Rafinériu severovýchodne od Moskvy zachvátil požiar

Ďalšie stretnutie má byť 23. a 24. októbra, v príspevku na platforme X to v stredu uviedol predseda Európskej rady António Costa.

Ako objasnil Politico, kľúčovým problémom je, ako tieto prostriedky použiť na financovanie pôžičky pre Ukrajinu bez ich priameho skonfiškovania, pretože takéto zhabanie by mohlo byť porušením medzinárodného práva a mohlo by podkopať dôveryhodnosť eura na globálnej scéne.

Belgicko žiada, aby sa odvetné opatrenia zo strany Ruska rozdelili rovnomerne medzi členov EÚ. Túto myšlienku podporilo aj Francúzsko.

Politico dodal, že lídri EÚ sa v stredu na svojom neformálnom summite v Dánsku podrobne venovali aj otázkam spoločnej obrany, pričom vo všeobecnosti privítali návrhy Európskej komisie.

Zároveň však trvali na tom, aby v budúcnosti mali slovo pri rozhodovaní - v záujme toho sa ministri obrany 27 členských štátov majú s vysokou predstaviteľkou EÚ pre zahraničnú politiku Kają Kallasovou stretávať častejšie. (TASR)

Hlavným cieľom by podľa nej malo byť vybudovať takú silnú Európu, aby vojna nepripadala do úvahy. Podpora Ukrajiny je pritom priamou investíciou do európskej bezpečnosti, dodala dánska premiérka po skončení neformálneho samitu Únie v Kodani a podporila návrh Európskej komisie použiť mrazené ruské aktíva v Európe na poskytnutie úveru Kyjevu.

Podľa predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej musí Európska únia zvýšiť vojenskú pomoc Ukrajine a je načase aj zvýšiť tlak na Rusko. Opätovne zdôraznila, že je ale potrebné "viac štrukturálnych riešení", a tým je možné financovanie ukrajinskej obrany z ruských zmrazených aktív. (ČTK)

Nálet ruského dronu na energetický objekt pripravil o dodávky elektriny a vody asi 20-tisíc civilných obyvateľov mesta Slavutyč, napísal na telegrame náčelník vojenskej správy Kyjevskej oblasti Mykola Kalašnyk. Našťastie si nálet nevyžiadal žiadne obete a na obnove dodávok sa pracuje, dodal.

Mesto bolo postavené po havárii Černobyľskej jadrovej elektrárne, ktorá je vzdialená asi 50 kilometrov, aby bolo kam presídliť pracovníkov evakuovaných zo zamoreného mesta Pripiať.

V dôsledku útoku zostal bez prívodu elektrickej energie ochranný sarkofág, ktorý izoluje zničený štvrtý blok bývalej elektrárne a zabraňuje úniku rádioaktivity do okolitého prostredia.

„V dôsledku výpadkov elektrickej energie zostala bez elektrickej energie nová bezpečnostná ochranná konštrukcia - teda kľúčové zariadenie, ktoré izoluje zničený štvrtý blok jadrovej elektrárne v Černobyle,“ uviedlo ukrajinské ministerstvo energetiky vo vyhlásení na Telegrame.

Ukrajina uviedla, že odborníci v súčasnosti pracujú na obnovení dodávok elektriny.

Pri ruskom útoku na mesto Balaklija v Charkovskej oblasti zahynula 70-ročná žena, tvrdí šéf oblastnej správy Oleh Synehubov.

Ďalšie štyri ženy vo veku 79, 78, 60 a 35 rokov utrpeli zranenia a boli hospitalizované, napísal na sociálnej sieti Telegram. Dodal, že ďalšia žena vo veku 88 rokov utrpela akútnu stresovú reakciu po tom, ako ruská raketa dopadla vedľa päťposchodového obytného domu.

Synehubov už ráno oznámil, že ruský útok na Charkov a ďalšie obce v priľahlej oblasti si v noci vyžiadal život jedného človeka a ďalších šesť ľudí zranil.

Francúzske úrady sa nazdávajú, že tento tanker sa podieľal na nedávnych preletoch dronov v Dánsku. Zadržaní členovia posádky sa podľa prokurátora predstavili ako kapitán lode a jeho prvý dôstojník.

