Putin navštívil ruské veliteľstvo, dostal hlásenie o situácii na fronte

Dánska premiérka Mette Frederiksenová na tlačovej konferencii vyjadrila silnú podporu myšlienke tzv. „reparačnej pôžičky“. „Myslím si, že je to jediná cesta vpred a veľmi sa mi páči myšlienka, že Rusko zaplatí za škody, ktoré na Ukrajine napáchalo,“ uviedla.

Európski lídri minulý týždeň neodsúhlasili priamo pôžičku vo výške 140 miliárd eur, ale poverili Európsku komisiu, aby pokračovala v príprave možností financovania Ukrajiny na ďalšie dva roky, čím ponechali otvorené dvere pre reparačnú pôžičku.

Plán však čelí silným námietkam Belgicka, kde sa nachádza väčšina zmrazených ruských aktív, a to z dôvodu právnych dôsledkov a rozdelenia rizík.

Von der Leyenová označila návrh za „právne pevný“ a zdôraznila, že EÚ je pripravená stáť pri Ukrajine tak dlho, ako bude potrebné. Švédsky premiér Ulf Kristersson dodal, že lídri sú rozhodnutí prijať rozhodnutie na decembrovom samite Európskej rady. (SITA)

Ďalších osem bezpilotných lietadiel útočilo v oblastiach susediacich s hlavným mestom, uviedlo ministerstvo obrany.

Starosta Moskvy Sergej Sobjanin po už treťom dni útokov na mesto uviedol, že na miesto dopadu trosiek dronov vyrazili záchranné zložky.

Najintenzívnejšiemu útoku čelila podľa ministerstva Brianská oblasť, kde bolo zostrelených 35 bezpilotných strojov. Ďalších deväť zlikvidovala protivzdušná obrana nad Rostovskou oblasťou, po štyroch nad Kalužskou a Tulskou oblasťou a jeden nad Kurskou oblasťou.

V Moskve kvôli útokom rovnako ako v posledných dňoch museli krátko uzavrieť letisko Domodedovo a Žukovskij. (ČTK)

Vilnius tieto incidenty označil za hybridný útok a v reakcii uzavrel svoje posledné dva hraničné priechody s Bieloruskom.

Informuje o tom agentúra AFP.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte uviedol, že o situácii hovoril s litovským prezidentom Gitanasom Nausédom. „NATO stojí pevne pri Litve – vrátane zaisťovania bezpečnosti vzdušného priestoru, ktoré v súčasnosti zabezpečujú Španielsko a Maďarsko, ako aj sily NATO pod vedením Nemecka,“ napísal na sociálnej sieti X.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová označila incident za „hybridnú hrozbu“ a uistila, že Európska únia stojí pri Litve. „Ide o destabilizáciu. Ide o provokáciu,“ uviedla na sieti X s tým, že Európa by mala urýchliť opatrenia na posilnenie svojej východnej hranice.

Litovská premiérka Inga Ruginiené v pondelok oznámila, že armáda dostala povolenie zostreľovať balóny pašerákov cigariet z Bieloruska. Dodala, že nečinnosť bieloruských úradov pri vyšetrovaní incidentu ju vedie k presvedčeniu, že na ňom mali podiel samotné bieloruské orgány.

Podľa bieloruskej opozície predstavuje čierny trh s tabakovými výrobkami významný zdroj príjmov pre vládu prezidenta Alexandra Lukašenka. Bieloruský minister zahraničných vecí Maxim Ryžankov odmietol obvinenia Litvy a označil ich za „provokáciu“ zameranú na ospravedlnenie „opatrení proti Bielorusku a proti Rusku“.

Lukašenko v utorok reagoval slovami, že rozhodnutie Litvy uzavrieť spoločnú hranicu je „šialený podvod“. Zároveň obvinil Vilnius z vedenia hybridnej vojny proti Bielorusku. (TASR)

Podľa agentúry TASS to oznámila hovorkyňa prezidenta Alexandra Lukašenka, podľa ktorej sa prípravy blížia ku koncu.

Informuje o tom agentúra Reuters.

Lukašenko nedávno vyhlásil, že Bielorusko strelu na svojom území nasadí v reakcii na - podľa neho - eskaláciu zo strany Západu. Rusko a Bielorusko vykonali v septembri v rámci spoločných manévrov Západ 2025 cvičenie, pri ktorom použili Orešnik.

