Rusko v noci podniklo vzdušný útok

„Trvám na tom, že by bolo strategickou chybou ich tentoraz zostreliť. Dôsledky by pre nás boli oveľa horšie ako diplomatický úspech, ktorý by sme dosiahli vyriešením incidentu. Mnohí z našich spojencov by takýto krok pravdepodobne nepochopili,“ vyhlásil Merilo v rozhovore v televízii v stredu večer.

Estónsky vzdušný priestor 19. septembra narušili tri ruské stíhacie lietadlá MiG-31 a bez povolenia v ňom ostali 12 minút. Tallinn v reakcii požiadal o zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN a konzultácie so spojencami v Severoatlantickej aliancii.

Incident vyvolal naprieč Európou diskusiu o prísnejších opatreniach proti narušeniam vzdušného priestoru Aliancie vrátane možnosti zostrelenia ruských lietadiel. Merilo uviedol, že riešenie prípadných budúcich incidentov bude závisieť od situácie, a zdôraznil, že NATO bude reagovať rozhodne a v prípade potreby použije silu.

Podľa veliteľa estónskej armády pred dvoma týždňami neexistovali dôvody na zostrelenie ruských stíhačiek. Merilo uviedol, že ich zbrane neboli určené na ničenie cieľov na zemi, a preto neboli pre Estónsko bezprostrednou hrozbou.

Napriek nedávnym incidentom Merilo verí, že sa celková hrozba pre Estónsko nezmenila vzhľadom na to, že ruské jednotky zostávajú „viazané“ na vojnu na Ukrajine a riziko konvenčného vojenského útoku sa nezvýšilo. (TASR)

„Myslím si, že hlavnou odpoveďou by mala byť väčšia nepredvídateľnosť a väčšia strategická nejednoznačnosť,“ uviedol.

„Myslím si, že je veľmi dôležité dať jasný odkaz. Drony, ktoré narúšajú naše územie, jednoducho riskujú. Môžu byť zničené, bodka,“ zdôraznil Macron, podľa ktorého štáty EÚ urobia to, čo budú musieť, na zachovanie integrity svojho vzdušného priestoru a územnej celistvosti.

V súvislosti s Ukrajinou francúzsky prezident uviedol, že je potrebné posilniť jej kapacity v oblasti protivzdušnej obrany, dronov a rakiet dlhého doletu.

Vyzval tiež na urýchlené prijatie 19. balíka protiruských sankcií a zintenzívnenie tlaku na ruskú tieňovú flotilu. Podľa Macrona by tým mohlo byť narušené financovanie vojny.

Európske krajiny vyzval, aby „zlikvidovali tento obchodný model” tým, že „zadržia ruské plavidlá, aj keby to malo trvať dni alebo týždne, a donútia ich, aby sa zorganizovali inak”. (TASR)

„V tejto fáze hovoríme o návrhu akčného plánu. Najskôr budeme mať akčný plán a až potom, pravdepodobne, predstaviteľov, ktorí budú úsilie koordinovať. V diskusiách existujú určité nuansy, ale je jasné, že už nejde len o otázku blízkosti k Rusku. Videli ste incidenty na letiskách (v Škandinávii, pozn. TASR) a na tieto miesta nelietali žiadne drony z Ruska ani Bieloruska. Ide o hrozbu, ktorej momentálne čelíme, a hoci v tejto otázke existujú rozdiely v názoroch, na všeobecnom smere sa zhodujeme,“ vyhlásil Dan.

Rumunský prezident uviedol, že o otázke protidronovej obrany a jej financovania rokovali európski lídri aj počas neformálneho summitu Európskej rady v stredu v dánskej Kodani.

Pri novinárskej otázke, kedy by mohol byť múr proti dronom funkčný, odpovedal Dan, že „o niekoľko mesiacov“. (TASR)

Reagoval okrem iného na nedávne narušenia európskeho vzdušného priestoru, ktoré sú pripisované Rusku.

Európa podľa Zelenského musí robiť pravý opak, ako Moskva očakáva, teda konať spoločne a rozhodne. Rusko nie je hrozbou len pre Ukrajinu, ale pre nás všetkých, zdôraznila dánska premiérka Mette Frederiksenová, ktorá stretnutie organizuje.

