Ukrajina potvrdila útok na ropnú rafinériu v ruskej Saratovskej oblasti

Gubernátor Radij Chabirov napísal, že „pomerne silný výbuch zničil jednu z budov“ v areáli chemickej továrne Avangard a zabil tri ženy. Ďalších päť ľudí bolo zranených a hospitalizovaných, dvaja z nich vo vážnom stave.

Závod „vykonáva dôležitú štátom poverenú misiu“ a „manipuluje s výbušnými materiálmi“, povedal Chabirov. Dodal, že príčinu výbuchu posudzujú experti.

Príčinu nehody vyšetrujú príslušné orgány. Pracovníci boli evakuovaní a na mieste zasahovali všetky záchranné zložky. Nemocnica v Sterlitamaku funguje v špeciálnom režime.

Podľa niektorých médií došlo k výbuchu v dusíkovej jednotke počas pokusu o jej reštartovanie.

Podnik v Sterlitamaku vlastní štátny priemyselný konglomerát Rostec. Okrem chemických produktov vyrába výbušniny a zaoberá sa likvidáciou munície. Začiatkom roka 2024 naň Európska únia uvalila sankcie.

Pred mesiacom v Baškirsku ukrajinské drony zasiahli veľkú ropnú rafinériu Gazpromu v rámci protiofenzívy zameranej na ruské energetické príjmy používané na financovanie armády. Chabirov v tom čase potvrdil, že rafinériu zasiahli dva drony.

Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky spoločnosti YouGov, ktorý si objednala agentúra DPA.

Až 79 percent respondentov úplne alebo čiastočne súhlasí s tým, že zostreľovanie dronov je rozumné opatrenie, proti možnosti ich zostrelenia bolo 6 percent. Reprezentatívny prieskum na vzorke 2256 ľudí sa uskutočnil od 10. do 13. októbra.

Po sérii pozorovaní dronov v blízkosti letísk v Nemecku a ich následnom uzatváraní vláda urýchlila plány na zlepšenie obrany proti dronom. Špeciálne jednotky spolkovej polície majú byť do konca tohto roka doplnené aj o jednotku na protidronovú obranu.

Minister vnútra Alexander Dobrindt tiež trvá na zmene zákona, aby ozbrojené sily mohli poskytovať pomoc v prípade pozorovaní vojenských dronov v krajine.

Viac ako dve tretiny (69 percent) respondentov v prieskume uviedlo, že sú zásadne znepokojení nedávnymi pozorovaniami dronov. Ďalších 14 percent sa tým neznepokojuje a 15 percent zastáva v tejto otázke neutrálne stanovisko.

Oficiálne stále nie je známe, kto je zodpovedný za prelety dronov nad letiskom v Mníchove začiatkom tohto mesiaca. Spolkový kancelár Merz v rozhovore pre televíziu ARD uviedol, že „v každom prípade ich pravdepodobne významná časť pochádza z Ruska“.

Viac ako polovica opýtaných s týmto hodnotením súhlasí a považuje zapojenie Ruska za do istej miery pravdepodobné alebo veľmi pravdepodobné (58 percent). Naopak, 19 percent to považuje za do istej miery nepravdepodobné alebo veľmi nepravdepodobné. Kremeľ obvinenia zo zodpovednosti za prelety dronov odmieta. (TASR)

Nočný ruský útok mieril na sever, juh, východ aj stred Ukrajiny. Rusko ráno zaútočilo aj na Poltavskú oblasť, ktorej guvernér uviedol, že útok si nevyžiadal žiadne obete.

Server The Kyiv Independent napísal, že ukrajinské drony v noci zaútočili na elektrickú rozvodňu v ruskej Ulianovskej oblasti.

Elektrická rozvodňa v obci Veškajma v ruskej Ulianovskej oblasti sa ocitla v plameňoch po nočnom útoku ukrajinských dronov, informovali aj ruské kanály na sieti Telegram. Rovnomennú rozvodňu vlastní najväčšia ruská energetická spoločnosť Rosseti.

Ukrajina zintenzívnila diaľkové útoky na ruskú ropnú, plynovú a energetickú infraštruktúru, ktorá je kľúčovým zdrojom príjmov Moskvy a ktorá pomáha financovať jej inváziu na Ukrajinu.

Rozvodňa Veškajma sa nachádza viac ako 900 kilometrov východne od hranice medzi Ruskom a Ukrajinou. (ČTK)

Portál Axios sa odvoláva na dva nemenované zdroje oboznámené s obsahom stretnutia oboch prezidentov.

