a balíkom v hodnote 64,7 milióna dolárov na opravu techniky. Francúzsko sľúbilo strely SCALP a vybavenie na odmínovanie.

Holandsko súhlasilo so začiatkom výcviku pilotov v auguste a pomocou pri posilnení protivzdušnej obrany a delostreleckých spôsobilostí Ukrajiny.

Pomoc od Kanady má podobu financovania a projektov v objeme 410 miliónov dolárov na podporu Ukrajiny a posilnenie transatlantickej bezpečnosti, ako aj obrnených vozidiel pre ukrajinské sily. Austrálsky balík zahŕňa 30 vozidiel Bushmaster. (SITA)

"Táto dohoda umožňuje Švédsku a Ukrajine výmenu dôverných informácií, týkajúcich sa napríklad cvičných letov stíhačiek JAS Gripen alebo vojenského vybavenia," uvádza sa ďalej vo vyhlásení.

Švédska správa obranného materiálu tiež vstupuje do dohody s Kyjevom, ktorá vojnou sužovanej Ukrajine umožní nakupovať obranný materiál priamo od podnikov s kratšími dodacími lehotami, dodáva švédska vláda.

"Budeme podporovať Ukrajinu tak dlho, ako im bude trvať dosiahnuť víťazstvo vo vojne, opätovne nadobudnúť slobodu a obnoviť krajinu," zdôraznil Jonson. (TASR)

"Do úvahy zoberieme vytýčené výzvy a hrozby pre bezpečnosť a záujmy Ruska a budeme včas a vhodne reagovať za použitia všetkých dostupných prostriedkov," uviedla ruská diplomacia. Rusko podľa nej tiež bude pokračovať v posilňovaní vojenského a obranného systému krajiny.