Rusko tento rok na Ukrajine dobylo 5000 kilometrov štvorcových územia, tvrdí Putin

Ďalší človek bol zranený pri ukrajinských útokoch v Belgorodskej oblasti na západe Ruska.

Uviedol to podľa agentúry AFP gubernátor regiónu Vjačeslav Gladkov. Podľa agentúry Unian boli v juhoukrajinskom Chersone pri útoku ruského dronu zabití dvaja ľudia a jedna žena bola zranená.

V Belgorodskej oblasti, ktorá susedí s Ukrajinou, boli ráno podľa Gladkova zabití traja ľudia pri raketovom útoku. Útok bol namierený na dedinu Maslová Pristaň, uviedol Gladkov na platforme Telegram. Podľa gubernátora bol v dôsledku útoku čiastočne zničený objekt sociálnej infraštruktúry a pod sutinami sa pravdepodobne nachádzajú ďalší ľudia.

Ruská protivzdušná obrana v noci na dnes zničila 53 dronov nad deviatimi prevažne západoruskými regiónmi, uviedla agentúra RIA Novosti s odvolaním sa na ruské ministerstvo obrany. Ukrajina v poslednom čase zintenzívnila vzdušné údery na ciele v Rusku. Kyjev cieli najmä na rafinérie, čo v Rusku viedlo k rastu cien benzínov.

Agentúra Unian hlási, že Rusi ráno v Chersone zaútočili na civilné auto. V dôsledku útoku nepriateľského dronu boli podľa nej zabití dvaja civilisti - 62-ročná žena a muž vo veku asi 65 rokov. Zranených bolo tiež 55-ročnú ženu, ktorá bola prevezená do nemocnice.

V súvislosti s útokom sa začalo predbežné vyšetrovanie kvôli možnému spáchaniu vojnového zločinu, píše Unian. Cherson sa podľa nej v lete premenil na "safari zónu" pre ruskú armádu. Toto hlavné mesto rovnomennej oblasti ukrajinskej sily v novembri 2022 oslobodili po šesťmesačnej okupácii Moskvou, ale odvtedy je neustále terčom ruských úderov.

Za celý uplynulý deň hlásia ukrajinské regionálne úrady spolu päť zabitých civilistov a 37 ranených v dôsledku ruských útokov.

Podľa ukrajinského letectva ruské sily na Ukrajinu počas uplynulej noci vypustili 183 bezpilotných útočných lietadiel a dronových návnad typu Šahíd. Ukrajinská protivzdušná obrana ich 154 zostrelila, ale 22 dronov udrelo v 11 lokalitách.

Ukrajinská energetická spoločnosť DTEK oznámila, že Rusko zaútočilo na jej tepelnú elektráreň, ale nešpecifikovala jej polohu. Útok podľa nej zranil dvoch zamestnancov a spôsobil vážne škody.

"Rusko chce zasievať rozkol," povedala šéfka Európskej komisiena plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu.

Okrem narúšania vzdušného priestoru Európska únia čelí narušeniu podmorských káblov, kyberútokom na letiská a zlovoľným kampaniam ovplyvňovaním volieb.

"Ide o ucelenú a eskalujúcu kampaň, ktorej cieľom je znepokojiť našich občanov, skúšať naše odhodlanie, rozdeliť našu úniu a oslabiť našu podporu Ukrajine. Je na čase nazvať veci pravým menom. Ide o hybridnú vojnu," povedala von der Leyenová.

Predsedníčka eurokomisie spomenula nedávne narušenie priestoru ruskými stíhačkami v Estónsku. Hovorila aj o prelete dronov nad dôležitými objektmi v Belgicku, Poľsku, Rumunsku, Dánsku a Nemecku. Tieto dronové incidenty však Rusku výslovne neprisúdila.

Ruské lietadlá z estónskeho vzdušného priestoru eskortovali talianski piloti v rámci NATO a odborníci z Ukrajiny s členskými štátmi únie zdieľajú skúsenosti z bojiska, aby im pomohli s ochranou pred dronmi, pripomenula von der Leyenová. Je však podľa nej nutné nielen reagovať, ale tiež od narúšania odrádzať.

Von der Leyenová hovorila o takzvanom dronovom múre, ktorý je podľa nej odpoveďou na realitu moderného vojenstva. "Spomeňte si, čo sa stalo v Poľsku. Museli sme nasadiť veľmi drahé systémy, stíhacie lietadlá najnovšej generácie, aby sme zneškodnili relatívne lacné, hromadne vyrábané zbrane. To nie je udržateľné. Potrebujeme systém, ktorý je cenovo dostupný a vhodný na daný účel," vyhlásila šéfka únijnej exekutívy. Dodala, že Európa sa toho môže veľa naučiť od Ukrajiny.

