Trump: Zelenskyj aj Putin chcú koniec vojny

Agentúru Reuters o tom informoval zdroj z prostredia nemeckého parlamentu a rovnakú správu predtým priniesol aj týždenník Der Spiegel.

Nákup by mal podľa dôverných dokumentov pre rozpočtový výbor parlamentu dosiahnuť hodnotu 2,5 miliardy eur, uvádza zdroj Reuters.

Nemecko si už objednalo 35 stíhačiek rovnakého druhu s cieľom nahradiť svoju letku zastaraných lietadiel Tornado. Do služby bola uvedená pred viac ako 40 rokmi a čoskoro by mala byť vyradená z prevádzky.

Stíhačky F-35 by mali nahradiť lietadlá typu Tornado aj v úlohe nosiča amerických jadrových bômb uskladnených v Nemecku v prípade rozsiahleho konfliktu.

V júli tohto roku Nemecko poprelo zámer nakúpiť ďalších 15 stíhačiek F-35 z dôvodu nedostatku financií v rozpočte. Rozpočet na obranu sa však odvtedy výrazne navýšil, čo vytvorilo viac priestoru na nákup zbraní a iných zbraňových systémov. Agentúra Reuters vtedy informovala, že myšlienka nákupu ďalších 15 stíhačiek F-35 bola súčasťou diskusií.

Akékoľvek rozhodnutie objednať ďalšie americké stíhacie lietadlá F-35 môže vyvolať napätie medzi Nemeckom a Francúzskom v otázke spoločnej produkcie stíhačiek Future Combat Air System (FCAS). Na ich vývoji spolupracujú francúzske firmy Dassault Aviation, Airbus a španielska Indra Sistemas. (TASR)

Agentúra Reuters pripomenula, že na Putina bol vydaný zatykač Medzinárodného trestného súdu (ICC). Rusko však tvrdí, že ICC nemá nad ním jurisdikciu, a popiera tvrdenia, že ruské jednotky na Ukrajine spáchali alebo páchajú vojnové zločiny. Maďarsko je zasa v procese vystúpenia Z ICC.

„Pokiaľ ide o Budapešť, nie, nie je to príjemné... vidieť, že osoba, na ktorú ICC vydal zatykač, prichádza do európskej krajiny,“ uviedla Kallasová a dodala, že „otázka je, či z toho niečo vyplynie“.

Litovský minister zahraničných vecí Kestutis Budrys pred novinármi v Luxemburgu zdôraznil, že pre Putina nie je miesto v žiadnej európskej metropole.

„Jediné miesto pre Putina v Európe je v Haagu, pred tribunálom, nie v našich hlavných mestách,“ povedal pred stretnutím ministrov.

Fínska ministerka zahraničných vecí Elina Valtonenová vyjadrila obavy z možnej návštevy Putina v krajine EÚ. „Uvidíme, kde sa stretnutie uskutoční a v akom formáte, ale je samozrejmé, že vo vnútri EÚ by vojnový zločinec ako Putin nemal byť vítaný,“ povedala novinárom.

Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot konštatoval, že Putinova plánovaná cesta má zmysel iba v prípade, že povedie k okamžitému a bezpodmienečnému prímeriu.

Holandský minister zahraničných vecí David van Weel označil za dôležité, že sa takéto rokovania vôbec uskutočnia.

Agentúra Reuters informovala, že Kallasová pred stretnutím ministrov zahraničných vecí EÚ v Luxemburgu uviedla, že Trumpove snahy o dosiahnutie mieru sú vítané. Zdôraznila, že zároveň je dôležité, aby sa s ruským lídrom stretol aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

„Amerika má veľkú silu tlačiť na Rusko, aby prišlo k rokovaciemu stolu. Ak ju využijú, je to samozrejme dobré, ak Rusko zastaví túto vojnu,“ povedala Kallasová. (TASR)

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov tiež uviedol, že americký a ruský tím ešte s prípravou samitu nezačali.