Predbežné vyšetrovanie je zamerané na neposkytnutie dôkazu o tom, z akého štátu loď pochádza, a tiež na odmietnutie uposlúchnuť pokyny, za čo hrozí ročný trest väzenia a pokuta 150.000 eur, objasnil prokurátor Stéphane Kellenberger.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v stredu oznámil, že Francúzsko vyšetruje ropný tanker napojený na Rusko, ktorý sa nachádza pri francúzskom pobreží. Plavidlo Borocay sa plavilo pod vlajkou Beninu a EÚ naň uvalila sankcie za to, že je súčasťou spomínanej ruskej tieňovej flotily.

Novinári AFP neskôr informovali, že na palubu tankera vstúpil francúzsky vojenský personál.

Tanker podľa denníka The Guardian smeroval z ruského ropného terminálu v Primorsku neďaleko Petrohradu s nákladom 750.000 barelov ropy do Vadinaru v Indii. V nedeľu ho však francúzska vojenská loď odklonila do mesta Saint-Nazaire v západnom Francúzsku, kde zostane počas vyšetrovania.

Tanker Boracay si len nedávno zmenil názov z Pushpa. Pod týmto názvom bol minulý týždeň monitorovaný pri plavbe na západ okolo Dánska a námorní experti ho označili ako jedno z mála plavidiel prepojených na Rusko, ktoré mohli byť zapojené do incidentov s dronmi, informuje britský denník. (TASR)

Rusko kontroluje viac ako 19 percent ukrajinského územia vrátane oblastí, ktoré separatistické sily podporované Moskvou obsadili po roku 2014.

Ruské sily zrýchľovali svoj postup už začiatkom tohto roka, pričom vrchol dosiahli v júli, keď obsadili 634 štvorcových kilometrov územia – najviac od novembra minulého roka.

Minulý mesiac Rusko spočiatku rýchlo napredovalo, ale tento postup sa postupne z veľkej časti zastavil a medzi 20. a 30. septembrom dobylo iba približne 30 štvorcových kilometrov územia Ukrajiny.

Od októbra 2024 do septembra 2025 ruské sily podľa údajov ISW dobyli viac ako 6000 štvorcových kilometrov, čo je takmer trikrát viac ako za predchádzajúcich 12 mesiacov.

V Doneckej oblasti, hlavnom dejisku stretov s ukrajinskou armádou za posledné dva roky, sa však ich postup do značnej miery zastavil. Moskva tam v septembri získala 181 štvorcových kilometrov, čo je jeden z jej najmenších postupov v priebehu roka; frontové línie sú tam od polovice mesiaca prakticky statické. Rusko má v súčasnosti pod kontrolou 80 percent tohto regiónu v porovnaní so 64 percentami pred rokom.

Ukrajinská armáda uznala, že situácia je „zložitá“ a že ruská armáda pokračuje v postupe v dôležitých oblastiach pri Donecku, ako sú mestá Pokrovsk a Dobropilľa.

V septembri ruské sily obsadili ďalších 100 štvorcových kilometrov v Charkovskej oblasti a 80 štvorcových kilometrov v Dnepropetrovskej oblasti, ktorá je stále takmer úplne pod kontrolou Kyjeva.

Ruská armáda podľa údajov ISW prvýkrát vstúpila do Dnepropetrovskej oblasti 8. júna. Ukrajina prítomnosť ruských vojakov v tejto oblasti prvýkrát priznala koncom augusta.

Agentúra AFP tiež vykonala analýzu údajov ukrajinských vzdušných síl, ktorá ukázala, že Rusko v septembri zintenzívnilo svoje útoky raketami dlhého doletu a dronmi na Ukrajinu. Počas nočných útokov vypustilo 5638 dronov dlhého doletu a vypálilo 185 rakiet, čo je o 36 percent viac ako v auguste. V noci zo 6. na 7. septembra vyslala Moskva na Ukrajinu 810 dronov – najviac počas jediného útoku.

Ukrajinské letectvo tvrdí, že zostrelilo alebo zachytilo 87 percent ruských dronov a 68 percent rakiet. (TASR)

Orbán novinárom tiež povedal, že nesúhlasí s názorom väčšiny EÚ takmer vo všetkom, a to vrátane podpory Ukrajiny a odpojenia sa od ruských energetických zdrojov.

Maďarský ministerský predseda zopakoval svoje dávnejšie tvrdenie, že Ukrajina nie je suverénnym štátom.

Orbán zaujal postoj aj ku konfliktom Maďarska so Švédskom. Predseda švédskej vlády Ulf Kristersson okrem iného v pondelok vyzval na zvýšenie tlaku na Maďarsko v záujme pokroku v procese prijatia Ukrajiny do EÚ. Orbán konštatoval, že napriek tomuto má Švédov rád. „Švédska politika je mimoriadne agresívna, to Maďari znášajú ťažko,“ poznamenal.