Informovala o tom britská stanica BBC.

V dôsledku poškodenia energetického objektu v meste Nižyn zostalo bez elektriny približne 4500 odberateľov.

Neďaleko Nižyna drony zaútočili aj na nákladný vlak a poškodili železničné koľaje v smere do Kyjeva. Vlaková doprava v oblasti bola pozastavená, informovali miestne úrady s odvolaním sa na Ukrajinskú železničnú spoločnosť (Ukrzaliznycia).

Ukrajinská ministerka energetiky Svitlana Hrynčuková v noci na stredu na sociálnej sieti Facebook informovala, že len za posledných 24 hodín ruská armáda podnikla viac ako 26 útokov na energetické zariadenia na Ukrajine.

Spresnila, že Sumská, Černihivská, Charkovská, Dnepropetrovská, Donecká, Odeská a Poltavská oblasť „sú prakticky každý deň pod nepriateľskou paľbou.“

Vyzvala preto partnerov Ukrajiny, aby pomohli so zariadeniami a vybavením, ktoré by nahradili tie poškodené. Uviedla tiež, že Ukrajina potrebuje predovšetkým ďalšie systémy protivzdušnej obrany a elektronického boja na ochranu svojej kritickej infraštruktúry.

Ukrajinská armáda vo svojej rannej zvodke uviedla, že tieto útoky sú pokračovaním ruskej stratégie útokov na civilné oblasti a infraštruktúru s cieľom vyvíjať tlak na Ukrajinu a zároveň ignorovať výzvy na prímerie.

Najväčšia súkromná energetická spoločnosť na Ukrajine DTEK opakovane upozornila, že útoky Ruska na energetickú infraštruktúru predstavujú hrozbu pre energetickú sieť Ukrajiny pred zimou. Ide o taktiku, v dôsledku ktorej boli počas doterajších vojnových zím na Ukrajine bez elektriny státisíce ľudí.

Regionálne úrady v stredu informovali, že pri ruských útokoch na Ukrajine bolo za posledných 24 hodín zabitých najmenej päť civilistov a ďalších 37 ich bolo zranených vrátane štvorročného dievčatka. (TASR)

Vojna spôsobila od februára 2022 emisie skleníkových plynov zodpovedajúce tomu, koľko spoločne za rok vyprodukujú Rakúsko, Maďarsko, Česko a Slovensko.

Podľa štúdie Iniciatívy pre výpočet skleníkových plynov v dôsledku vojen (IGGAW) celkové emisie z vojny na Ukrajine v súčasnosti predstavujú 237 miliónov ton oxidu uhličitého (CO2).

Tretina emisií skleníkových plynov je spôsobená samotnými bojovými operáciami. Napríklad tanky a stíhačky spotrebúvajú veľké množstvo nafty a leteckého paliva kerozínu.

Ďalšími zdrojmi znečistenia skleníkovými plynmi v dôsledku vojny sú potom požiare lesov a porastu. Väčšina z nich vznikla v blízkosti frontových línií alebo v pohraničných oblastiach.

Podľa údajov bola v roku 2024 spálená plocha viac ako dvadsaťkrát väčšia ako priemer v rokoch 2006 až 2021. Leto 2024 bolo na Ukrajine podľa vedcov tiež nezvyčajne suché, čo napomáhalo šíreniu lesných požiarov.

"Rok 2024 vyniká ako znepokojivý príklad ničivého cyklu, v ktorom sa klimatické zmeny a ozbrojené konflikty vzájomne posilňujú a urýchľujú globálne otepľovanie," uviedli autori štúdie.

Podľa výpočtu IGGAW bolo počas troch rokov vojny v dôsledku ostreľovania veľkých ropných skladov a rafinérií a ukrajinskej energetickej infraštruktúry uvoľnených približne 17 miliónov ton CO2.

Mnoho letov, napríklad z Európy do Ázie, sa tiež musí vyhnúť ukrajinskému vzdušnému priestoru a Sibíri, čo enormne predlžuje letové trasy. V porovnaní so situáciou pred inváziou tým letecké spoločnosti vyprodukujú 20 miliónov ton oxidu uhličitého navyše, uvádzajú vedci. (ČTK)

Stalo sa tak po sérii ukrajinských útokov na ruské rafinérie. Niektoré zariadenia boli nútené na neurčito zastaviť výrobu.

