Raketa Neptun zasiahla ruský vojenský závod v Brianskej oblasti

Ukrajinský prezident Zelenskyj to uviedol na sociálne sieti X. Oznámenie prichádza deň pred neformálnym samitom Európskej únie v Kodani, vo štvrtok sa v dánskej metropole navyše uskutoční stretnutie Európskeho politického spoločenstva.

V uplynulých dňoch Dánsko, terajšia predsednícka krajina EÚ, čelilo niekoľkým dronovým incidentom.

Ukrajina, ktorá sa od roku 2022 bráni ozbrojenej ruskej agresii, má rozsiahle skúsenosti s obranou proti dronom v dôsledku ich rozšíreného využívania na bojisku. (ČTK)

„Konkrétne sme sa s Ukrajinou dohodli, že na drony sa teraz vynaložia celkovo dve miliardy eur,“ spresnila von der Leyenová v spoločnom vyhlásení s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem.

Podľa portálu Politico ide o doteraz najkonkrétnejší krok Únie smerujúci k posilneniu bojovej kapacity Kyjeva prostredníctvom bezpilotných systémov.

„To umožňuje Ukrajine rozšíriť svoje kapacity a využívať ich naplno, a samozrejme to umožní aj Európskej únii ťažiť z tejto technológie,“ poznamenala von der Leyenová.

Predsedníčka EK zároveň načrtla plán dlhodobej podpory Ukrajiny, ktorý zahŕňa aj „reparačnú pôžičku“ viazanú na zmrazené ruské aktíva v Európe v hodnote 140 miliárd eur.

Pôžička by sa uvoľňovala po tranžiach s podmienkami, pričom časť prostriedkov by bola vyhradená na nákup vojenskej techniky z európskeho priemyslu, doplnila. Podľa Politica jej vyjadrenia nadväzujú na slová nemeckého kancelára Friedricha Merza publikované minulý týždeň v denníku Financial Times.

Von der Leyenová zdôraznila, že použitie zmrazených ruských aktív neznamená ich zhabanie a Kyjev by pôžičku splatil v prípade, že by mu Rusko zaplatilo vojnové reparácie. V súčasnosti sa na podporu Ukrajiny využívajú iba výnosy z týchto aktív, objasňuje Belga.

Predsedníčka EK chce pre plán získať podporu na stredajšom neformálnom summite lídrov EÚ v Kodani. Politico pripomína, že návrh odmieta Maďarsko, ale aj Belgicko. Väčšina zmrazených aktív – približne 170 miliárd eur – sa nachádza práve v spoločnosti Euroclear v Bruseli. Belgicko zámer odmieta pre obavy z arbitrážnych žalôb a jedného dňa by bolo nútené peniaze vrátiť. (TASR)

Na muža nemecký súd vydal európsky zatykač a po zadržaní bol odovzdaný Krajskej prokuratúre vo Varšave, ktorá pripravuje jeho vydanie do Nemecka.

Zadržanie potvrdil jeho právny zástupca, informuje varšavský spravodajca TASR podľa agentúry PAP a portálu rádia RMF FM.

Podľa nemeckých vyšetrovateľov je inštruktor potápania Wolodymyr Z. podozrivý, že v septembri 2022 vyplával z Rostocku na jachte a umiestnil výbušniny na podmorskú časť potrubia.

Obhajoba tvrdí, že nie sú dôvody na jeho vydanie, pričom poukazuje na fakt, že vlastníkom Nord Streamu je ruský Gazprom. Advokát Tymoteusz Paprocki zároveň uviedol, že zatiaľ neexistujú dôkazy o účasti jeho klienta na sabotáži.

Nemecké médiá už v lete informovali, že Wolodymyr Z. donedávna žil pri Varšave. Európsky zatykač naňho bol zaslaný poľským úradom už začiatkom júna 2024, no muž opustil Poľsko a vyhol sa zadržaniu.

Prípad súvisí aj so zatknutím ďalšieho Ukrajinca, Serhija K., v auguste v talianskom Rimini. Podľa prokuratúry mal na jachte koordinovať umiestnenie náloží v blízkosti dánskeho ostrova Bornholm, kde došlo k explóziám. Nemecké orgány ho obvinili zo spôsobenia výbuchov na plynovodoch Nord Stream.

Plynovod Nord Stream 1, s kapacitou viac než 55 miliárd kubických metrov plynu ročne, fungoval od rokov 2011 a 2012. Paralelný Nord Stream 2 bol dokončený, no nikdy nezačal prevádzku v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu. V septembri 2022 boli oba plynovody poškodené v dôsledku explózií. (TASR)

Návrh ministra zahraničných vecí Jána Lipavského schválila vláda, oznámil na tlačovej konferencii.

Netýka sa to diplomatov akreditovaných v Česku či tých, ktorí cez Česko iba prechádzajú do štátu svojho pôsobenia alebo na rokovania medzinárodných organizácií.

