Ukrajinské drony zničili v ruskej Voronežskej oblasti dva radarové systémy

Ďalších vyše 30 ľudí utrpelo zranenia. Oznámili to miestne úrady, informovali agentúry Reuters a AFP.

Útok už odsúdila šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. „Európska únia a jej celosvetoví partneri musia pokračovať v zvyšovaní tlaku na Rusko, kým konečne neprijme spravodlivý a trvalý mier,“ napísala na sociálnej sieti X.

O mŕtvych úrady zatiaľ nehovoria, napísala agentúra Reuters. Najmenej osem ľudí muselo byť hospitalizovaných, uviedol web Ukrinform.

Šéf vojenskej správy Sumskej oblasti Oleh Hryhorov na sieti telegram uviedol, že úder zasiahol vlak smerujúci zo Šostky do asi 260 kilometrov vzdialeného Kyjeva. Na mieste sú podľa jeho príspevku záchranári aj zdravotníci a zriaďuje sa operačný štáb, napísal Hryhorov.

Ukrinform neskôr spresnil, že dron najprv zasiahol prímestský vlak a keď sa evakuovali cestujúci, bol zasiahnutý vlak smerujúci do Kyjeva.

Útok na sociálnej sieti X odsúdil český minister zahraničia Jan Lipavský, ktorý ho považuje za barbarstvo a terorizmus.

"Kým my hlasujeme o bezpečnosti Česka, Rusko ďalej ukazuje svetu, čo je zač. Útok na vlak na trase Šostka – Kyjev je ďalším dôkazom ich barbarstva a štátneho terorizmu z dielne Kremľa. Myslím na všetkých zranených a ich blízkych," reagoval Lipavský.

Uviedol to šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak.

Podľa ukrajinskej vládnej databázy Deti vojny sa od začiatku ruskej vojny proti Ukrajine podarilo identifikovať najmenej 19 546 ukrajinských detí unesených Ruskom.

Medzi deťmi, ktoré sa vrátili na Ukrajinu, je aj 10-ročný Damir, ktorému hrozili mu, že ho pošlú na Krym s falošnou psychiatrickou diagnózou. Matka chlapca utrpela pri ostreľovaní ich domu zranenia.

Štrnásťročnú Oliviu v ruskej škole ponižovali pre jej ukrajinský pôvod. Matku dievčatka prinútili prijať ruské doklady, keď sa narodil mladší brat Olivie Matvij. Rodina sa neskôr rozhodla utiecť.

Medzinárodný trestný súd vydal v marci 2023 zatykač na ruského vodcu Putina a komisárku pre práva detí pri úrade ruského prezidenta Mariu Ľvovú-Belovú za nelegálne deportácie tisícok detí z Ukrajiny. (SITA, Kyiv Independent)

Zranenia utrpelo najmenej 30 ľudí, oznámili miestne úrady. Presný počet zranených alebo prípadných obetí zatiaľ nie je známy, píšu agentúry Reuters a AFP.

Úrady na sieti telegram zverejnili zábery, na ktorých je vidieť zničený a horiaci vlak s prepadnutou strechou.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na telegrame označil úder za „brutálny“ a zverejnil video zachytávajúce zničený horiaci vagón a ďalšie vozne s porozbíjanými oknami.

Podľa Zelenského utrpeli zranenia desiatky cestujúcich a železničných pracovníkov.

„Rusi nemohli nevedieť, že útočia na civilistov. Ide o terorizmus, ktorý svet nemá právo ignorovať,“ napísal Zelenskyj.

Tamojší gubernátor Oleh Hryhorov doplnil, že útok zasiahol vlak smerujúci zo Šostky do Kyjeva. Na mieste zasahujú záchranári. (ČTK)

Ukrajinské drony naopak zaútočili na rafinériu v meste Kiriši v ruskej Leningradskej oblasti. Sedem dronov bolo zničených a požiar v priemyselnej zóne uhasený, oznámil gubernátor oblasti Alexander Drozdenko.

Závod, ktorý bol otvorený v roku 2017, patrí k najväčším v Rusku a podľa rôznych zdrojov ročne spracuje až 21 miliónov ton ropy.

Terčom útokov bol celkovo trikrát, vlani v marci a tento rok v marci a septembri.

Zasiahnutých bolo celkovo 11 ruských oblastí, kde systémy protivzdušnej obrany zostrelili 117 ukrajinských bezpilotných dronov, uviedol s odvolaním sa na ruské ministerstvo obrany ruskojazyčný server BBC.

„Vojna na Ukrajine sa musí skončiť,“ povedal Alexander Graf Lambsdorff v prejave pri príležitosti Dňa nemeckej jednoty.

„Je na prezidentovi Putinovi, aby umožnil takéto mierové riešenie. Kľúč k mieru leží v Kremli,“ dodal pred približne 1000 prítomnými v Moskve.

Vo svojom prejave, ktorý čiastočne predniesol v ruštine, vyjadril vďaku za príspevok „odvážnych sovietskych a ruských politikov“ k prekonaniu rozdelenia Nemecka i Európy, cituje agentúra DPA.

Ľudia, ktorí sa zasadzujú za prepojenie Nemecka a Ruska, sú stále naliehavo potrební a nemali by byť od toho odrádzaní, povedal.

