Neustálou diskusiou o Ukrajine zakrýva EÚ neschopnosť riešiť problémy, povedal Fico

Portál Axios s odvolaním na svoje zdroje píše, že rokovanie Rutteho a Trumpa by sa malo uskutočniť v stredu. Rutte by mal vo Washingtone absolvovať schôdzku aj s členmi amerického Kongresu.

Informácia o návšteve generálneho tajomníka Aliancie v USA doteraz nebola zverejnená v jeho oficiálnom programe.

Stretnutie bolo podľa Axiosu naplánované ešte predtým, ako americké médiá s odvolaním sa na zdroje z Bieleho dumu v utorok informovali, že rokovanie medzi Trumpom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom v Budapešti sa v dohľadnom čase neuskutoční.

Horieť začalo v noci na 17. októbra. Sklad vtedy bol terčom útoku ukrajinských špeciálnych síl. Informuje o tom web Kyiv Independent, ktorý cituje telegramový kanál Krymský vietor.

Požiar, ktorý ešte v pondelok hasili tri hasičské vozidlá, opäť intenzívnejšie prepukol v utorok ráno a nad zariadením bolo vidieť hustý stĺp dymu, uviedol Krymský vietor.

Miestni obyvatelia podľa neho hlásili, že v noci na utorok počuli systémy protivzdušnej obrany a spozorovali drony. Podľa telegramového kanálu je zatiaľ nejasné, či opätovné prepuknutie požiaru súvisí s najnovšou aktivitou dronov.

Kazašské ministerstvo energetiky zároveň uviedlo, že závod na spracovanie plynu v ruskej Orenburskej oblasti bol nútený pozastaviť príjem plynu z Kazachstanu po útoku ukrajinského dronu na zariadenie. (SITA)

Agentúra Bloomberg, sa odvolaním sa na svoje zdroje tvrdí, že boje by sa mali zastaviť na súčasných frontových líniách a na implementáciu dohody by dohliadala rada na čele s prezidentom USA Donaldom Trumpom.

Po zavedení prímeria návrh počíta s návratom všetkých deportovaných ukrajinských detí a výmenou vojnových zajatcov.

Ukrajina by tiež získala bezpečnostné záruky, finančné prostriedky na povojnovú obnovu a umožnený by jej bol urýchlený vstup do EÚ.

Sankcie voči Rusku by sa postupne zrušili, hoci približne 300 miliárd dolárov zo zmrazených ruských aktív by Moskve vrátili iba v prípade, že by prispela na povojnovú obnovu Ukrajiny.

Sankcie by sa opäť zaviedli, ak by Rusko znova zaútočilo na Ukrajinu.

Návrh predpokladá, že okupované územia by Ukrajina ani európske štáty oficiálne za súčasť Ruska neuznali. Kyjev a Moskva by mali po zavedení prímeria rokovať o ich budúcom usporiadaní.

Zdroje uviedli, že podrobnosti plánu sa ešte finalizujú a môžu sa zmeniť. S akýmkoľvek návrhom tiež budú musieť súhlasiť Spojené štáty. Európski predstavitelia by z tohto dôvodu mohli ešte tento týždeň vycestovať do USA. (TASR)

Trump pritom pred týždňom po telefonáte s Putinom vyhlásil, že samit by sa mohol uskutočniť do dvoch týždňov. Termín vrcholnej schôdzky, ktorej témou má byť diplomatické riešenie vojny na Ukrajine, tak zostáva neistý, zhoda naopak panuje na jej uskutočnení v Budapešti, ktorá udržuje vzťahy s USA i Ruskom.

Médiá v utorok pochybovali o termíne samitu. Napríklad CNN uviedla, že Trumpova snaha o skoré stretnutie s Putinom sa komplikuje, pretože prípravná schôdzka ministrov zahraničia USA a Ruska Marka Rubia so Sergejom Lavrovom sa tento týždeň pravdepodobne neuskutoční. Moskva v utorok uviedla, že je o načasovaní stretnutia Rubia s Lavrovom zatiaľ predčasné hovoriť.

Kremeľ v utorok tiež zdôraznil, že pokiaľ ide o rokovania Putina s Trumpom, neboli ani jednou stranou spomenuté žiadne konkrétne termíny. Obe strany sa podľa Moskvy zhodli, že je potrebné dôkladných príprav, čo zaberie čas.

Agentúra Reuters v utorok hovorila tiež s dvoma nemenovanými európskymi diplomatmi, podľa ktorých je odklad schôdzky Rubia s Lavrovom znakom toho, že Američania môžu s prezidentským samitom váhať kvôli ruským požiadavkám na zastavenie vojny.

"Myslím, že Rusi chcú priveľa. Američanom je jasné, že v Budapešti nedostane Trump žiadnu dohodu," povedal jeden z európskych diplomatov. Druhý k tomu poznamenal, že Rusi nijako nezmenili svoj postoj a odmietajú zastaviť vojakov na existujúcej línii bojov.