Opatrenie sa bude podľa Lipavského uplatňovať na vonkajšej schengenskej hranici, teda na šiestich medzinárodných letiskách v Česku.

Uviedol to na Varšavskom bezpečnostnom fóre. Zdôraznil, že NATO je silnejšie ako kedykoľvek predtým a európski spojenci majú väčšie kapacity a modernejšie vybavenie než Rusko.

„Čoskoro budete schopní nasadiť 400 stíhačiek F-35, zatiaľ čo Rusi dokážu postaviť najviac 100 svojich. Oblohu by ste tak dokázali ovládnuť aj bez jedinej amerického stíhačky,“ uviedol Kellog.

Spoluprácu medzi USA a Európou prirovnal k učeniu sa detí jazdiť na bicykli - Washington podľa neho poskytuje podporu, no Európa je čoraz samostatnejšia.

Generál zároveň odmietol výklad, že politika „America First“ je izolacionistická. Podľa neho vychádza z princípu, že opatrenia prospešné pre Spojené štáty prospievajú aj ich spojencom. Pripomenul, že tento koncept je zakotvený aj v americkej ústave.

K otázke dodávok rakiet Tomahawk Kellogg spresnil, že nevystupuje v mene prezidenta USA. Podľa verejných informácií však Zelenskyj požiadal Trumpa na valnom zhromaždení OSN v New Yorku o ich dodanie.

Rozhodnutie zatiaľ nepadlo. Kellogg označil Tomahawk za vysoko účinný systém, ktorý by mohol zmeniť dynamiku konfliktu podobne ako rakety Storm Shadow či Scalp. „Keď sa do konfliktu zavedie takto pokročilý systém, mení to celú dynamiku boja,“ podotkol.

Kellogg sa vyjadril aj k postoju Trumpa voči Putinovi. Podľa neho zostáva vyvážený a sprostredkovateľský, čo považuje za kľúčové pri diplomatických rokovaniach. „Usiluje sa mať vyrovnaný pohľad na obe strany,“ uviedol vyslanec.

Kellogg zdôraznil, že Trump má osobitý a veľmi osobný štýl rokovania, ktorý si priniesol z podnikateľskej kariéry.

Prezident podľa neho v procese vyjednávania často necháva prípravné a náročné rokovania na svojich spolupracovníkov a odborníkov. Sám do rokovaní vstupuje až v závere, keď sa hľadá konečná dohoda. (TASR)

Reagoval tak na nedávnu sériu incidentov s ruskými dronmi a stíhačkami, informuje agentúra DPA.

„Musíme udržať naše nebo bezpečné,“ vyhlásil Rutte spolu s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou pred stretnutím s eurokomisármi.

Rutte pripomenul incidenty z predošlých týždňov, keď tri ruské stíhačky MiG-31 vstúpili do estónskeho vzdušného priestoru a viacero ruských dronov preniklo do poľského vzdušného priestoru. Opakované prelety dronov v Dánsku zas výrazne narušili miestnu leteckú dopravu.

„V Dánsku stále zisťujeme, kto za tým stojí, ale v prípade Poľska a Estónska je jasné, že ide o Rusov. Naďalej zisťujeme, či išlo o zámer, alebo nie. Aj keď by to nebolo úmyselné, je to ľahkovážne a neprijateľné,“ zdôraznil šéf NATO.

Podporil myšlienku vytvorenia takzvaného „múru proti dronom“ na ochranu európskeho vzdušného priestoru a označil ju za „včasnú a nevyhnutnú“. Poukázal na neefektívnosť súčasného systému. „Nemôžeme míňať milióny eur alebo dolárov na rakety, aby sme zničili drony, ktoré stoja len pár tisíc dolárov,“ poznamenal.

Iniciatíva protidronovej ochrany, presadzovaná von der Leyenovou, bude pravdepodobne predmetom diskusií medzi lídrami Európskej únie na stredajšom neformálnom summite v dánskej Kodani.

Šéfka EK prisľúbila „okamžité kroky“ na vytvorenie protidronovej ochrany na východnom krídle NATO. „Európa musí reagovať silne a jednotne na ruské vpády dronov na našich hraniciach,“ dodala. (TASR)

Ukrajina by podľa nej úver splatila, akonáhle jej Rusko nahradí škody spôsobené súčasnou ozbrojenou agresiou.

Návrh poskytnúť Ukrajine bezúročný úver až 140 miliárd eur zo zmrazených aktív ruskej centrálnej banky uložených v Európe pred pár dňami podporil aj nemecký kancelár Friedrich Merz.

Šéfka Európskej komisie sa teraz bude snažiť získať pre tento návrh podporu prezidentov a premiérov členských krajín únie, ktorí sa v stredu stretnú na neformálnom summite EÚ v Kodani.