ČÍNA A TAIWAN

Ak by Čína zaútočila na Taiwan, kandidát na prezidenta USA Donald Trump by uvalil na Peking dodatočné clá.

Čína ponúka Nauru hospodársku pomoc po tom, ako zrušilo diplomatické vzťahy s Taiwanom.

V okolí Taiwanu zaznamenali za uplynulý deň 33 čínskych bojových lietadiel vrátane stíhačiek SU-30 a šesť bojových lodí.

Čína kritizovala USA za vytváranie provokácií, keď cez Taiwanský prieliv preplávala americká loď.

Dvaja kongresmani USA sa stretli s víťazom taiwanských volieb Laj Čching-tem, aby potvrdili podporu Washingtonu.

Čína a Nauru obnovili diplomatické vzťahy. Nauru nečakane oznámil, že už neuznáva Taiwan.

Čína odmieta stretnutia delegácií USA a Taiwanu. Reagovala tak na stretnutie nového prezidenta s neoficiálnou delegáciou vlády USA.

Vláda na malom tichomorskom ostrove Nauru prerušuje diplomatické vzťahy s Taiwanom a miesto toho uzná Čínu. Ide o prvého diplomatického spojenca Taiwanu, ktorý sa rozhodol rozvíjať vzťahy v prospech Pekingu po taiwianských voľbách.

Súčasné vojenské aktivity Číny v okolí Taiwanu sú "nezvyčajné". Uviedol to taiwanský minister obrany Čchiou Kuo-čeng. Tchaj-pej hlásil za uplynulý týždeň zvýšenú aktivitu čínskej armády v Taiwanskom prielive.

Čínska armáda vyslala k Taiwanu v priebehu 24 hodín 103 bojových lietadiel a deväť námorných plavidiel. Oznámilo taiwanské ministerstvo obrany, podľa ktorého ide o nezvyčajne vysoký počet za posledné obdobie.

Desať čínskych vojenských lietadiel vletelo do taiwanskej zóny protivzdušnej obrany ADIZ. Sprevádzali päť čínskych bojových lodí zapojených do hliadok "bojovej pripravenosti". Uviedlo to taiwanské ministerstvo obrany.

Biely dom varoval, že čínska vojenská "agresivita", si môže čoskoro vyžiadať obete. "Nebude dlho trvať, kým sa niekto zraní," povedal hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť Kirby.

Americké námorníctvo zverejnilo video zobrazujúce podľa neho nebezpečný manéver čínskej vojnovej lode v Taiwanskom prielive. Čínske plavidlo križovalo dráhu amerického torpédoborca, ktorý musel spomaliť, aby sa vyhol kolízii.

Veľká časť budúcnosti nášho sveta sa bude písať v indicko-tichomorskej oblasti. Uviedol to  Biden v rámci summitu G7 v japonskej Hirošime, kde absolvoval stretnutie s lídrami zoskupenia s názvom Štvorstranný bezpečnostný dialóg.

Čína sa ostro vymedzila proti spoločnému vyhláseniu krajín G7. Podľa Pekingu sa vmiešava do vnútorných záležitostí Číny, vrátane otázky Taiwanu. Čínska diplomacia dala svoj nesúhlas s vyhlásením najavo Japonsku, ktoré summit organizuje. Čítaj ďalej

Taiwanská prezidentka Cchaj Jing-wen prisľúbila, že zachová mier a stabilitu v Taiwanskom prielive i napriek rastúcemu vojenskému tlaku Číny. Vojna podľa nej nie je možnosťou.

Lídri G7 na summite v Hirošime varovali  Čínu pred jej "vojenskými aktivitami" v ázijsko-tichomorskej oblasti. Dodali, že chcú s Pekingom "konštruktívne a stabilné vzťahy". Čítaj ďalej

Bývalá britská premiérka Trussová varovala pred ekonomickými a politickými hrozbami, ktoré pre Západ predstavuje Čína. Vyjadrila sa tak počas návštevy Taiwanu, demokratického rivala Pekingu.

Čína a Singapur podniknú v priebehu tohto týždňa prvé spoločné vojenské cvičenie od roku 2021. Odohrá sa v čase, keď sa Peking snaží o prehĺbenie obrannej a bezpečnostnej spolupráce v juhovýchodnej Ázii. Čítaj ďalej

Na cvičení, ktoré potrvá od konca apríla do začiatku mája, sa zúčastnia aj raketonosná fregata Jü-lin, ako aj a mínolovky Čch'-pi patriace čínskym námorným silám. Čínsky rezort obrany však presnú lokalizáciu týchto vojenských manévrov neoznámil.

Agentúra Reuters pripomína, že Čína a Singapur uskutočnili v medzinárodných vodách na južnom okraji Juhočínskeho mora spoločné vojenské cvičenie aj pred dvomi rokmi.

Stalo sa tak po tom, čo tieto dve krajiny v roku 2019 rozšírili bilaterálnu obrannú zmluvu tak, aby zahŕňala i rozsiahlejšie cvičenia svojich pozemných armád, námorníctva a vzdušných síl.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Svet vlani minul na zbrojenie vyše dva bilióny dolárov a utráca stále viac Čítajte 

K hlbšej spolupráci Číny a Singapuru prichádza v čase zvýšeného napätia v oblasti Juhočínskeho mora, upozorňuje Reuters. Ide o oblasť s rozlohou približne 3,5 milióna štvorcových kilometrov, cez ktorú sa často preplavujú lode krajín Západu.

To sa stretáva s nevôľou Číny, ktorá si nárokuje väčšinu Juhočínskeho mora, proti čomu sa stavajú Filipíny, Taiwan, Vietnam, Brunej i Malajzia.

Medzinárodný súdny dvor v Haagu už v roku 2016 odmietol nároky Pekingu na takmer celú obchodnú cestu v Juhočínskom mori. Čína sa však na súdnom pojednávaní nezúčastnila a jeho verdikt neakceptuje.

Peking v uplynulých rokoch pri presadzovaní svojich nárokov vybudoval v Juhočínskom mori umelé ostrovy; niektoré z nich majú aj vojenské zariadenia a pristávacie dráhy. (TASR)

Taiwan nakúpi 400 protilodných striel Harpoon americkej výroby. Pentagon o kontrakte na dodanie munície vyrábanej koncernom Boeing v hodnote 1,17 miliardy dolárov informoval ešte začiatkom mesiaca, neuviedol však meno kupcu. Čítaj ďalej