Ako pokračoval, v Maďarsku sa tento rok konalo konzultatívne referendum o vstupe Ukrajiny do EÚ a ukázalo sa, že občania sú proti. Maďarsko je podľa Orbána – na rozdiel od mnohých iných štátov – demokratická krajina a „v dôležitých veciach tu rozhodujú ľudia“.

K výsledkom parlamentných volieb v Moldavsku maďarský premiér zablahoželal proeurópskemu víťazovi a v súvislosti s otázkou členstva Ukrajiny v EÚ uviedol, že ide o dve rôzne krajiny. „Ukrajina momentálne nie je suverénnou krajinou, pretože nie je známe, kde je jej východná hranica. A ak sa EÚ rozhodne nepokračovať vo financovaní Ukrajiny, tá sa zrúti,“ povedal a dodal, že preto otázku Ukrajiny nemožno zamieňať s ničím iným.

Premiér vyjadril nádej, že ropovod Družba bude pokračovať v prevádzke, a zdôraznil, že chorvátsky ropovod JANAF nie je vhodný na nahradenie ruských energetických nosičov.

Orbán sa vyjadril aj k nadchádzajúcim voľbám v Českej republike. Podľa vlastných slov dúfa, že Andrej Babiš sa vráti k moci. (TASR)

Jednorazovo si vodič môže načerpať 20 litrov, oznámil v stredu Sergej Aksionov, Ruskom dosadený šéf správy na polostrove.

Koncom septembra úrady na Kryme obmedzili predaj benzínu na 30 litrov pri jednom nákupe, teraz sa toto množstvo ešte znížilo o desať litrov, poznamenal server BBC News.

Už v auguste ruské médiá informovali o nedostatku benzínu a o množstve áut pred čerpacími stanicami v niektorých ruských regiónoch vrátane Krymu. Odvtedy útoky ukrajinských dronov na ruské rafinérie a ďalšie zariadenia ešte zosilneli.

"Opatrenia prijaté vládou (Krymskej) republiky v spolupráci s federálnymi orgánmi doteraz plne nevyriešili situáciu s požadovaným množstvom motorového paliva na krymských čerpacích staniciach. Bolo rozhodnuté obmedziť predaj paliva na najviac 20 litrov na nákup," napísal Aksionov na sociálnej sieti Telegram.

Ubezpečil, že verejná doprava, sociálne zariadenia, inžinierske siete a záchranné zložky zostávajú zásobované v plnom rozsahu.

Rusko sa s letným nedostatkom a zdražovaním benzínov pre zvýšený dopyt potýka pravidelne, no tento rok sa problémy zhoršili aj v dôsledku ukrajinských náletov na rafinérie a ďalšie objekty infraštruktúry pohonných hmôt. Týchto útokov bolo v auguste aspoň 17, trikrát viac ako o rok skôr, poznamenala BBC.

Kyjev tvrdí, že tieto útoky na podniky, ktoré zásobujú ruské ozbrojené sily, majú oslabiť ruské vojnové úsilie. (ČTK)

Kým diskusia o obrane trvala štyri hodiny, o Ukrajine iba hodinu a najskôr sa objavili informácie, že sa schôdzka zrejme natiahne do noci. Následne však hovorkyňa predsedu Európskej rady Antónia Costu informovala, že rokovania sa skončili a európski lídri sa odobrali na večeru organizovanú dánskou kráľovskou rodinou.

S únijnými lídrami sa spojil prostredníctvom videokonferencie ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. 

Svoj plán zvýšenia obrannej pripravenosti do roku 2030 vrátane konkrétnych projektov mala načrtnúť predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

Rokovania o obrane sa podľa bruselského serveru Politico nenatiahli pre nezhody, ale kvôli tomu, že sa chceli vyjadriť všetci. Dánske predsedníctvo pritom vzhľadom na dôležitosť témy nechcelo nikoho prerušovať. Pôvodne plánovaná diskusia na dve hodiny sa tak natiahla.

Samit v Kodani zorganizovalo Dánsko, ktoré teraz predsedá Európskej únii.

Krajina v posledných dňoch zaznamenala opakovaný výskyt neznámych dronov pri vojenských i civilných objektoch, kvôli ktorým muselo prerušiť prevádzku aj niekoľko letísk, v dánskej metropole tak boli zavedené prísne bezpečnostné opatrenia. (ČTK)