Ruský úder na Záporožie zabil troch ľudí, hlásia miestne úrady

Oznámil to rumunský minister obrany Ionut Moșteanu. 

Nález vyhodnocuje na mieste tím zložený zo špecialistov z ministerstva obrany, rumunskej spravodajskej služby SRI a pohraničnej polície. Úlomky budú následne odoslané na expertízne skúmanie.

Úlomky sa našli v oblasti kanála Șontea Noua nachádzajúcom sa v delte Dunaja. Nález bol ohlásený prostredníctvom tiesňovej linky 112, uviedlo vo vyhlásení na sieti X rumunské ministerstvo obrany.

Rumunské stíhačky F-16 a nemecké stíhačky Eurofighter 13. septembra monitorovali ruský dron, ktorý nad Rumunskom strávil približne 50 minút.

Po tomto incidente si rumunské ministerstvo zahraničných vecí predvolalo ruského veľvyslanca Vladimira Lipajeva a oznámilo, že túto záležitosť prednesie Valnému zhromaždeniu OSN.

Od začiatku vojny na Ukrajine vo februári 2022 ruské drony viackrát vleteli do rumunského vzdušného priestoru alebo havarovali na rumunskom území, najmä v delte Dunaja neďaleko ukrajinských hraníc. (TASR)

Informuje o tom agentúra TASS a Interfax.

„Od 1. októbra do 31. decembra 2025 sa povolá 135-tisíc ruských občanov vo veku od 18 do 30 rokov, ktorí nie sú v zálohe a podliehajú povinnej vojenskej službe,“ uvádza prezidentský dekrét.

Výnos tiež nariaďuje prepustenie vojakov či námorníkov z aktívnej služby, ak uplynula ich povinná 12-mesačná vojenská služba. Povinnosť vykonať všetky potrebné opatrenia dekrét ukladá ruskej federálnej vláde, regionálnym úradom a komisiám.

V roku 2027 sa očakáva deficit vo výške 3,186 bilióna RUB a v roku 2028 na úrovni 3,514 bilióna RUB.

Podľa skorších údajov ministerstva financií dosiahne schodok federálneho rozpočtu v roku 2026 1,6 percenta hrubého domáceho produktu, v roku 2027 1,2 percenta HDP a v roku 2028 1,3 percenta HDP.

Výdavky federálneho rozpočtu sa predpokladajú na úrovni 44,1 bilióna RUB v roku 2026, 46 biliónov RUB v roku 2027 a 49,4 bilióna RUB v roku 2028.

Príjmy štátneho rozpočtu by mali v roku 2026 dosiahnuť 40,3 bilióna RUB, v roku 2027 42,9 bilióna RUB a v roku 2028 45,9 bilióna RUB. (TASR)

Situácia sa podľa nej zmenila od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022, informoval server The Guardian.

Manninghamová-Bullerová, ktorá viedla britskú bezpečnostnú agentúru v rokoch 2002 až 2007, súhlasí s expertkou na Rusko a spravodajské služby Fionou Hillovou, podľa ktorej je Moskva vo vojne so Západom.

"Myslím, že môže mať pravdu, keď hovorí, že sme vo vojne s Ruskom," povedala bývalá spravodajkyňa.

"Je to rozdielny druh vojny, ale prejavy nepriateľstva, kybernetické útoky, fyzické útoky a spravodajské práce sú značné," doplnila bývalá šéfka kontrarozviedky MI5 v podcaste britskej Snemovne lordov, ktorej je sama členkou.

V čase, keď Manninghamová-Bullerová riadila MI5, panovali nádeje, že sa Rusko pod vedením Vladimira Putina stane možným partnerom Západu. Sama sa s ním stretla v roku 2005.

"Myslela som si, že je to celkom nepríjemný človek," uviedla bývalá spravodajkyňa. Doplnila však, že nečakala Putinovo rozhodnutie nariadiť počas nasledujúceho roka vraždu Alexandra Litvinenka. Bývalého agenta FSB otrávili podľa britských vyšetrovateľov v Londýne polóniom dvaja ruskí spravodajcovia.

Bývalá šéfka MI5, ktorá následne pôsobila v charitatívnej výskumnej organizácii Wellcome Trust, tiež kritizovala rozhodnutie americkej a britskej vlády zaviesť rozsiahle škrty v oblasti zahraničnej pomoci.

Podľa nej to vytvorí diplomatickú príležitosť pre Čínu na rozšírenie vplyvu v chudobnejších krajinách. "Ak sa stiahneme zo sveta, môže tam preniknúť, pretože teraz na to má silnú ekonomickú základňu," doplnila Manninghamová-Bullerová.

Británia tento rok odsúdila šiestich Bulharov za účasť v špionážnej sieti, ktorá organizovala spravodajské operácie proti záujmom európskych krajín. Do väzenia poslala tiež piatich mužov za účasť na podpaľačskom útoku na sklad so zásobami určenými pre Ukrajinu, ktorý nariadila Moskva.

Niekoľko britských spojencov v NATO informovalo v posledných týždňoch o incidentoch spojených s ruskými lietadlami a narušení svojho vzdušného priestoru. (TASR)

Vyhlásil to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Podľa lídrov členských krajín NATO Rusko testuje pripravenosť Aliancie a jej odhodlanie prostredníctvom narušení vzdušného priestoru v Poľsku a pobaltských štátoch. Kyjev tvrdí, že jeho skúsenosti s riešením takýchto hrozieb by mohli byť cenné.

