Moskva tvrdí, že impulz zo samitu Putina a Trumpa na Aljaške sa stratil

Okrem iného spolu hovorili o protivzdušnej obrane a bezpečnostných zárukách pre Kyjev. Podľa stanice CNN trvala Zelenského návšteva Bieleho domu zhruba dve a pol hodiny.

K otázke amerických dodávok striel dlhého doletu Tomahawk sa však ukrajinský prezident podľa agentúry Reuters vyjadriť nechcel, ale povedal, že je realista.

Po rokovaní Zelenskyj podľa ukrajinských zdrojov telefonicky hovoril s európskymi lídrami. Trump po stretnutí na svojej sociálnej sieti Truth Social napísal, že stretnutie bolo zaujímavé a srdečné a že je čas vojnu ukončiť a uzavrieť dohodu.

"Samozrejme sme hovorili aj o strelách dlhého doletu a nechcem k tomu vydávať vyhlásenia. Rozhodli sme sa, že o tom nebudeme hovoriť, pretože, viete, Spojené štáty nechcú eskaláciu," citovala Zelenského televízia CNN.

Na otázku novinárov, či je po stretnutí viac optimistický ohľadom možných amerických dodávok striel s plochou dráhou letu Tomahawk pre údery v hĺbke Ruska, Zelenskyj odpovedal, že je realista a že "Rusko sa Tomahawkov bojí".

Ukrajinský prezident tiež poznamenal, že hovoril so šéfom Bieleho domu o bilaterálnych bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu. "Veríme tomu, že Trump chce, aby sa vojna skončila," uviedol.

Najcitlivejšou a najzložitejšou otázkou akýchkoľvek rokovaní s Ruskom budú územia. Ukrajina chce najprv prímerie a potom rokovania, čo Trump to chápe.

Zelenskyj povedal, že je ochotný stretnúť sa s Putinom v „akejkoľvek forme“. Otvorený je bilaterálnemu aj trojstrannému stretnutiu. „Som otvorený akýmkoľvek formátom, ktoré nás môžu priblížiť k mieru, konštatoval“

Zelenskyj potvrdil, že po rozhovore s Trumpom hovoril so „strategickými partnermi“ v Európe z tzv. Koalície ochotných, ktorým sa poďakoval za podporu. Spomenul okrem iného predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú, taliansku premiérku Giorgiu Meloniovú, britského premiéra Keira Starmera a generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho.

Na otázku, či verí v Trumpovu schopnosť vyvíjať tlak na Putina, Zelenskyj odpovedal: „Vnímame všetky signály od Rusov, nie sú nové, ale spoliehame sa na prezidenta (Trumpa) a na jeho tlak na Putina s cieľom zastaviť túto vojnu“.

"Schôdzka s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským bola veľmi zaujímavá a srdečná, ale povedal som mu - rovnako ako som to dôrazne naznačil aj prezidentovi Putinovi - že je čas ukončiť zabíjanie a uzavrieť dohodu," uviedol po rokovaní Trump na svojej sieti Truth Social.

S Putinom americký prezident telefonicky hovoril vo štvrtok a do dvoch týždňov sa s ním podľa Washingtonu a Moskvy stretne v Budapešti, aby prerokoval ukončenie vojny.

"Mali by sa zastaviť tam, kde sú. Nech si obaja prisvoja víťazstvo, nechajte rozhodnúť históriu! Už dosť streľby, dosť zabíjania, koniec obrovského a neudržateľného míňania peňazí," dodal Trump v príspevku s tým, že by vojna nikdy nezačala, keby bol vtedy prezidentom.

O strelách Tomahawk sa Trump vo svojom príspevku nezmienil. V úvode dnešného rokovania však vyjadril určité výhrady s tým, že by dodávka takýchto zbraní predstavovala eskaláciu. "Budeme hovoriť o strelách Tomahawk, ale chceli by sme, aby ich nepotrebovali, oveľa viac by sme chceli, aby sa vojna skončila," uviedol v úvode stretnutia Trump. (ČTK, TASR)

Zelenskyj odišiel z Bieleho domu. Informuje o tom TASR s odvolaním sa na správu televízie BBC.

Agentúra AFP s odvolaním sa na zdroj z ukrajinskej delegácie uviedla, že Zelenskyj počas stretnutia ukázal Trumpovi mapy potenciálnych cieľov útokov v Rusku. Sú na nich zachytené kľúčové miesta pre obranu a ekonomiku Ruska, na ktoré by sa dalo zamerať, aby bol Putin prinútený ukončiť vojnu, povedal zdroj.

Podľa ukrajinských médií stretnutie trvalo viac ako dve hodiny, teda dlhšie, ako bolo plánované. Web Suspiľne informoval, že Zelenskyj po stretnutí s Trumpom telefonoval s európskymi lídrami. Podľa zdroja z ukrajinskej delegácie išlo o skupinový hovor, zoznam účastníkov nebol bezprostredne známy.

Uviedol to server Ukrajinska pravda s odvolaním sa na oznámenie 7. výsadkového zboru, ktorý na ohrozenom úseku frontu funguje ako sila rýchlej reakcie.

Ruské sily sa už mnoho mesiacov usilujú o dobytie Pokrovska, ktorý je považovaný za strategicky dôležité miesto v ukrajinskej obrane na východe krajiny.