Nemenovaný vysoký ukrajinský predstaviteľ v utorok povedal agentúre AFP, že Trumpovo mierové úsilie sa pohybuje v kruhu. Vyjadril sa tiež k nedávnej schôdzke Trumpa s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v Bielom dome, ktorú označil za napätú a neľahkú. Trump podľa tohto predstaviteľa tlačil na Ukrajinu, aby sa vzdala Donbasu.

"Áno, je to pravda," povedal ukrajinský predstaviteľ na otázku, či Trump chcel po Zelenskom, aby sa ukrajinskí vojaci stiahli z oblastí Donbasu, ktoré doteraz kontrolujú.

Putin požaduje odovzdanie Donbasu ako jednu z podmienok pre ukončenie vojny. Veľkú časť tohto priemyselného regiónu so strategickým významom pre Ukrajinu v súčasnosti okupuje Rusko.

Cez víkend Trump povedal, že aby vojna mohla skončiť, bude musieť východoukrajinský Donbas zostať rozdelený tak, ako je.

Reuters tiež uvádza, že európski spojenci sa obávajú, že ani na druhom osobnom stretnutí s Putinom nezíska Trump od Rusov žiadne významnejšie ústupky.

S Putinom sa Trump stretol v auguste na Aljaške, kde ruský prezident odmietol prímerie na Ukrajine. Naopak Ukrajina opakovane súhlasila s americkým návrhom na pokoj zbraní. (ČTK)

„Minister zahraničných vecí členskej krajiny Európskej únie hovorí, že počas preletu cez túto krajinu by mohol byť ruský prezident V. Putin zadržaný, z mediálneho prostredia Európskej komisie prichádzajú upozornenia Maďarsku, že by malo realizovať medzinárodný zatykač. Vždy som tvrdil, že EÚ sa zmenila na vojnový kabinet, že podstatná časť členských štátov EÚ podporuje vojnu na Ukrajine v naivnej domnienke, že takto sa dá oslabiť až poraziť Rusko,“ tvrdí Fico v stanovisku od tlačového a informačného odboru Úradu vlády.

Je podľa neho paradoxné, že niektorí lídri sa tlačia na samit v Budapešti. Vyhlásil, že sa pracuje aj na prítomnosti ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. „Tomu sa po slovensky hovorí - hádzať vidly do možnej dohody,“ vyhlásil.

Ak Európska únia chce čo najrýchlejší mier na Ukrajine, mala by podľa premiéra urobiť všetko pre to, aby sa samit Trump - Putin v Maďarsku uskutočnil čo najrýchlejšie a bez prekážok.

„Čo najrýchlejší samit Trump - Putin v Budapešti, a to bez akýchkoľvek prekážok a s plnou podporou EÚ, to je moje oficiálne stanovisko,“ uzavrel Fico. (TASR)

Veľká Británia je pripravená vynaložiť „značne viac“ ako 100 miliónov libier (približne 118 miliónov eur) na možné nasadenie britských síl na Ukrajine, ak americký prezident Donald Trump dosiahne mierovú dohodu s Ruskom, povedal to britský minister obrany John Healey.

Healey uviedol, že ruský prezident Vladimir Putin považuje Britániu za svojho „nepriateľa číslo jeden“ pre jej podporu Ukrajiny.

Plán ministra obrany počíta s výcvikom vojakov na nasadenie v medzinárodných jednotkách, ktoré by po prípadnom uzavretí prímeria pomáhali zabezpečovať ukrajinské hranice.

Naznačil, že britskí vojaci by mohli byť pripravení na nasadenie okamžite po uzavretí prímeria, vrátane prítomnosti pozemných jednotiek.

Británia už začala využívať časť prostriedkov určených na prípravu možnej misie. Minister zároveň varoval pred „novou érou hrozieb“ a dodal, že riziko širšieho konfliktu v Európe nebolo od konca druhej svetovej vojny také vysoké. (SITA)

Návrhy na predĺženie predložil parlamentu prezident Volodymyr Zelenskyj a poslanci ich v utorok schválili dvojtretinovou väčšinou. Bez predĺženia by ich platnosť vypršala 5. novembra.

Stanné právo a mobilizáciu vyhlásili na Ukrajine najskôr na 30 dní po prvý raz na začiatku ruskej invázie vo februári 2022. Odvtedy ich poslanci pravidelne predlžujú.

Muži vo veku od 22 do 60 rokov spôsobilí na vojenskú službu podľa týchto nariadení majú až na niekoľko výnimiek zakázané opustiť krajinu. Poslanci v auguste zvýšili vekovú hranicu na 22 rokov z pôvodných 18 rokov. (TASR)