Terčom ukrajinských útokov sa stali dispečingové stanice ruského ropovodného systému

Oznámil to v sobotu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

„Izraelský systém (Patriot) je v nasadení na Ukrajine už mesiac. Na jeseň dostaneme dva systémy Patriot. Viac vám o Patriotoch nepoviem,“ povedal Zelenskyj na brífingu v Kyjeve.

Zelenskyj predtým informoval, že prvé dodávky amerických zbraní, ktoré Ukrajina dostane v rámci mechanizmu PURL (Zoznam prioritných požiadaviek Ukrajiny), budú zahŕňať aj rakety pre systémy Patriot a HIMARS. Prostredníctvom tohto mechanizmu USA predajú svoje zbrane spojeneckým krajinám NATO, ktoré ich následne dodajú Ukrajine.

V máji denník The New York Times napísal, že systém Patriot, ktorý sa nachádzal v Izraeli, bude po modernizácii poskytnutý Ukrajine.

Zelenskyj na brífingu tiež vyhlásil, že Ukrajina už vytvorila robustný systém na výrobu stíhacích dronov a mnoho domácich spoločností ich vie vyrábať, ale na zvýšenie výroby chýbajú dostatočné finančné prostriedky.

Od konca septembra do začiatku októbra bude ukrajinská delegácia viesť v Spojených štátoch technické rokovania týkajúce sa nákupu zbraní, uviedol ďalej Zelenskyj.

Informoval tiež o výsledkoch rokovaní, ktoré viedol s americkým prezidentom Donaldom Trumpom na okraji všeobecnej rozpravy Valného zhromaždenia OSN.

„Dohodli sme sa na nákupe príslušných zbraní z USA prostredníctvom rôznych programov. (...) S prezidentom sme prediskutovali hlavné veci a dohodli sme sa. Teraz prechádzame k praktickej implementácii,“ povedal Zelenskyj.

S Trumpom rokoval aj o dohode o nákupe ukrajinských dronov.

„Hovorili sme o dohode o dronoch. Technické tímy na tejto dohode tiež začínajú pracovať. Sú to naše drony, ktoré Spojené štáty priamo kúpia,“ povedal Zelenskyj. (TASR)

Z tohto blackoutu pritom obvinila Moskvu.

„V dôsledku ruských krokov je Záporožská jadrová elektráreň (ZAES) už štvrtý deň bez prúdu,“ napísal ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha na platforme X.

„Naliehavo žiadame všetky krajiny, ktoré sa zaujímajú o jadrovú bezpečnosť, aby Moskve dali jasne najavo, že jej jadrové hazardné hry sa musia skončiť,“ dodal.

Ruské sily obsadili Záporožskú jadrovú elektráreň krátko po začiatku invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Podľa mierového plánu, ktorý vypracovala administratíva prezidenta USA Donalda Trumpa, by Ukrajina znovu získala kontrolu nad zariadením, ale Spojené štáty by ho prevádzkovali. Vyrobená elektrina by bola rozdelená medzi obe strany konfliktu.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov však svojho času vyhlásil, že Rusko nedostalo od USA ponuku na prevod kontroly nad Záporožskou jadrovou elektrárňou a ak ju dostane, odmietne ju.

Denník New York Times s odvolaním sa na organizáciu Greenpeace ešte koncom mája tohto roka uviedol, že sa Rusko pravdepodobne chystá pripojiť okupovanú elektráreň k svojej elektrickej sieti. Na tento účel údajne stavia v okupovanej časti Ukrajiny elektrické vedenia, napísal vtedy denník. (TASR)

Podľa ministerstva Moskva od začiatku roka obsadila asi 0,8 percenta celkovej rozlohy Ukrajiny.

Ruské sily postupne získavajú územia vo východnej Ukrajine, kde sa bojuje o každý meter a kde zostalo len málo obyvateľov a nepoškodených budov.

Ďalší útok poškodil železničnú trať v okolí Odesy.

Prelety dronov zaznamenali v uplynulých dňoch nad letiskami v Dánsku i Nórsku, čo zapríčinilo aj ich dočasné uzatvorenie. V piatok neskoro večer došlo k zaznamenaniu dronov aj nad najväčšou vojenskou základňou Karup v Dánsku.

Nemecko je jedným z hlavných podporovateľov Ukrajiny v jej boji proti ruskej invázii a v uplynulom období takisto hlásilo nárast podozrivých pozorovaní dronov.

Posledný z nich prišiel v piatok vo večerných hodinách v severnej spolkovej krajine Šlezvicko-Holštajnsko, hraničiacej s Dánskom. Podozrenie padlo na Rusko, aj keď žiadny definitívny dôkaz doposiaľ zverejnený nebol, píše AFP.

