Babiš: Keď bude ANO vo vláde, priamo z rozpočtu nedá peniaze Ukrajine na zbrane

Minister Margus Tsahkna však upozornil, že treba očakávať ďalšie podobné akcie zo strany Moskvy.

„Som si skutočne istý, že Rusko bude v týchto provokáciách pokračovať. Nejde o Estónsko, ide o jednotu NATO, ako aj o testovanie našich schopností, a to aj transatlantickej jednoty,“ povedal Tsahkna v piatok na okraj tallinnského digitálneho samitu.

V septembri tri ruské stíhačky vstúpili do vzdušného priestoru členského štátu EÚ a NATO na približne 12 minút. Vláda v Tallinne náseldne požiadala o mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN a konzultácie so svojimi spojencami podľa článku 4 Zmluvy o NATO.

Severoatlantická aliancia následne vo vyhlásení varovala Rusko pred ďalším narušením hraníc a pohrozila použitím sily, pripomína DPA.

„Myslím si, že sme reagovali veľmi solídne,“ povedal Tsahkna. Ako dodal, NATO ukázalo, že funguje dobre, a to aj okamžitým zachytením ruského lietadla. „Všetko bolo pod kontrolou. Neexistovala žiadna bezprostredná priama vojenská hrozba,“ zdôraznil.

Aj po incidente pritom aliancia podľa neho preukázala politickú jednotu a odhodlanie.

Estónsky minister zahraničných vecí sa pridal k Lotyšsku a Litve a vyzval na premenu misie NATO na monitorovanie pobaltského vzdušného priestoru na skutočnú obrannú operáciu.

„Túto myšlienku podporujeme,“ povedal Tsahkna a zároveň zdôraznil, že nestačí len zmeniť názov misie. Podľa ministra ju treba skôr modernizovať o lepšie schopnosti protivzdušnej obrany, cituje DPA.

Vlády v Rige a Vilniuse sa predtým vyjadrili v prospech transformácie misie NATO na kontrolu vzdušného priestoru v Baltskom mori na misiu protivzdušnej obrany. (TASR)

Z toho 19 dronov zostrelili nad Volgogradskou oblasťou na juhu krajiny.

Gubernátor regiónu Andrej Bočarov podľa telegramového kanála Astra informoval, že v dôsledku zrútenia trosiek zostreleného dronu sú rozbité okenné sklá vo viacerých panelových domoch, škole a škôlke. Jedného seniora zranili črepy.

Traja ďalší utrpeli zranenia, informovali úrady v tomto regióne na severe Ukrajiny.

O útokoch na technikov z firmy Černihovoblenerho informoval Oleksandr Selirestov, šéf vojenskej správy mesta Novhorod-Siverskij ležiaceho pri hraniciach s Ruskom. Drony na vozidlá podľa neho útočili opakovane, najskôr na samotných technikov, potom v čase, keď im na pomoc prišli záchranári.

Ruské drony v noci útočili tiež na Odesu, odkiaľ sa ozývali výbuchy. Ruskojazyčný servis BBC uviedol, že na mesto útočilo 15 až 18 bezpilotných lietadiel. Šéf vojenskej správy Odeskej oblasti Oleh Kiper vyzval obyvateľov, aby išli do krytov.

V sobotu ráno potom Kiper na telegrame napísal, že nepriateľ útočil na energetickú a civilnú infraštruktúru v regióne. Jeden človek utrpel zranenia. Ubezpečil, že akonáhle to bezpečnostná situácia umožnila, vyrazili záchranári a opravárenské čaty do práce, aby mohli byť obnovené dodávky elektrickej energie.

Ukrajinská elektrárenská spoločnosť DTEK v piatok neskoro večer oznámila, že v Kyjeve sa podarilo obnoviť dodávky elektriny pre státisíce odberateľov, ktorí o ne prišli v dôsledku rozsiahleho ruského útoku z noci na piatok. Z kohútikov tiež znovu začala tiecť voda.

