Kaliňák sa vyjadril o zodpovednosti za obranu východnej hranice NATO

Ukrajinský generálny štáb vo vyhlásení uviedol, že chemička bola zasiahnutá kombinovaným útokom britskými raketami Storm Shadow a leteckými údermi, ktoré podľa neho úspešne prenikli ruskou protivzdušnou obranou.

Fabriku označil za kľúčové zariadenie ruského vojensko-priemyselného komplexu, kde sa vyrába strelný prach, výbušniny a palivo do rakiet. Škody spôsobené operáciou sa teraz vyhodnocujú, dodala armáda.

Brianský chemický závod bol terčom ukrajinských úderov už v minulosti. Pri rozsiahlom útoku tento rok v januári Ukrajina údajne použila tiež americké strely dlhého doletu ATACMS.

Ukrajina už skôr použila strely Storm Shadow, ktoré majú dolet 250 až 560 kilometrov, na údery na ciele v ruskej Brianskej a Kurskej oblasti a na Ruskom okupovanom Kryme.

Utorňajší úder na chemickú továreň prišiel súbežne s vyjadrením prezidenta Volodymyra Zelenského, že otázka striel dlhého doletu je možno "nenahraditeľným kľúčom k mieru". Čím viac je podľa neho Ukrajina schopná udrieť v hĺbke Ruska, tým je väčšia ochota Moskvy ukončiť boje.

Zelenskyj dúfal, že na stretnutí s americkým prezidentom Donaldom Trumpom minulý piatok získa pre Ukrajinu tiež prísľub amerických rakiet dlhého doletu Tomahawk.

Trump namiesto toho vyhlásil, že sa chce vyhnúť eskalácii s Ruskom a že by Rusko a Ukrajina mali uzavrieť mier na súčasnej línii bojov. (ČTK)

Viaceré americké médiá a tlačové agentúry v utorok informovali, že podľa nemenovaných amerických činiteľov z Bieleho domu sa schôdzka v dohľadnej dobe neuskutoční.

Jeden z dôvodov je podľa médií neochota Moskvy ustúpiť zo svojich požiadaviek. Kremeľ uviedol, že o termíne samitu je predčasné hovoriť, keďže je najskôr potrebná dôkladná príprava, čo zaberie čas.

Lídri európskych krajín sa v piatok stretnú v Londýne na schôdzke takzvanej koalície ochotných, čo je skupina krajín podporujúcich Ukrajinu v obrane pred ruskou inváziou. V britskej metropole je očakávaný tiež ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. (ČTK, SME)

Portál Axios s odvolaním na svoje zdroje píše, že rokovanie Rutteho a Trumpa by sa malo uskutočniť v stredu. Rutte by mal vo Washingtone absolvovať schôdzku aj s členmi amerického Kongresu.

Informácia o návšteve generálneho tajomníka Aliancie v USA doteraz nebola zverejnená v jeho oficiálnom programe.

Stretnutie bolo podľa Axiosu naplánované ešte predtým, ako americké médiá s odvolaním sa na zdroje z Bieleho dumu v utorok informovali, že rokovanie medzi Trumpom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom v Budapešti sa v dohľadnom čase neuskutoční.

Horieť začalo v noci na 17. októbra. Sklad vtedy bol terčom útoku ukrajinských špeciálnych síl. Informuje o tom web Kyiv Independent, ktorý cituje telegramový kanál Krymský vietor.

Požiar, ktorý ešte v pondelok hasili tri hasičské vozidlá, opäť intenzívnejšie prepukol v utorok ráno a nad zariadením bolo vidieť hustý stĺp dymu, uviedol Krymský vietor.

Miestni obyvatelia podľa neho hlásili, že v noci na utorok počuli systémy protivzdušnej obrany a spozorovali drony. Podľa telegramového kanálu je zatiaľ nejasné, či opätovné prepuknutie požiaru súvisí s najnovšou aktivitou dronov.

Kazašské ministerstvo energetiky zároveň uviedlo, že závod na spracovanie plynu v ruskej Orenburskej oblasti bol nútený pozastaviť príjem plynu z Kazachstanu po útoku ukrajinského dronu na zariadenie. (SITA)

Agentúra Bloomberg, sa odvolaním sa na svoje zdroje tvrdí, že boje by sa mali zastaviť na súčasných frontových líniách a na implementáciu dohody by dohliadala rada na čele s prezidentom USA Donaldom Trumpom.

Po zavedení prímeria návrh počíta s návratom všetkých deportovaných ukrajinských detí a výmenou vojnových zajatcov.

Ukrajina by tiež získala bezpečnostné záruky, finančné prostriedky na povojnovú obnovu a umožnený by jej bol urýchlený vstup do EÚ.

Sankcie voči Rusku by sa postupne zrušili, hoci približne 300 miliárd dolárov zo zmrazených ruských aktív by Moskve vrátili iba v prípade, že by prispela na povojnovú obnovu Ukrajiny.

Sankcie by sa opäť zaviedli, ak by Rusko znova zaútočilo na Ukrajinu.

