Maďarsko: Orbán a Magyar si vymenili odkazy o ukrajinských a ruských špiónoch

Reagoval tak na Zelenského vyhlásenie na platforme X, podľa ktorého sa jeho krajina stane členom Európskej únie s maďarským premiérom alebo bez neho. 

„Maďarský premiér je jediný, kto tento proces spomaľuje, ale tento proces je nezvratný,“ napísal Zelenskyj.

„Vážený pán prezident! Pri všetkej úcte, Maďarsko nemá morálnu povinnosť podporovať vstup Ukrajiny do EÚ,“ reagoval Orbán. Dodal, že žiadna krajina si vydieraním nevynútila vstup do EÚ, a že sa tak nestane ani teraz.

Maďarský premiér podčiarkol, že v zmysle Zmluvy o EÚ o členstve rozhodujú členské štáty a pripomenul, že maďarský ľud rozhodol drvivou väčšinou proti členstvu Ukrajiny v EÚ na jar vo vládnom prieskume verejnej mienky Voks2025. S

erver 24.hu pripomenul, že na prieskume v desaťmiliónovom Maďarsku sa zúčastnilo 2,2 milióna ľudí a 95 percent respondentov odmietlo vstup Ukrajiny do EÚ.

„Ak to chcete zmeniť, mediálna kampaň proti Maďarsku pravdepodobne nebude najlepší spôsob, ako si zaobstarať priateľov,“ odkázal Orbán ukrajinskému prezidentovi. (TASR)

Ako referuje web Ukrajinská pravda Merkelová to povedala v rozhovore pre maďarský projekt Partizan.

Exkancelárka uviedla, že pandémia zabránila priamym rokovaniam s Putinom, čo sťažilo dosiahnutie kompromisu o Ukrajine. Pripomenula, že sa s Putinom nemohla stretnúť osobne, pretože sa bál koronavírusu. Videokonferencie podľa nej nestačili.

„Ak sa nemôžete stretnúť, ak nemôžete prediskutovať svoje nezhody tvárou v tvár, nenájdete nové kompromisy," vyhlásila. Koronavírus podľa nej bol hlavným dôvodom, pre ktorý sa Rusko politicky radikalizovalo a nakoniec zaútočilo na Ukrajinu.

Merkelová v minulosti vyjadrila frustráciu z toho, že sa pri hľadaní vinníka vojny na Ukrajine dostala do role „obetného baránka“. (SITA)

Uviedol to po stretnutí s fínskou ministerkou zahraničných vecí Elinou Valtonen jej poľský rezortný partner Radoslaw Sikorski.

Sikorski uviedol, že Poľsko a Fínsko spolupracujú pri potláčaní ruských hybridných operácií na svojich východných hraniciach i v Baltskom mori.

„Osobitnou oblasťou záujmu je boj proti tieňovej flotile, prostredníctvom ktorej sa Rusko pokúša obchádzať sankcie, pričom vytvára vážne riziko pre environmentálnu a námornú bezpečnosť,“ povedal šéf poľskej diplomacie.

Podľa neho by doterajšie spoločné kroky mali byť pre Moskvu jasným varovaním. „Nebudeme tolerovať obchádzanie sankcií, sabotáže namierené proti našej kritickej infraštruktúre ani vytváranie obrovského rizika ekologickej katastrofy v Baltskom mori,“ zdôraznil Sikorski. Dodal, že podporuje využitie zmrazených ruských štátnych aktív na úverovú pomoc Ukrajine. (TASR)

Okolo mesta Skagen na severe Dánska každoročne prepláva viac ako 60-tisíc lodí. Predpokladá sa, že desiatky z nich sú súčasťou flotily starých tankerov a nákladných lodí, ktoré sa zväčša plavia pod vlajkami afrických krajín. Rusko ich využíva na obchádzanie sankcií týkajúcich sa prepravy ropy a iných komodít, ktoré naň uvalil Západ za inváziu na Ukrajinu.

„Posilňujeme teraz kontroly základných ekologických pravidiel, aby sme mohli konať premyslenejšie a efektívnejšie voči ropným tankerom ruskej tieňovej flotily,“ uviedol vo vyhlásení dánsky minister životného prostredia Magnus Heunicke.

Podľa očakávaní sa to má týkať približne tisíc lodí, ktoré majú nepriehľadnú vlastnícku štruktúru, často menia vlajky krajín, pod ktorými sa plavia a majú pochybné poistenie, prípadne im úplne chýba.

Kodaň k rozhodnutiu pristúpila po tom, čo naznačila potenciálne spojenie lode Borocay, ktorá pravdepodobne bola súčasťou tieňovej flotily, s minulomesačným výskytom dronov nad krajinou. Plavidlo neskôr zadržali vo Francúzsku na päť dní.