"Rusko pokračuje vo svojich brutálnych útokoch na Ukrajinu a všetkým musí byť jasné, že neprestane, kým k tomu nebude donútené," povedala v úvodnom vyhlásení pred európskymi lídrami Frederiksenová. Európa podľa nej musí byť silná, aby ukázala, že "vojna proti nám je nemysliteľná".

Dánska premiérka zdôraznila, že Ukrajina bojuje aj za európsku bezpečnosť a bráni všetkých Európanov, preto si zaslúži vytrvalú podporu. "Pre niektorých je ruská hrozba veľmi jasná, veľmi prítomná, pre niektorých je stále ďaleko, ale nikto nesmie byť naivný. Táto vojna nie je o Ukrajine, je o Európe, o našich hodnotách a slobodách," vyhlásila Frederiksenová, ktorá pri rokovacom stole v Kodani sedí vedľa Zelenského.

"To, čo robíme na Ukrajine, nie je charita, je to priama obrana nášho kontinentu," dodala s tým, že treba posilniť Ukrajinu a zároveň vyvinúť väčší tlak na Rusko.

Čoraz intenzívnejšie sú podľa Frederiksenovej aj ruské hybridné hrozby. "Raz sú to vojenské drony, inokedy migranti na hraniciach, útoky na kritickú infraštruktúru, rozsievanie dezinformácií či snahy ovplyvniť demokratické voľby," vymenovala šéfka dánskej vlády.

Politici by podľa nej však mali svojim občanom pomôcť zabezpečiť aj ekonomickú bezpečnosť, napríklad pracovné miesta či dostupné bývanie, a pomôcť im v každodenných ťažkostiach. "Musíme budovať aj ekonomicky silnejšiu Európu," dodala. Za ďalšiu dôležitú tému označila boj s nelegálnou migráciou. (ČTK)

Vyplýva to z prieskumu Nemeckej asociácie leteckého a kozmického priemyslu a Európskej asociácie bezpilotného letectva.

Približne 74 percent zo 140 odborníkov z členských spoločností aktívnych v oblasti dronovej prevádzky, detekcie a obrany uviedlo, že súčasné zákony nie sú dostatočné na to, aby spoločnosti alebo polícia mohli efektívne riešiť problém bezpilotných lietadiel.

Nelegálne prelety dronov podľa výkonnej riaditeľky BDLI Marie-Christine von Hahnovej čoraz viac ohrozujú národnú bezpečnosť a ekonomickú stabilitu. Dodala, že Nemecko potrebuje lepšiu koordináciu obrany proti dronom, aby bolo možné využiť širokú škálu technológií.

Dve tretiny odborníkov hlásili incidenty s nelegálnymi dronmi vo svojich organizáciách s tým, že väčšina z nich sa odohrala v priebehu posledných šiestich mesiacov. Ako hlavné hrozby uvádzali špionáž zameranú na vojenské zariadenia a kritickú infraštruktúru.

Odborníci vyzvali na vytvorenie národnej stratégie pre detekciu a obranu proti dronom. Približne 72 percent z nich podporilo prísnejšiu reguláciu a právny rámec, 63 percent podporilo bezpečnostné riešenia pre kritickú infraštruktúru poskytované orgánmi, ako je polícia, a 59 percent odborníkov by privítalo usmernenia týkajúce sa preventívnych opatrení. (TASR)

Povedal to predseda maďarskej vlády v rozhovore pre server mandiner.hu po stredajšom neformálnom samite Európskej únie v Kodani, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Premiér pripomenul, že samit sa zameral na energetické otázky a záležitosti súvisiace s vojnou medzi Ruskom a Ukrajinou a prebehla aj búrlivá debata o osude zmrazených ruských aktív.

„Ak nedôjde k urgentnému obratu v konkurencieschopnosti a k ​​radikálnemu zníženiu cien energií v Európe, ktoré Európska komisia v súčasnosti umelo drží na vysokej úrovni, európske hospodárstvo sa dostane na kolená,“ vyhlásil Orbán.

Na samite, ktorý maďarský premiér označil za „silný a vzrušujúci, boli podľa neho v centre pozornosti energetické otázky, v ktorých Budapešť musela opäť ujasniť svoju stratégiu týkajúcu sa rusko-ukrajinskej vojny.