Moskva prvýkrát túto strelu nasadila pri údere na ukrajinského výrobcu kozmického a zbrojného materiálu Pivdenmaš v Dnipre v novembri minulého roka.

Putin vtedy tvrdil, že išlo o odvetu za útok Ukrajiny na ruské územie americkými a britskými raketami dlhého doletu. Neskôr pohrozil ďalšími údermi aj na „rozhodovacie centrá“ v Kyjeve, ak bude Ukrajina v takýchto útokoch pokračovať.

Hypersonická raketa má podľa Putina dosah do 5500 kilometrov a ničivú silu porovnateľnú s jadrovou zbraňou. Navyše ju vraj nie je možné zachytiť. Západní odborníci však tieto tvrdenia spochybňujú, píše Reuters. (TASR)

Zadržali členov cover kapely Restart, ktorí usporiadali koncert na podporu stíhaných kolegov zo skupiny Stoptime. Hrali aj z repertoáru ruských reperov Noize MC a Morgenštern, ktorých ruské úrady vyhlásili za tzv. zahraničných agentov.

Informovala o tom stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).

Petrohradské médiá medzičasom uviedli, že všetci traja zadržaní hudobníci sú neplnoletí. Predpokladá sa, že za porušenie predpisov o pouličných vystúpeniach ich obvinia v správnom konaní a následne odovzdajú rodičom.

Petrohradská kapela Stoptime sa preslávila hraním piesní hudobníkov označených v Rusku za zahraničných agentov. Jej speváčka 18-ročná Diana Loginovová (známa pod pseudonymom Naoko), gitarista Alexandr Orlov a bubeník Vladislav Leontiev sú od polovice októbra za tieto koncerty stíhaní.

Vznesené voči nim boli obvinenia za organizovanie nelegálneho zhromaždenia a diskreditáciu ruskej armády. V rámci správneho konania boli poslaní do špeciálneho detenčného centra. Bezpečnostné zložky používajú proti Loginovovej a Orlovovi tzv. kolotočové zatýkanie – vždy, keď majú byť prepustení, je proti nim podané nové trestné oznámenie, po ktorom sú znova vzatí do väzby.

Za diskreditáciu ruskej armády, ktorou bola interpretácia protivojnovej piesne 'Ty si vojak' od medzičasom zakázanej ruskej speváčky Monetočky, bola Loginovová v utorok odsúdená na zaplatenie pokuty 30.000 rubľov (324 eur).

Stíhanie speváčky Naoko a skupiny Stoptime vyvolalo v Rusku pobúrenie: od ich zadržania sa na platforme TikTok objavila záplava videí na ich podporu. Iní mladí pouliční umelci im podporu vyjadrujú na verejnosti aj napriek riziku, že dostanú pokuty alebo budú trestne stíhaní.

Členovia skupiny Stoptime boli v súvislosti s jedným zo svojich vystúpení pred vchodom do stanice metra v Petrohrade odsúdení na približne dva týždne väzenia za organizovanie nepovoleného „masového zhromaždenia“. Na ich pouličnom koncerte sa zišli niekoľko desiatok ľudí, pričom mnohí spievali spolu so speváčkou. (TASR)

Podľa bulharskej vlády ide o jednu z najväčších investícií do obranného priemyslu krajiny, ktorá prispeje k snahám Európskej únie a NATO posilniť obrannú autonómiu Európy.

Bulharská štátna zbrojárska spoločnosť VMZ a nemecká firma sa dohodli na výstavbe závodu v bulharskom meste Sopot, ktorý bude vyrábať strelný prach, 155-milimetrové delostrelecké granáty a cvičnú muníciu.

Obe spoločnosti plánujú investovať do výstavby zariadenia viac ako jednu miliardu eur, pričom továreň by mala byť v prevádzke do 14 mesiacov.

„V Bulharsku budeme ročne vyrábať 150-tisíc cvičných projektilov a približne 100-tisíc kusov 155-milimetrovej munície nielen pre Bulharsko ale aj na export,“ uviedol šéf Rheinmetallu Armin Papperger. Továreň by mala vytvoriť približne tisíc pracovných miest. (SITA)

Prvá takáto jednotka na ochranu pred bezpilotnými lietadlami a diverznými akciami vzniká v Leningradskej oblasti.