Zdroje z odvetvia uviedli, že dodávky benzínu z bieloruských rafinérií na ruský trh dosiahli minulý mesiac 49 000 ton, zatiaľ čo dodávky nafty dosiahli celkovo 33 000 ton.

Niekoľko ruských regiónov zaviedlo prídelový systém na palivá a dočasné zmrazenie cien.

Rusko sa tiež pripravuje na dovoz benzínu z Číny a ďalších ázijských krajín vrátane Južnej Kórey a Singapuru, aby vykompenzovalo nedostatok paliva – po odstavení takmer 40 percent svojej rafinérskej kapacity ropy, informoval provládny denník Kommersant.

Debata nadväzuje na incidenty, pri ktorých ruské drony a lietadlá v posledných týždňoch porušili poľský aj estónsky vzdušný priestor. O rezolúcii na túto tému budú europoslanci hlasovať vo štvrtok.

Bezpilotné lietadlá v poslednom čase obmedzili prevádzku na viacerých európskych letiskách. V noci na sobotu to bolo v Mníchove a v minulosti napríklad v Dánsku, Nórsku či Belgicku.

Zatiaľ nie je jasné, kto je za aktivitu týchto bezpilotných strojov zodpovedný. Niektoré krajiny ale vyjadrili obavy, že to môže byť Rusko. Moskva to odmieta. (ČTK)

Tomu sa už v čase pred ruským útokom na Ukrajinu nepáčilo, ako aliancia funguje.

Čo sa vtedy dialo a aké to malo dôsledky?

Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta Daniela Hoťku.

Premiér však pripustil, že rozhodnutie prináleží poľskému súdu, ktorý rozhoduje o nemeckej žiadosti o vydanie a ktorý na podozrivého uvalil väzbu. Podľa premiéra problémom nebolo poškodenie, ale postavenie plynovodu.

Z útoku na plynovody, ktoré privádzali zemný plyn z Ruska po dne Baltu, je podozrivý Volodymyr Z., ktorý bol na konci septembra zatknutý blízko Varšavy na základe európskeho zatykača vydaného nemeckým súdom.

"Problémom Európy, Ukrajiny, Litvy, Poľska nie je vyhodenie Nord Stream 2 do povetria, ale len to, že ho postavili," vyhlásil Tusk podľa denníka Rzeczpospolita.

"Rusko postavilo Nord Stream 2 proti životným záujmom celej Európy," zdôraznil a pripomenul, že proti stavbe plynovodu sa stavali všetky poľské vlády.

"Z nášho hľadiska jedinými osobami, ktoré by sa v prípade Nord Stream 2 mali hanbiť a mlčať, sú osoby, ktoré rozhodli o postavení Nord Stream 2," povedal premiér s tým, že tento postoj pred časom vysvetlil ako predchádzajúcemu nemeckému kancelárovi, tak ukrajinskému prezidentovi.

"Pokiaľ ide o zadržaného ukrajinského občana (...), v záujme Poľska aj v záujme obyčajnej slušnosti a spravodlivosti určite nie je ho obviniť, ani ho vydať do rúk iného štátu," vyhlásil.

Premiér pripustil, že netuší, prečo sa Volodymyr Z. vrátil do Poľska, hoci vedel, že bol na neho vydaný európsky zatykač.

Rzeczpospolita pripomenula, že počas vlaňajšej návštevy vtedajšieho kancelára Olafa Scholze sa jasne ukázalo, že Varšava nechce pomôcť Berlínu pri zadržaní podozrivého Volodymyra Z.

Poľský minister zahraničia Radoslaw Sikorski sa nechal počuť, že bol pripravený poskytnúť Ukrajinci azyl a vyznamenať ho. K tomu ale nedošlo, Volodymyr Z. odišiel z Poľska vlani 6. júla autom s diplomatickou registračnou značkou, ktoré riadil vojenský pridelenec.

Poľská prokuratúra tvrdila, že európsky zatykač dostala až po Ukrajincovom odchode. Nemci podozrievajú, že Poliaci podozrivého varovali.

Plynovody Nord Stream 1 a Nord Stream 2 boli poškodené pri sérii explózií v septembri 2022, teda sedem mesiacov po tom, čo ruské vojská napadli susednú Ukrajinu. Výbuchy zničili tri zo štyroch potrubí plynovodov, ktoré sa stali symbolom závislosti Nemecka od ruského plynu.

Tento rok v auguste talianska polícia zatkla Ukrajinca podozrivého z toho, že útok na Nord Stream koordinoval. Taliansky súd v polovici septembra rozhodol, že muža, označovaného v médiách ako Serhij K., vydá do Nemecka. (ČTK)