Berlín už začiatkom tohto týždňa oznámil plány na posilnenie svojich systémov obrany proti dronom s cieľom čeliť rastúcej ruskej hrozbe. Denník Bild uviedol, že medzi plánovanými opatreniami zvažuje tamojšia vláda povoliť ozbrojeným silám, aby za určitých podmienok mohli takéto drony zostreliť.

Armáda bude môcť zakročiť, ak bude takéto bezpilotné lietadlo predstavovať závažné ohrozenie ľudského života alebo kritickej infraštruktúry, pričom ostatné opatrenia budú neúčinné, napísal denník.

V takýchto prípadoch budú podľa Bildu rozhodovacie právomoci presunuté z polície na ministerstvo obrany.

Rezort obrany na otázku agentúry AFP takýto plán bezprostredne nepotvrdil. Minister vnútra Alexander Dobrindt však pre noviny Rheinische Post uviedol, že chce prepracovať zákony o leteckej bezpečnosti, aby armáda mohla pomáhať polícii „najmä v obrane proti dronom“.

„Nielenže zažívame zlom v oblasti vojenskej bezpečnosti, ale aj v civilnej obrane a civilnej ochrane ako celku,“ podotkol Dobrindt. (TASR)

Diskusie o protidronovej ochrane na východnom krídle EÚ sa zintenzívnili po nedávnych narušeniach vzdušného priestoru Poľska, Rumunska a Litvy ruskými dronmi, ako aj po zaznamenaní bezpilotných lietadiel nad Dánskom.

Na piatkovom rokovaní sa zúčastnili predstavitelia Bulharska, Dánska, Estónska, Fínska, Lotyšska, Litvy, Poľska, Rumunska, Slovenska, Ukrajiny a nakoniec aj Maďarska. Prítomná bola aj šéfka únijnej diplomacie Kaja Kallasová.

Ministri obrany EÚ prítomní na piatkovom rokovaní sa zhodli na naliehavej potrebe vytvorenia takzvaného „múru proti dronom“ na ochranu pred ruskými vniknutiami do svojho vzdušného priestoru.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí v reakcii na to uviedlo, že tieto opatrenia povedú k „zvýšeniu vojenského a politického napätia na našom kontinente“, uviedla tamojšia štátna tlačová agentúra RIA Novosti.

Ministerstvo podľa nej dodalo, že plány predstavujú „osobné ambície a politické hry vládnucich elít EÚ“. (TASR)

Ide tak o ďalší incident, ktorý dánski predstavitelia označujú za hybridný útok.

„Môžem potvrdiť, že okolo 20.15 h došlo k incidentu, ktorý trval niekoľko hodín. Jeden až dva drony boli spozorované pred a nad leteckou základňou,“ uviedol pre agentúru AFP hovorca dánskej polície. Úrady neautorizované drony nezostrelili a odmietli sa vyjadriť k ich možnému pôvodu.

Polícia prípad vyšetruje spoločne s armádou. Letecká základňa Karup zdieľa pristávaciu dráhu s civilným letiskom, ktoré muselo byť nakrátko uzavreté. Neovplyvnilo to však žiadne lety, pretože v tom čase neboli žiadne naplánované.

Dánsko v priebehu týždňa hlásilo vo svojom vzdušnom priestore niekoľko neznámych dronov, v dôsledku čoho bolo uzavretých viacero letísk.

Dánska premiérka Mette Frederiksenová vo štvrtok vyhlásila, že „Dánsko sa v posledných dňoch stalo obeťou hybridných útokov“. (TASR)

Túto myšlienku podporilo 67 percent opýtaných Poliakov.

Proti zostreľovaniu ruských stíhačiek bolo 8,7 percent respondentov a 24,2 percenta bolo nerozhodnutých. Agentúra SW Research prieskum vykonala na vzorke 846 ľudí medzi 23. a 24. septembrom.

Prieskum bol realizovaný po tom, čo poľský premiér Donald Tusk minulý pondelok vyhlásil, že jeho vláda je pripravená umožniť armáde zostreliť akýkoľvek objekt, ktorý by mohol predstavovať hrozbu pre Poľsko. Podľa premiéra si však musia byť istí, že na to „nie sú sami“.

Americký prezident Donald Trump v utorok na pôde Valného zhromaždenia OSN v New Yorku vyhlásil, že členské štáty Severoatlantickej aliancie by mali zostreliť ruské lietadlá, ak vstúpia do vzdušného priestoru NATO. (TASR)