Podľa Peskova zatiaľ nie sú k dispozícii podrobnosti ohľadom toho, či na schôdzku dostane pozvánku Ukrajina, alebo kto a ako bude zastupovať európsku stranu. Moskva komunikuje so Spojenými štátmi ohľadom "urovnania situácie na Ukrajine," povedal Peskov a spoluprácu označil za intenzívnu.

Peskov dnes tiež vysvetlil, že k tomu, že sa budúci samit Putina s Trumpom plánuje v Budapešti, prispeli vzťahy oboch prezidentov s maďarským premiérom Viktorom Orbánom.

"Prezident Trump má s Orbánom pomerne vrelé vzťahy a prezident Putin s ním má veľmi konštruktívne vzťahy," povedal hovorca Kremľa.

Orbán, ktorý patrí medzi priaznivcov súčasného šéfa Bieleho domu, je jedným z mála európskych lídrov, ktorí napriek ruskej invázii na Ukrajinu s Moskvou udržiavajú dobré vzťahy. (ČTK)

Na tlačovej konferencii v Kyjeve ukrajinský prezident uviedol, že „viedol diskusie so zbrojárskymi spoločnosťami“ o „príprave zmluvy na 25 systémov Patriot“.

Keďže Spojené štáty teraz dodávajú Ukrajine iba zbrane, ktoré platia Európania, platba za tieto Patrioty by mala „pochádzať zo zmrazených ruských aktív“ na Západe, povedal Zelenskyj novinárom.

Pokiaľ ide o rakety Tomahawk, ukrajinskému prezidentovi sa minulý piatok počas návštevy vo Washingtonu nepodarilo presvedčiť prezidenta USA Donalda Trumpa, aby ich USA dodali Ukrajine.

„Podľa môjho názoru (Trump) nechce žiadnu eskaláciu s Rusmi pred stretnutím v Budapešti,“ objasnil Zelenskyj, ktorý zároveň oznámil, že je pripravený zúčastniť sa na nadchádzajúcej schôdzke v Budapešti, ak dostane pozvanie. (TASR)

„Ak pôjde o pozvanie v rámci formátu, kde sa stretneme ako trojica alebo vo formáte kyvadlovej diplomacie, keď sa prezident Trump stretne s Putinom a prezident Trump so mnou – potom sa v jednom alebo inom formáte dohodneme,“ povedal Zelenskyj novinárom.

Ukrajinský prezident však výber Maďarska ako miesta schôdzky kritizoval. „Neverím, že premiér, ktorý blokuje Ukrajinu všade, môže urobiť niečo pozitívne pre Ukrajincov,“ povedal Zelenskyj narážajúc na maďarského lídra Viktora Orbána.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok V Budapešti už raz Ukrajinu zradili. Orbánovi môže Trump s Putinom pomôcť Čítajte 

Takzvaná ruská tieňová flotila pozostáva zo starých lodí, ktoré sa zväčša plavia pod vlajkami afrických krajín a Rusko ich využíva na obchádzanie sankcií a predaj ropy. Na mnoho týchto plavidiel uvalili Európska únia a Británia sankcie.

„Musíme neustále premýšľať, čo viac môžeme urobiť,“ povedala Kallasová po príchode na stretnutie ministrov zahraničných vecí Únie v Luxembursku.

Dodala, že Únia dosiahla veľký pokrok v obmedzovaní príjmov Moskvy z obchádzania sankcií na vývoz ruských palív. Ministri budú na stretnutí tiež diskutovať o koordinácii týchto opatrení.

Podľa pracovného dokumentu pripraveného pre pondelkové stretnutie ministrov - do ktorého nahliadla agentúra DPA - sa odhaduje, že flotila v súčasnosti zahŕňa približne 600 až 1400 tankerov.

Odborníci, ktorí zároveň radia Kallasovej, upozorňujú, že tieto plavidlá nielen prispievajú k ruskej vojnovej ekonomike, ale tiež predstavujú veľké riziká pre životné prostredie a námornú bezpečnosť.

Prípadné nehody týchto plavidiel by mohli spôsobiť únik ropy do mora, čo by malo devastačné následky pre pobrežné oblasti, morský ekosystém aj rybné hospodárstvo.