Zjednotenie podľa neho ukázalo, že aj „zdanlivo pevný betón sa môže rozbiť“. Odvolával sa tak na pád Berlínskeho múru a zjednotenie Nemecka 3. októbra 1990. Štáty, ktoré dovtedy tvorili Východné Nemecko, boli začlenené do Spolkovej republiky Nemecko, čo bol oficiálny názov Západného Nemecka, čím sa ukončilo rozdelenie krajiny po druhej svetovej vojne. Tento dátum je štátnym sviatkom známym ako Deň nemeckej jednoty. (TASR)

Potvrdila to aj štvrtá obrnená brigáda ukrajinskej armády s tým, že pri tom istom piatkovom rannom dronovom útoku „nepriateľských dronov“ na Donbase utrpel zranenia aj ukrajinský novinár Heorhij Ivančenko.

Ukrajinské úrady uviedli, že obaja reportéri sa nachádzali v blízkosti oblasti Družkivka približne 20 kilometrov od frontovej línie v Doneckej oblasti.

Lallican bol z Paríža, mal 37 rokov a jeho fotografie publikovali napríklad noviny Le Monde či iné francúzske médiá.

Európska i Medzinárodná federácia novinárov zhodne označili incident za „vojnový zločin“ a vyzvali na vyšetrovanie.

Vrátane Lallicana bolo od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 zabitých najmenej 17 novinárov. Bol medzi nimi aj videoreportér agentúry AFP Arman Soldin, ktorý zahynul v roku 2023 počas raketovej paľby. (TASR)

V centre hlavného mesta Ukrajiny zatiaľ odvolili dve desiatky českých voličov. Ukrajinské médiá sa obávajú víťazstva odporcov Ukrajiny.

"Tu je v osobitnom zozname voličov zapísaných 39 voličov, plus samozrejme prichádzajú tiež voliči (ktorí hlasujú) na voličský preukaz. Doteraz odvolilo asi 20 voličov," povedal vedúci konzulárneho úseku Martin Mužík.

"Čo sa týka bezpečnosti, situácia je do tejto chvíle pokojná," doplnil s tým, že žiadny nálet voľby nenarušil. "Ani nebol vyhlásený letecký poplach," poznamenal.

Vlani v decembri ruský nálet na Kyjev spôsobil škody v Českom centre a šiestich veľvyslanectvách sídliacich v rovnakej budove

České centrum je podľa konzula už opravené, ale volebná miestnosť sa tam nenachádza, tá je priamo na veľvyslanectve v strede Kyjeva, zatiaľ čo České centrum je v inej časti mesta. Zastupiteľský úrad nikdy nebol poškodený a ani volebná miestnosť žiadnu opravu nepotrebovala, dodal.

"Čaká Ukrajinu nová hrozba, dokážu odporcovia Ukrajiny zvíťaziť vo voľbách v Česku?", pýta sa v titulku k textu o českých parlamentných voľbách server RBK-Ukrajina.

Výsledok hlasovania môže ovplyvniť zahraničnú politiku členskej krajiny Európskej únie a NATO, ktorá doteraz dôsledne podporovala Ukrajinu, zdôrazňuje spravodajský server.

Opozičné hnutie ANO síce pravdepodobne zvíťazí vo voľbách, ale väčšinu v parlamente nezíska, a tak sa jeho šéf Andrej Babiš bude musieť dohodnúť na koalícii. Jedným z hlavných kandidátov je "ultrapravicová SPD japonského rodáka (Tomia) Okamury".

Existuje síce aj nepatrná pravdepodobnosť, že sa Babiš premiérom nestane, ale hlavným scenárom, na ktorý je nutné sa pripraviť, je koalícia ANO so SPD, myslí si RBK-Ukrajina.

"Hoci vrelosti vo vzťahoch s Ukrajinou to nepridá, o obrate Česka (od Ukrajiny) by bolo predčasné hovoriť," usúdil portál s odvolaním sa na analytikov. Podľa nich Babiš nakoniec českú muničnú iniciatívu, vďaka ktorej Ukrajina získala nesmierne potrebné delostrelecké náboje, nezruší, pretože dodávky sú príliš výhodné pre české zbrojovky, a je predčasné lepiť na Babiša proruskú nálepku.

Problém web nevidí v Babišovi, ale v pravdepodobnom koaličnom partnerovi Okamurovi s jeho otvorene protiukrajinskou rétorikou.

"Ak terajšia vládna koalícia prehrá, Česko sa sotva stane ďalším Maďarskom v EÚ a NATO. Ale také vrelé vzťahy, aké má Kyjev dnes s Prahou, už nemusia pokračovať," usúdil portál.

"Nebudú horší ako (maďarský premiér Viktor) Orbán," píše v titulku aj agentúra Unian o názore politológa Tarasa Zahorodého o potenciálnych víťazoch českých volieb.

Hnutie ANO podľa neho nie je protiukrajinské, ale skôr euroskeptické a antiglobalistické, požadujúce menej míňať na iných a viac na seba. Rétorika niektorých predstaviteľov hnutia ale protiukrajinská môže byť, pripúšťa agentúra.

"Reálne ale nič neurobia. Rovnako ako na Slovensku (premiér Robert) Fico. Keď sa poriadne pozriete, viac hovorí, ako reálne robí. Pretože podniky na Slovensku vyrábajú pre ukrajinskú obranu, predávajú elektrinu, ropné výrobky, prepravujú náklady, "poznamenal Zahorodnij.

Teoreticky by nová česká vláda mohla spôsobiť Ukrajine ťažkosti, ale sotva porovnateľné s Maďarskom a Orbánom, ktorý "blokuje všetko, čo môže", čo "ani Ficovo Slovensko nerobí".

Ale - aby si Ukrajina nemusela robiť starosti s voľbami v susedstve - mala by sa postarať o prenesenie čo najväčšieho podielu zbrojnej výroby na Ukrajinu, dodal server. (ČTK)