Alexander Drozdenko, gubernátor tohto regiónu ležiaceho v okolí Petrohradu, uviedol, že podľa plánu v prvej etape táto jednotka bude mať 105 členov. K dispozícii podľa neho budú mať strelné zbrane, terénne autá a rušičky dronov.

Vzniká na základe návrhu zákona o zapojení rezervistov do ochrany kriticky dôležitých objektov, ktorým sa v najbližšom čase bude zaoberať Štátna duma, dolná komora ruského parlamentu.

Podľa Kommersantu zástupca ruského generálneho štábu Vladimir Cimljanskij povedal, že sa počíta so zapojením príslušníkov záloh výlučne v tej oblasti, kde žijú, a s ich nasadením predovšetkým proti bezpilotným lietadlám. Predpokladá sa, že poslanci budú o zákone rokovať tento týždeň, avšak v Leningradskej oblasti s prípravou jednotky začali skôr na základe predbežného povolenia z ministerstva obrany.

Agentúra DPA píše, že táto jednotka bude znamenať posilnenie protivzdušnej obrany v regióne, ktorého dôležité prístavy, energetická infraštruktúra a priemyselné podniky sa niekoľkokrát stali cieľom ukrajinských dronov.

Ukrajina uvádza, že účelom jej úderov proti cieľom v Rusku je obmedziť bojaschopnosť nepriateľa a oslabiť jeho možnosti financovať vojnu predajom nerastných surovín, ako je ropa a zemný plyn.

Počet dronových útokov, ktoré proti sebe obe krajiny podnikajú, rastie. Tajomník ruskej bezpečnostnej rady Sergej Šojgu podľa DPA povedal, že ešte pred dvoma rokmi boli ukrajinské dronové útoky ojedinelými prípadmi, zatiaľ čo teraz sú ich stovky.

Ich cieľom je v čoraz väčšej miere Povolžský federálny okruh na juhovýchode európskej časti Ruska, kde sa nachádzajú strategicky dôležité zbrojné podniky.

Šojgu varoval, že výpadky v dopravnej infraštruktúre, napríklad v prevádzke železnice, by mohli mať závažné dôsledky pre zásobovanie zabezpečujúce vojnové potreby. Pre lepšiu ochranu dôležitých objektov by mali vzniknúť dobrovoľnícke skupiny, povedal tiež Šojgu, ktorý do vlaňajšieho mája viedol ruské ministerstvo obrany. Takúto myšlienku podľa neho podporuje Putin. (ČTK)

Informuje o tom agentúra AFP. Na štvrtok je naplánovaná schôdzka Trumpa so Siem v Južnej Kórei.

"Ak prezident Trump dokáže konať, urobiť rozhodnutie a dosiahnuť porozumenie s Čínou ohľadom obmedzenia dovozu ruských energií, bude to, myslím, pomoc pre nás všetkých," povedal dnes Zelenskyj na tlačovej konferencii v Kyjeve.

AFP píše, že Trump sa pokúšal využiť svoje osobné vzťahy, ktoré ho podľa neho spájajú s Putinom, a dohodnúť sa s ním na ukončení vojny proti Ukrajine, jeho snahy však zatiaľ žiadny pokrok nepriniesli.

Spojené štáty minulý týždeň uvalili sankcie na dve najväčšie ruské spoločnosti a vytvárajú tlak na najväčších odberateľov ruskej ropy, Čínu a Indiu, aby množstvo nakupovanej suroviny znížili. Podľa Spojených štátov aj podľa Ukrajiny predajom energetických surovín Rusko financuje štvrtým rokom trvajúcu vojnu proti susednej krajine.

"Podporujeme americkú politiku, ktorej cieľom je využiť akékoľvek príležitosti na obmedzenie ponuky energetických surovín z Ruska," povedal Zelenskyj. Týka sa to podľa neho aj európskej bezpečnosti.

Zelenskyj tiež oznámil, že sa zrejme v piatok alebo v sobotu stretnú zástupcovia Ukrajiny a Európskej únie, aby prerokovali plán možného prímeria vo vojne s Ruskom. "Nie je to plán na ukončenie vojny. Najskôr treba prímerie," povedal Zelenskyj. Ide podľa neho o plán, ako začať diplomatické rokovania. (ČTK)