Mnohé z týchto lodí majú taktiež neprehľadnú vlastnícku štruktúru a buď nie sú poistené vôbec, alebo sú poistené len čiastočne. Odborníci poukazujú na to, že v takýchto prípadoch, by náklady na odstránenie škôd na životnom prostredí mohli padnúť na plecia daňových poplatníkov pobrežných štátov. (TASR)

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu odvysielanom rozhovore pre stanicu NBC povedal, že Putin je silnejší než palestínske militantné hnutie Hamas.

Na otázku v relácii „Meet the Press“, či by mal Trump sprísniť postoj Putina po tom, čo viedol dohodu o prímerí v Gaze, Zelenskyj v angličtine odpovedal: „Áno, a ešte viac, pretože Putin je niečo podobné, ale silnejší než Hamas. Je to väčšia vojna a on je druhou armádou na svete.“

„A preto je tlak väčší,“ dodal.

Rozhovor bol odvysielaný po Zelenského návrate z cesty do Washingtonu, kde sa mu nepodarilo zabezpečiť dodávky rakiet Tomahawk s dlhým doletom od USA pre Kyjev, pripomína AFP.

Zelenskyj sa stretol s Trumpom v Bielom dome po tom, čo týždne žiadal o dodávky rakiet Tomahawk v nádeji, že využije Trumpovu rastúcu frustráciu z Putina po neúspešnom augustovom summite na Aljaške.

V rozhovore ukrajinský líder tiež povedal, že by sa mal zúčastniť na nadchádzajúcich rozhovoroch v Budapešti, ktoré sú naplánované medzi Trumpom a Putinom.

„Ak naozaj chceme mať spravodlivý a trvalý mier, potrebujeme k tomu obe strany tejto tragédie,“ povedal Zelenskyj. „Áno, je okupant, ale Ukrajina trpí a bojuje. A samozrejme, ako môžu byť nejaké dohody bez nás o nás?“ dodal.

Trump však krátko po odvysielaní rozhovoru so Zelenským opätovne naznačil, že nie je pripravený poslať zbrane na Ukrajinu, pripomína AFP.

„Musíme si pamätať jednu vec. Potrebujeme ich aj pre seba. Viete, nemôžeme dať všetky naše zbrane Ukrajine,“ povedal Trump v relácii Sunday Morning Futures na stanici Fox News.

Moskva v posledných týždňoch zintenzívnila útoky na ukrajinskú civilnú infraštruktúru a s blížiacou sa zimou nechala tisíce ľudí bez kúrenia a elektriny.

Riaditeľ bieloruského Výboru štátnej bezpečnosti (KGB) Ivan Terteľ v nedeľu vyhlásil, že jeho úrad sa snaží nadviazať kontakty s Ukrajinou, aby pomohol dosiahnuť urovnanie vojny.

Informovala o tom bieloruská štátna tlačová agentúra BelTA, ktorú citovala agentúra Reuters.

Terteľovo vyhlásenie nasledovalo po správach z minulého týždňa, podľa ktorých sa vysokopostavený bieloruský diplomat stretol „s Európanmi“ v snahe zmierniť medzinárodnú izoláciu Bieloruska, blízkeho spojenca Ruska.

Šéf KGB objasnil, že stretnutia s ukrajinskými predstaviteľmi sú „v súčasnej situácii nevyhnutné, aby sa dospelo ku konsenzu“, pričom dodal, že veľa závisí od ukrajinskej strany.

Uviedol tiež, že Západom neuznaný bieloruský prezident Alexandr Lukašenko „robí pre stabilizáciu situácie v regióne všetko, čo môže.“

Podľa Terteľa sa v súčasnej zložitej situácii podarilo nájsť rovnováhu medzi záujmami oboch strán. Vyjadril presvedčenie, že napätie možno odstrániť len prostredníctvom „diskrétnych rozhovorov a hľadania kompromisu“.

Bieloruské médiá v septembri citovali Lukašenkov výrok, že chce rokovať s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, aby pomohol urovnať vojnový konflikt vyvolaný Ruskom. (TASR)