Podľa ukrajinského letectva Rusko v uplynulých hodinách nad Ukrajinu vyslalo 78 dronov rôznych typov, z ktorých protivzdušná obrana 54 zostrelila alebo zneškodnila s nasadením prostriedkov rádioelektronického boja. Letectvo tiež hlási, že 21 dronov zasiahlo šesť miest.

Nariadenie o domácom väzení zostane pre Šlosberga v platnosti do začiatku decembra v súlade so žiadosťou prokuratúry, uvádza sa vo vyhlásení súdu.

Šlosberga, ktorý je námestníkom predsedu liberálnej opozičnej strany Jabloko, pritom z domáceho väzenia prepustili len tento týždeň v utorok, a to po niekoľkých mesiacoch, pripomína DPA.

Politika zadržali v júni tohto roka v súvislosti s tvrdeniami o údajnej opakovanej „diksreditácii“ ruskej armády. V tom čase spojila strana Jabloko jeho zadržanie s videozáznamom debaty z januára, v ktorej Šlosberg vyzval na prímerie v bojoch na Ukrajine.

Politik vtedy poprel, že by tento videozáznam zverejnil na sociálnych médiách, a podal odvolanie.

Po jeho zadržaní bolo prehľadané sídlo spomenutej strany, ako aj Šlosbergova rezidencia, v ktorej býva s manželkou, i dom jeho otca.

Bol jedným z posledných prominentných odporcov vojny, ktorú Moskva vedie na Ukrajine, čo v Rusku zatiaľ nebol zadržaný, píše DPA.

Tieto podmienky podľa Zelenského znížili účinnosť protivzdušnej obrany o 20 až 30 percent.

Informuje o tom agentúra Reuters.

Zelenskyj novinárom v Kyjeve povedal, že hlavný útok bol v štyroch oblastiach. „Verím, že poveternostné podmienky ovplyvnili našu schopnosť odraziť útok o asi 20 až 30 percent,“ konštatoval.

Rusko v noci na piatok zasiahlo dronmi a raketami ukrajinské energetické zariadenia. Útoky prerušili dodávku elektriny a vody do domácností v Kyjevskej oblasti. Výpadky hlásili aj v celkovo deviatich ukrajinských oblastiach vrátane Doneckej, Charkovskej, Sumskej či Odeskej. Ukrajinské ministerstvo energetiky uviedlo, že v piatok popoludní bolo stále bez prúdu 380-tisíc odberateľov.

„Úder je silný, ale rozhodne nie smrteľný,“ povedal ukrajinský prezident o útokoch. Protivzdušnú obranu pred ruskými útokmi podľa neho potrebuje 203 energetických zariadení na Ukrajine.

Najväčšia súkromná energetická spoločnosť na Ukrajine DTEK medzičasom oznámila, že po rozsiahlom ruskom útoku na ukrajinskú energetickú infraštruktúru obnovila dodávku elektriny pre najmenej 678-tisíc domácností a firiem v Kyjeve, informuje AFP.

Zelenskyj tvrdí, že ukrajinské sily tiež odrazili pokus o útok na východe v Doneckej oblasti. „Chceli odblokovať svoje jednotky, no utrpeli straty a stiahli sa,“ objasnil.

Ukrajina podľa prezidenta čaká na objasnenie stavu desiatich systémov protivzdušnej obrany, ktoré prisľúbili Spojené štáty. Vyjadril tiež nádej, že tzv. koalícia ochotných tento mesiac zorganizuje ďalšie stretnutie. (TASR)

Neidentifikované drony predtým narušili vzdušný priestor škandinávskej krajiny.

Informovala o tom agentúra AFP.

„Dosiahli sme politickú dohodu o získaní ďalších 16 stíhačiek F-35... aby sme v budúcnosti mali viac funkčných stíhačiek,“ povedal Troels Lund Poulsen na tlačovej konferencii.

Cena nových lietadiel bude 29 miliárd dánskych korún (asi 3.88 miliardy eur) a dánske letectvo tak bude mať 43 stíhačiek F-35. Oznámenie o nákupe amerických lietadiel prichádza v období, keď krajiny EÚ zvažujú, či lietadlá vyrobené v USA nenahradia európskymi alternatívami.