Portál Axios konštatuje, že Zelenskyj dúfal, že z Washingtonu odíde s prísľubom nových zbraní pre Ukrajinu, no ukázalo sa, že Trump bol deň po dlhom telefonickom rozhovore s Putinom v úplne inom rozpoložení.

Podľa zdrojov z Axiosu Trump jasne povedal, že jeho prioritou je teraz diplomacia a verí, že poskytnutie rakiet Tomahawk Kyjevu by ju mohlo podkopať.

Jeden zo zdrojov uviedol, že stretnutie prezidentov „nebolo jednoduché“, iný ho dokonca označil za „zlé“. „Nikto nekričal, ale Trump bol tvrdý,“ povedal jeden zdroj. V niektorých momentoch bolo rokovanie „trochu emotívne“, dodal.

Zelenskyj po stretnutí s Trumpom povedal, že rokovali aj o dodaní rakiet dlhého doletu, dohodli sa však, že o tom zatiaľ nebudú verejne hovoriť, pretože USA nechcú eskaláciu konfliktu. (TASR)

Prepojiť má obe krajiny a otvorí tak dvere spoločnému prieskumu prírodných zdrojov. Ukrajinský prezident Zelenskyj však nie je touto myšlienkou nadšený.

Podľa vyslanec ruského prezidenta pre investičnú spoluprácu a riaditeľa Ruského fondu priamych investícií Kirilla Dmitrijeva, ktorý s týmto návrhom prišiel vo štvrtok večer po telefonáte medzi Putinom a Trumpom, by náklady na železničné spojenie v dĺžke 112 kilometrov mohli dosiahnuť osem miliárd dolárov, pričom financovanie by zabezpečila Moskva a zahraniční partneri.

Dmitrijev navrhuje, aby projekt vybudovala spoločnosť The Boring Company amerického miliardára Elona Muska, a odhaduje, že by mohol byť dokončený za menej než osem rokov.

„Predstavte si, že USA a Rusko, Amerika a Afro-Eurázia budú prepojené tunelom Putin – Trump, 70-míľovou (približne 112 kilometrov) spojnicou symbolizujúcou jednotu. Štandardne by náklady dosiahli viac než 65 miliárd dolárov, no pomocou technológií spoločnosti The Boring Company by sa mohli znížiť pod osem miliárd. Poďme spoločne budovať budúcnosť,“ napísal Dmitrijev v odkaze Muskovi na sieti X.

Zelenskyj v reakcii na priamu otázku, ktorú mu pred novinármi položil Trump, povedal, že týmto nápadom nie je nadšený. Trump už skôr opísal projekt ako „zaujímavý".

Myšlienka železničného prepojenia cez Beringov prieliv má viac ako 100 rokov, neujala sa však vzhľadom na obrovské náklady a absenciu dopravnej infraštruktúry v polárnych regiónoch, ktorej vybudovanie by takisto bolo veľmi nákladné. (TASR)

„Stretnutie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským bolo veľmi zaujímavé a srdečné, no povedal som mu, ako som to dôrazne odporučil aj (ruskému) prezidentovi Putinovi, že je čas zastaviť zabíjanie a uzavrieť DOHODU! Už bolo preliatej dosť krvi,“ napísal Trump.

Ukrajinu a Rusko vyzval, aby sa zastavili „tam, kde sú“.

„Nech sa obaja vyhlásia za víťazov, nech rozhodnú dejiny! Dosť bolo streľby, dosť bolo zabíjania, dosť bolo obrovského a neudržateľného míňania peňazí. Toto je vojna, ktorá by sa nikdy nezačala, keby som bol prezidentom. Tisíce ľudí sú každý týždeň zabité – STAČILO, CHOĎTE V POKOJI DOMOV K SVOJIM RODINÁM!“ uzatvoril šéf Bieleho domu.

O strelách Tomahawk sa Trump vo svojom príspevku nezmienil. V úvode rokovania však vyjadril určité výhrady s tým, že by dodávka takýchto zbraní predstavovala eskaláciu. "Budeme hovoriť o strelách Tomahawk, ale chceli by sme, aby ich nepotrebovali, oveľa viac by sme chceli, aby sa vojna skončila," uviedol v úvode stretnutia Trump.

Zelenskyj krátko predtým na improvizovanej tlačovej konferencii súhlasil s tým, že obe strany sa musia zastaviť, to je však otázka pre Putina, „pretože my sme vojnu nezačali“. (TASR)