Biely dom: Schôdzka medzi Trumpom a Putinom nie je úplne vylúčená

Informuje o tom ruskojazyčný telegramový kanál denníka Bild. Hlavný reportér Naber a jeho dvaja kolegovia utrpeli zranenia. Počas rovnakého útoku prišiel o život jeden ukrajinský vojak.

Naber so svojimi kolegami pracoval na reportáži, kvôli ktorej sprevádzal jednotku protivzdušnej obrany, ktorá je súčasťou 42. brigády ukrajinských ozbrojených síl.

Keď boli v otvorenom priestore, zaútočil na vojenské auto stojace pri nich ruský dron typu Lancet. Jeden ukrajinský vojak zomrel a ďalší bol ťažko zranený. Na mieste spolu s Naberom pracoval kameraman menom Viktor a producent Ivan.

Naber a kameraman utrpeli ľahšie zranenia, Ivan mal hlboko v nohe dve črepiny, podľa lekárov však bude môcť znovu chodiť.

Naber povedal, že drony zmenili vojnovú žurnalistiku. Podľa jeho slov vo vzdialenosti desať až 12 kilometrov od línie stretu vznikla takzvaná zóna smrti, kde bezpilotné lietadlá môžu zaútočiť kedykoľvek a kdekoľvek.

Spomínal, že keď sprevádzal vo februári 2023 ukrajinských vojakov pri Bachmute, o ktorý ukrajinská a ruská armáda po celé mesiace zvádzali tvrdé boje, bolo možné sa s nimi dostať až dva alebo 2,5 kilometra od ruských pozícií.

"Teraz je to nemožné, o päť minút by prileteli prvé útočné drony," uviedol Naber.

Ruské drony v Kramatorsku v Ukrajinci ovládanej časti Doneckej oblasti minulý týždeň zabili dvoch ukrajinských novinárov a tretieho zranili.

V rámci konfliktu na Ukrajine, ktorý vo februári 2022 rozpútalo Rusko, Medzinárodná federácia novinárov za minulý rok eviduje štyri prípady úmrtia novinárov. (ČTK)

„Myslím si, že bude potrebné veľké zapojenie celého medzinárodného spoločenstva, aby bolo možné spraviť niektoré kroky smerom k mieru,“ odpovedal Pietro Parolin novinárom na otázku, ako dosiahnuť prímerie na Ukrajine.

„A taktiež si myslím, že Čína má čo k tomuto povedať. Samozrejme, prezident Trump je momentálne v Číne a na Ďalekom východe čiastočne aj preto, aby sa dotkol tejto otázky,“ uzavrel kardinál.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov prisľúbil, že všetci zahraniční bojovníci „budú zničení“.

„Naša armáda počuje cudzie reči, na fronte neustále počujú cudzie jazyky,“ povedal Peskov novinárom pri otázke, či sa Francúzsko pripravuje nasadiť svojich vojakov na Ukrajinu. „Takže, títo cudzinci tam sú, ničíme ich. Naša armáda si bude naďalej plniť svoju robotu,“ dodal.

Rusko dlhodobo tvrdí, že na Ukrajine bojuje vojenský personál Severoatlantickej aliancie a že na frontovej línií ruská armáda pravidelne počuje angličtinu a francúzštinu. NATO tvrdí, že Kyjev podporuje, ale na územie Ukrajiny nenasadila žiadnych vojakov. (TASR)

Urobilo tak v utorkovom hlasovaní.

Parlament mal uznesením dané činy odsúdiť. Zároveň ním mal vyzvať vládu, aby sa SR zapojila do Medzinárodnej koalície pre návrat ukrajinských detí.

Vyzvať chceli aj prezidenta SR Petra Pellegriniho, aby podporil iniciatívu „Bring Kids Back UA“ a využil všetky diplomatické nástroje, ktoré ako hlava štátu má, na pomoc pri návratoch ukrajinských detí späť domov.

Zdôraznil tiež, že ozbrojené zložky krajiny „neustúpia ani o krok“, aby sa vzdali územia. Dodal, že Kyjev bude na boj proti Rusku potrebovať finančnú podporu zo strany Európy ďalšie dva alebo tri roky.

„Znovu som to zdôraznil všetkým európskym lídrom. Povedal som im, že nebudeme bojovať desaťročia, ale musíte ukázať, že po určitú dobu budete schopní poskytovať Ukrajine stabilnú finančnú podporu,“ uviedol Zelenskyj v komentároch zverejnených v utorok.

„A preto majú na mysli tento program – dva až tri roky,“ pokračoval ukrajinský prezident s odkazom na návrh Európskej komisie postupne uvoľniť zmrazené ruské aktíva na financovanie takzvanej reparačnej pôžičky pre Kyjev.

Európski lídri sa na minulotýždňovom summite v Bruseli zaviazali riešiť naliehavé finančné potreby Ukrajiny na roky 2026 – 2027, vrátane jej vojenských a obranných snáh. Vyzvali EK, aby čo najskôr predložila možnosti finančnej podpory na základe posúdenia potrieb Ukrajiny. O reparačnej pôžičke budú diskutovať na zasadnutí v decembri.

„Ak sa vojna skončí o mesiac, tieto peniaze minieme na obnovu. Ak neskončí o mesiac, ale až po nejakej dobe, minieme ich na zbrane. Jednoducho nemáme inú možnosť,“ dodal Zelenskyj.

Ukrajinský prezident v komentároch vyzval Spojené štáty na uvalenie väčších sankcií na Rusko. Amerického prezidenta Donalda Trumpa žiadal, aby na svoj čínsky náprotivok Si Ťin-pchinga vyvinul tlak a donútil ho znížiť podporu Pekingu pre Moskvu počas ich stretnutia tento týždeň.

„Myslím si, že to môže byť jeden z (Trumpových) silných ťahov, najmä ak po tomto rozhodujúcom kroku v podobe sankcií bude Čína pripravená obmedziť dovoz“ z Ruska, uviedol Zelenskyj.

Trump minulý týždeň uvalil sankcie na dve veľké ruské ropné spoločnosti. Odberateľov energetických surovín z Moskvy – konkrétne Čínu a Indiu – vyzýva, aby obmedzili svoje nákupy, ktoré podľa Washingtonu a Kyjeva financujú ruskú inváziu. (TASR)

Rezort obrany vo vyhlásení oznámil, že systémy protivzdušnej obrany zneškodnili 17 ukrajinských bezpilotných lietadiel v noci na utorok, pričom jedno smerovalo na Moskvu a 13 na Kalužskú oblasť hraničiacu s ruskou metropolou.

Starosta Moskvy Sergej Sobjanin na platforme Telegram uviedol, že na miesto dopadu dronu smerujúceho k Moskve boli nasadené záchranné služby.

Úrady bezprostredne nehlásili žiadne škody, no Rusko iba zriedkavo zverejňuje podrobné informácie o následkoch ukrajinských úderov na svojom území, pripomína Reuters.

Systémy protivzdušnej obrany zneškodnili zvyšné tri drony nad Brianskou oblasťou hraničiacou s Ukrajinou. Oblastný gubernátor Alexander Bogomaz na Telegrame napísal, že v dôsledku útoku bol hospitalizovaný jeden civilista.

Obe strany konfliktu dlhodobo vyhlasujú, že sa pri útokoch nezameriavajú na civilné obyvateľstvo napriek tomu, že tisíce osôb už prišli o život, poväčšine na ukrajinskej strane, píše Reuters.

Rusko v pondelok oznámilo, že zlikvidovalo 34 ukrajinských dronov zacielených na Moskvu. (TASR)