Kodaň tiež nakúpi protidronové obranné systémy v hodnote približne 2,1 miliardy dánskych korún (asi 280 miliónov eur) po nedávnych preletoch neznámych dronov v blízkosti letísk a nad vojenskými zariadeniami. Podľa miestnych politikov ide o súčasť ruských hybridných hrozieb.

Dánsko tiež uviedlo, že investuje ďalšie miliardy do bezpečnosti polárneho regiónu aj severného Atlantiku. Oznámenie o nákupe prichádza po opakovaných vyjadreniach prezidenta Trumpa, že má záujem získať Grónsko, autonómne dánske územie. (TASR)

Informujú o tom agentúry AFP a AP.

Podľa Kyjeva Moskva z ukrajinského územia nelegálne deportovala alebo násilne vysídlila viac ako 19.500 detí, a to do Ruska a Bieloruska.

Melania Trumpová v auguste napísala Putinovi list a svojho manžela požiadala, aby mu ho osobne odovzdal počas ich stretnutia na Aljaške.

„Odvtedy, čo Putin v auguste dostal môj list, sa udialo veľa vecí. Odpovedal písomne a vyjadril ochotu komunikovať so mnou priamo a načrtol podrobnosti týkajúce sa ukrajinských detí žijúcich v Rusku,“ povedala prvá dáma novinárom v Bielom dome.

Zároveň dodala, že nadviazali „otvorený komunikačný kanál“ týkajúci sa blaha týchto detí. „Dohodli sme sa, že budeme spolupracovať v prospech všetkých ľudí zapojených do tejto vojny,“ vyhlásila Trumpová.

Manželka amerického prezidenta tiež potvrdila, že obe strany mali aj „niekoľko neoficiálnych stretnutí a telefonátov, všetky v dobrej viere“. „Môj zástupca priamo spolupracuje s tímom prezidenta Putina, aby zaistil bezpečné zjednotenie detí s ich rodinami medzi Ruskom a Ukrajinou,“ dodala Trumpová.

Ukrajina tvrdí, že ukrajinské deti boli unesené bez vedomia svojich rodičov alebo opatrovníkov. Kyjev to označuje za vojnový zločin, ktorý podľa dohôd OSN spĺňa definíciu genocídy. Moskva argumentuje, že deportáciami chráni zraniteľné deti tým, že ich odvedie z vojnovej zóny. (TASR)

Vrcholní predstavitelia Nemecka, Francúzska a Británie kritizujú ruské útoky na ukrajinskú kritickú infraštruktúru a ruskú zdržovaciu taktiku v prístupe k mierovým rokovaniam.

Nemecký kancelár Friedrich Merz, francúzsky prezident Emmanuel Macron a britský premiér Keir Starmer to uviedli v spoločnom vyhlásení.

"Odsudzujeme eskalujúce ruské útoky na Ukrajinu a systematické cielenie na kritickú štátnu infraštruktúru, ktorá je kľúčová pre poskytovanie tepla a svetla ukrajinským civilistom v zimnom období," uviedli.

"Zvýšime tlak na Rusko, pretože Putin v odpovedi na mierové rozhovory pokračuje v zdržovacej taktike a odporných útokoch," dodali predstavitelia trojice európskych krajín.

Trojica ďalej uviedla, že je pripravená napredovať ku koordinovanému využitiu zmrazených ruských fondov na podporu ukrajinskej armády, aby tak prinútila Rusko zasadnúť k rokovaciemu stolu. "Naším cieľom je tak urobiť v úzkej spolupráci so Spojenými štátmi," poznamenali lídri.

Merz, Macron a Starmer tiež spomenuli súhlas s prípravou "odvážnych a inovatívnych mechanizmov", aby Rusko pocítilo vyšší tlak a vyššiu cenu za svoju agresiu voči Ukrajine. Dodali, že to zahŕňa aj akcie proti ruskej tieňovej flotile, ktorú Moskva používa na obchádzanie západných sankcií. (ČTK)