Návrh predpokladá, že okupované územia by Ukrajina ani európske štáty oficiálne za súčasť Ruska neuznali. Kyjev a Moskva by mali po zavedení prímeria rokovať o ich budúcom usporiadaní.

Zdroje uviedli, že podrobnosti plánu sa ešte finalizujú a môžu sa zmeniť. S akýmkoľvek návrhom tiež budú musieť súhlasiť Spojené štáty. Európski predstavitelia by z tohto dôvodu mohli ešte tento týždeň vycestovať do USA. (TASR)

Trump pritom pred týždňom po telefonáte s Putinom vyhlásil, že samit by sa mohol uskutočniť do dvoch týždňov. Termín vrcholnej schôdzky, ktorej témou má byť diplomatické riešenie vojny na Ukrajine, tak zostáva neistý, zhoda naopak panuje na jej uskutočnení v Budapešti, ktorá udržuje vzťahy s USA i Ruskom.

Médiá v utorok pochybovali o termíne samitu. Napríklad CNN uviedla, že Trumpova snaha o skoré stretnutie s Putinom sa komplikuje, pretože prípravná schôdzka ministrov zahraničia USA a Ruska Marka Rubia so Sergejom Lavrovom sa tento týždeň pravdepodobne neuskutoční. Moskva v utorok uviedla, že je o načasovaní stretnutia Rubia s Lavrovom zatiaľ predčasné hovoriť.

Kremeľ v utorok tiež zdôraznil, že pokiaľ ide o rokovania Putina s Trumpom, neboli ani jednou stranou spomenuté žiadne konkrétne termíny. Obe strany sa podľa Moskvy zhodli, že je potrebné dôkladných príprav, čo zaberie čas.

Agentúra Reuters v utorok hovorila tiež s dvoma nemenovanými európskymi diplomatmi, podľa ktorých je odklad schôdzky Rubia s Lavrovom znakom toho, že Američania môžu s prezidentským samitom váhať kvôli ruským požiadavkám na zastavenie vojny.

"Myslím, že Rusi chcú priveľa. Američanom je jasné, že v Budapešti nedostane Trump žiadnu dohodu," povedal jeden z európskych diplomatov. Druhý k tomu poznamenal, že Rusi nijako nezmenili svoj postoj a odmietajú zastaviť vojakov na existujúcej línii bojov.

Nemenovaný vysoký ukrajinský predstaviteľ v utorok povedal agentúre AFP, že Trumpovo mierové úsilie sa pohybuje v kruhu. Vyjadril sa tiež k nedávnej schôdzke Trumpa s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v Bielom dome, ktorú označil za napätú a neľahkú. Trump podľa tohto predstaviteľa tlačil na Ukrajinu, aby sa vzdala Donbasu.

"Áno, je to pravda," povedal ukrajinský predstaviteľ na otázku, či Trump chcel po Zelenskom, aby sa ukrajinskí vojaci stiahli z oblastí Donbasu, ktoré doteraz kontrolujú.

Putin požaduje odovzdanie Donbasu ako jednu z podmienok pre ukončenie vojny. Veľkú časť tohto priemyselného regiónu so strategickým významom pre Ukrajinu v súčasnosti okupuje Rusko.

Cez víkend Trump povedal, že aby vojna mohla skončiť, bude musieť východoukrajinský Donbas zostať rozdelený tak, ako je.

Reuters tiež uvádza, že európski spojenci sa obávajú, že ani na druhom osobnom stretnutí s Putinom nezíska Trump od Rusov žiadne významnejšie ústupky.

S Putinom sa Trump stretol v auguste na Aljaške, kde ruský prezident odmietol prímerie na Ukrajine. Naopak Ukrajina opakovane súhlasila s americkým návrhom na pokoj zbraní. (ČTK)

„Minister zahraničných vecí členskej krajiny Európskej únie hovorí, že počas preletu cez túto krajinu by mohol byť ruský prezident V. Putin zadržaný, z mediálneho prostredia Európskej komisie prichádzajú upozornenia Maďarsku, že by malo realizovať medzinárodný zatykač. Vždy som tvrdil, že EÚ sa zmenila na vojnový kabinet, že podstatná časť členských štátov EÚ podporuje vojnu na Ukrajine v naivnej domnienke, že takto sa dá oslabiť až poraziť Rusko,“ tvrdí Fico v stanovisku od tlačového a informačného odboru Úradu vlády.

Je podľa neho paradoxné, že niektorí lídri sa tlačia na samit v Budapešti. Vyhlásil, že sa pracuje aj na prítomnosti ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. „Tomu sa po slovensky hovorí - hádzať vidly do možnej dohody,“ vyhlásil.

Ak Európska únia chce čo najrýchlejší mier na Ukrajine, mala by podľa premiéra urobiť všetko pre to, aby sa samit Trump - Putin v Maďarsku uskutočnil čo najrýchlejšie a bez prekážok.

„Čo najrýchlejší samit Trump - Putin v Budapešti, a to bez akýchkoľvek prekážok a s plnou podporou EÚ, to je moje oficiálne stanovisko,“ uzavrel Fico. (TASR)