„Musíme zastaviť Putinov vojnový stroj... používame všetky dostupné prostriedky,“ uviedol v pondelok dánsky minister priemyslu Morten Bödskov. (TASR)

Balík zahŕňa poskytnutie ženijnej podpory a pomoc s odmínovaním. Ide o 14. balík slovenskej podpory.

"S veľkou radosťou oznamujem, že sme spolu s ministrom Šmyhalom práve podpísali memorandum o 14. balíku podpory, ktorý počíta s tým, že Slovensko poskytne Ukrajine ženijnú a protimínovú pomoc," uviedol Kaliňák v prejave na medzinárodnom fóre obranného priemyslu.

Šéf ministerstva obrany ďalej podľa ukrajinskej tlačovej agentúry uviedol, že je dnes v Kyjeve, aby spoločne s jeho ukrajinským náprotivkom definovali možné projekty rozšírenia "už tak pomerne komplexnej obrannej spolupráce."

Hovorca slovenského ministerstva obrany Michal Bachratý povedal, že úrad nebude informácie o pomoci Ukrajine zatiaľ komentovať. Urobí tak v utorok alebo v stredu, a to po návrate ministra na Slovensko.

Kaliňák minulý týždeň novinárom povedal, že v nedeľu pôjde na Ukrajinu, detaily neuviedol. Premiér Robert Fico potom v nedeľu vyhlásil, že ministrovu cestu do susednej krajiny považuje za súčasť príprav spoločného rokovania slovenskej a ukrajinskej vlády. To je naplánované na 17. októbra v Michalovciach.

„V Európe je momentálne veľa politikov, ktorí majú tendenciu za všetko viniť Rusko. Robia tak bez opodstatnenia a zovšeobecňujúcim spôsobom,“ citovala ruská agentúra Interfax Peskova.

„Príbeh s týmito dronmi je skutočne prinajmenšom zvláštny. Na druhej strane neexistuje dôvod obviňovať z toho Rusko,“ dodal hovorca Kremľa.

Peskov reagoval na tvrdenia nemeckého kancelára Friedricha Merza v nedeľňajšom rozhovore pre verejnoprávnu televíziu ARD. Merz po spozorovaní dronov v Mníchove predpokladal, že „v každom prípade ich pravdepodobne významná časť pochádza z Ruska“.

„Vieme, že nás (ruský prezident Vladimir) Putin chce testovať,“ vyhlásil nemecký kancelár.

Šéf Kremľa minulý štvrtok povedal, že takéto obvinenia voči Rusku sú pravdepodobne zamerané na ďalšie vyhrotenie situácie a na vyprovokovanie Európy k zvýšeniu výdavkov na obranu. Zároveň odmietol myšlienku, že Rusko by jedného dňa mohlo zaútočiť na niektorého člena NATO, a obvinil „vládnucu elitu zjednotenej Európy“ z podnecovania hystérie z bezprostredne hroziacej vojny. (TASR)

V rozhovore pre maďarský portál Partizan uviedla, že tieto krajiny spôsobili prerušenie diplomatických vzťahov medzi Ruskom a Európskou úniou, čo podľa nej viedlo k invázii.

Merkelová tvrdí, že odmietnutie Poľska podporiť Minské dohody, ktoré boli kľúčovými medzinárodnými dohodami medzi Ruskom a EÚ, povzbudilo Vladimira Putina k plnohodnotnej invázii na Ukrajinu v roku 2022.

Prvá Minská dohoda z roku 2014, podpísaná po odtrhnutí Doneckej a Luhanskej oblasti, mala zabezpečiť prímerie medzi Ruskom, Ukrajinou a týmito proruskými regiónmi. Merkelová tvrdí, že dohoda priniesla pokoj v rokoch 2015 až 2021 a umožnila Ukrajine získať čas na posilnenie a na to, aby „sa stala inou krajinou“.

Napriek tomu sa boje medzi Ruskom a ukrajinskými silami neustále obnovovali, pričom druhá Minská dohoda z roku 2015 tiež nezabránila pokračujúcim konfliktom.

Merkelová uviedla, že v roku 2021 už cítila, že Putin neberie vážne Minské dohody, a preto chcela nový formát priameho dialógu EÚ s Putinom. Podľa nej však Poľsko a pobaltské štáty tento návrh nepodporili, obávajúc sa nedostatku jednotnej politiky voči Rusku.

„V každom prípade sa to neuskutočnilo. Potom som odišla z úradu a začala Putinova agresia,“ dodala Merkelová. (dailymail.co.uk)