"Existujú prípady infiltrácie diverzných a prieskumných skupín do Pokrovska. Ukrajinská armáda však nepriateľa v meste odhaľuje a ničí. Žiaľ, je registrované porušovanie medzinárodného humanitárneho práva zo strany Rusov, ktorí sa uchyľujú k streľbe na civilistov v Pokrovsku," informoval zbor.

Ukrajinské velenie v správach z bojiska pravidelne informuje, že obrancovia Pokrovska denne odrážajú desiatky nepriateľských útokov. Skôr ako priame útoky na mesto sa však ruské sily snažia Pokrovsk obkľúčiť a jeho obrancov tak prinútiť k odchodz z pozícií.

Ovládnutie celej Doneckej oblasti sa javí ako hlavný cieľ ruskej ofenzívy, ktorej tempo podľa analytikov v septembri kleslo.

Ruské ministerstvo obrany dnes oznámilo, že ruské jednotky dobyli tri dediny v Dnepropetrovskej a Charkovskej oblasti na Ukrajine. Ruská armáda sa v nákladných bitkách prediera východnou Ukrajinou v boji o malé osady, ktoré sú z veľkej časti zničené a v ktorých zostalo len málo obyvateľov.

Rusi však znovu dobývajú územie, ktoré ukrajinská armáda oslobodila pred tromi rokmi pri prekvapivej protiofenzíve. Teraz ruské sily znova postupujú a snažia sa obkľúčiť mesto Kupjansk, dôležité logistické centrum v Charkovskej oblasti. (ČTK)

Dodal však, že verí, že ruský vodca chce dohodu o ukončení vojny na Ukrajine.

„Áno,“ povedal Trump, keď sa ho reportér agentúry AFP počas stretnutia s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským opýtal, či sa neobáva, že sa Putin snaží len získať viac času.

„Ale celý život ma klamali tí najlepší z nich a vyšiel som z toho naozaj dobre. Takže je to možné, trochu času je to v poriadku. Ale myslím si, že som v týchto veciach dosť dobrý. Myslím si, že chce uzavrieť dohodu.“

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj i ruský prezident Vladimir Putin si želajú koniec vojny, vyhlásil dnes šéf Bieleho domu Donald Trump na úvod rokovania so svojím ukrajinským náprotivkom.

Podľa Zelenského je však potrebné na Putina vyvinúť tlak, aby vojnu ukončil, a Kyjev zároveň potrebuje bezpečnostné záruky. Trump vo štvrtok telefonicky hovoril s Putinom a do dvoch týždňov by sa s ním mal stretnúť v Budapešti.

K osobnému stretnutiu Putina so Zelenským v Maďarsku však zrejme podľa amerického prezidenta nedôjde. (ČTK)

V tejto súvislosti nespresnil, či pôjde o americké rakety typu Tomahawk. Neskôr na novinársku otázku týkajúcu sa tomahawkov povedal, že USA ich potrebujú tiež, a dúfa, že vojnu na Ukrajine bude možné ukončiť aj bez nich.

Zelenskyj na stretnutí s Trumpom pred novinármi vyslovene vyhlásil, že Ukrajina tieto rakety s plochou dráhou letu potrebuje.

Rakety Tomahawk by boli schopné zasiahnuť z Ukrajiny aj Moskvu. Ukrajinský prezident navrhol, že ak jeho armáda dostane z USA tomahawky, Ukrajina môže Spojeným štátom poskytnúť drony.

Trump priznal, že ukrajinské útoky hlbšie v Rusku by predstavovali eskaláciu konfliktu. (TASR)

Očakáva sa, že Zelenskyj bude od Trumpa žiadať rakety s plochou dráhou letu typu Tomahawk, ktoré by boli schopné zasiahnuť z územia Ukrajiny aj Moskvu.

Osobné stretnutie medzi Trumpom a Zelenským sa koná 24 hodín po telefonáte amerického prezidenta so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom.

Ruský líder v ňom podľa svojho poradcu Jurija Ušakova varoval, že dodanie tomahawkov Ukrajine by výrazne poškodilo rusko-americké vzťahy a predstavovalo by aj prekážku v mierovom riešení ozbrojeného konfliktu na Ukrajine.

Uvádza sa to v dokumente, do ktorého v piatok nahliadla agentúra AFP.

Európska komisia predstavila komplexný plán zameraný na ďalšie využitie približne 200 miliárd eur z aktív ruskej centrálnej banky zmrazených v bloku na pomoc Kyjevu v jeho boji s Moskvou.

„Niekoľko členských štátov navrhlo, aby sa výnosy z pôžičky použili predovšetkým na obstarávanie obranných prostriedkov v Európe,“ uviedla Komisia v dokumente, o ktorom mali v piatok diskutovať veľvyslanci členských štátov pri EÚ.

Uvádza sa v ňom, že by bolo vhodné venovať najväčšiu časť peňazí na pomoc s vyzbrojovaním Kyjeva podľa pravidiel, ktoré by „v zásade obmedzili obstarávanie na Ukrajinu a EÚ“.

V dokumente sa ďalej píše, že zvyšok pôžičky by sa mohol použiť na naplnenie ukrajinského rozpočtu a otvorili by sa dvere k tomu, aby sa časť peňazí použila na financovanie nákupu zbraní zo Spojených štátov. (TASR)