Orbán oznámil, že sa v stredu v Budapešti stretol s bývalou nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou, s ktorou si vymenili názory okrem iného na migráciu a konkurencieschopnosť európskej ekonomiky.

„V maďarskej politickej kultúre je zvykom, že ktokoľvek bol kedysi kancelárom, v očiach Maďarov ním vždy zostane. Možno sme sa s Angelou Merkelovou hádali, ale pre Maďarov je navždy nemeckou kancelárkou,“ povedal premiér a zdôraznil, že Merkelová vidí rovnaké znepokojujúce signály ako on. (TASR)

S odvolaním sa na miestnych obyvateľov a úrady to napísali server RBK-Ukrajina a ruská služba BBC, podľa ktorej boli v niektorých štvrtiach prerušené dodávky elektrického prúdu. Štvrtok je v prístavnom meste deň smútku po tom, ako v ňom a jeho okolí tento týždeň zahynulo desať ľudí kvôli búrke a záplavám.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Za deň spadlo toľko zrážok ako v priemere za mesiac a pol. Záplavy v Odese si vyžiadali obete Čítajte 

"Odesa, prosím, zostaňte na bezpečných miestach! Mesto je pod útokom nepriateľských bezpilotných lietadiel," napísal v noci na telegrame starosta mesta Hennadij Truchanov. Neskôr informoval o odvolaní leteckého poplachu v Odeskej oblasti. Informácie o dôsledkoch útoku zatiaľ neposkytol.

O zvukoch explózií v meste informovali svedkovia na mieste, píše RBK-Ukrajina. Z dostupných správ nie je úplne jasné, či výbuchy znamenali zásahy nejakých miest alebo likvidáciu dronov protivzdušnou obranou.

BBC s odvolaním sa na miestne telegramové kanály píše, že drony zasiahli energetický objekt, a informuje o výpadkoch v dodávkach elektriny či vody v niektorých štvrtiach a tiež o rozsiahlom požiari.

Podpredseda ukrajinskej vlády Oleksij Kuleba medzitým podľa serveru Ukrajinská pravda uviedol, že kvôli búrke a záplavám zahynulo v meste a jeho okolí desať ľudí vrátane dieťaťa. Asi štyri stovky ľudí sa podarilo zachrániť.

Úrady vyhlásili štvrtok v Odese za deň smútku a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nariadil okolnosti tragédie vyšetriť.

Len v utorok spadlo v Odese množstvo zrážok zodpovedajúce priemeru za mesiac a pol. Kvôli nepriazni počasia bola zastavená prevádzka časti mestskej hromadnej dopravy.

Odesa je kľúčový prístav na juhu Ukrajiny, opakovane sa stáva terčom vzdušných útokov ruských síl.

More pri búrke v Odeskej oblasti vyplavilo na pobrežie námorné míny, upozorňuje RBK-Ukrajina v inej správe, kde zároveň píše, že ukrajinské námorníctvo osem mín zlikvidovalo.

Server zároveň pripomenul incidenty s námornými mínami v regióne v minulosti. Napríklad v auguste zahynuli v Odeskej oblasti pri dvoch explóziách neznámych predmetov traja ľudia, ktorí sa kúpali v mori, kde je to zakázané, napísal web. (ČTK)

Hlavnou témou diskusie bude bezpečnostná situácia v Európe.

Summit Európskeho politického spoločenstva (EPC) nadviaže na stredajšie neformálne zasadnutie Európskej rady.

„Lídri sa zamerajú na posilnenie Ukrajiny, všeobecnú bezpečnostnú situáciu v Európe a na to, ako urobiť Európu silnejšou a bezpečnejšou v súčasnej geopolitickej situácii,“ uvádza vo vyhlásení Európska rada, ktorej predseda António Costa sa na samite taktiež zúčastní.

Diskutovať lídri budú aj o hybridných hrozbách, ekonomickej bezpečnosti a migrácii.

Na rokovanie EPC v Kodani je pozvaných 47 hláv štátov a vlád z európskych krajín. Prítomný bude aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Predseda slovenskej vlády Robert Fico sa na samite EPC nezúčastní zo zdravotných dôvodov. Ospravedlnil sa aj zo stredajšieho zasadnutia Európskej rady. (TASR)