„Ukrajina navrhuje Poľsku a všetkým našim partnerom vybudovať spoločný, plne spoľahlivý štít proti ruským leteckým hrozbám,“ povedal Zelenskyj vo videoprejave na Varšavskom bezpečnostnom fóre.

„Je to možné. Ukrajina dokáže čeliť všetkým typom ruských dronov a rakiet a ak budeme konať spoločne v regióne, budeme mať dostatok zbraní a výrobných kapacít.“

Zelenskyj poznamenal, že postoj amerického prezidenta Donalda Trumpa k Ukrajine a bezpečnosti v Európe sa podľa neho zmenil.

„K dnešnému dňu je postoj prezidenta Trumpa podľa môjho názoru skutočne vyvážený a podporuje postoj Ukrajiny, hoci nepochybne chce zostať a byť mediátorom medzi nami a Ruskom, aby sa vojna skončila,“ dodal. (TASR)

Gubernátor Moskovskej oblasti Andrej Vorobjov uviedol, že protivzdušná obrana počas noci zostrelila štyri drony v oblasti Voskresensku a Kolomne, mestách ležiacich juhovýchodne od Moskvy.

Pri požiari v súkromnom dome zahynula 76-ročná žena a jej 6-ročný vnuk a poškodených bolo aj niekoľko ďalších budov, dodal.

Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že počas noci zachytilo a zničilo 84 ukrajinských dronov, z toho štyri nad Moskovskou oblasťou. Deň predtým pri rozsiahlej ruskej dronovej a raketovej ofenzíve proti Ukrajine zahynuli najmenej štyri osoby v Kyjeve.

Počas viac než tri a pol roka trvajúcej vojny vyslalo Rusko na Ukrajinu počas nočných útokov tisíce dronov. Kyjev podniká odvetné údery, ktoré sa podľa neho sústreďujú najmä na energetickú infraštruktúru. Obe strany odmietajú, že by útoky cielili na civilistov. (TASR)

Povedal ukrajinský prezident v reakcii na víťazstvo proeurópskej Strany akcie a solidarity (PAS) v moldavských parlamentných voľbách.

"Rusku sa nepodarilo destabilizovať Moldavsko napriek obrovským výdavkom, obrovským zdrojom, ktoré vydalo na to, aby ho podkopalo a skorumpovalo všetko, čo sa dá," povedal Zelenskyj prostredníctvom videospojenia na bezpečnostnej konferencii vo Varšave.

Moldavská prozápadná vláda opakovane Moskvu obviňuje z zasahovania do vnútorných záležitostí krajiny, dezinformačných kampaní v snahe zvrhnúť vládu a zo zasahovania do volieb.

Prezidentka Maia Sanduová povedala, že v dňoch po terajších voľbách úrady očakávajú pokusy proruských síl o vyvolanie nepokojov.

Zelenskyj tiež zdôraznil, že je potrebné pokračovať v podpore Moldavska.

Ukrajina sa od roku 2022 bráni ruskej invázii. Avšak už v roku 2014 Rusko anektovalo ukrajinský Krym a podporovalo separatistov na východe Ukrajiny bojujúcich proti centrálnej vláde v Kyjeve.

Moldavsko aj Ukrajina sú kandidátmi na vstup do EÚ, oficiálne prístupové rozhovory s nimi dvadsaťsedmička začala vlani.

Moldavsko patrí k najchudobnejším štátom v Európe. Nezávislosť od Sovietskeho zväzu vyhlásilo v auguste 1991 a od začiatku nezávislosti musí riešiť otázku ruskojazyčnej a Moskvou podporovanej, avšak medzinárodne neuznanej Podnesterskej republiky.

Tá sa odtrhla od Moldavska na začiatku 90. rokov, keď separatistov aktívne podporili ruskí vojaci. Rusko v regióne udržiava vojenský zbor, ktorý označuje za mierovú misiu. (ČTK)

Predseda Európskej rady António Costa sa napriek odporu Maďarska usiluje o posun v procese vstupu Ukrajiny do EÚ, napísal portál Politico.

Costa sa snaží získať podporu členských krajín pre zjednodušenie postupu prijímania nových členov a prelomenie patovej situácie, ktorá blokuje členstvo Ukrajiny a Moldavska. Pre Politico to uviedlo päť diplomatov a predstaviteľov z EÚ.

Najnovšie snahy predsedu Európskej rady sú pokusom obísť maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý využíva právo veta, aby zabránil Ukrajine v prístupe do Únie. Podľa platných pravidiel musí všetkých 27 členských krajín EÚ schváliť každú fázu prístupového procesu.

Moldavsko ako kandidátska krajina na členstvo v EÚ je v procese pristúpenia spárované s Kyjevom a ak bude táto patová situácia pretrvávať, nepokročí ďalej.

Costa navrhuje, aby sa rokovacie „klastre“ (skupina tematicky rozdelených prístupových kapitol) mohli otvárať s podporou kvalifikovanej väčšiny štátov, hoci na ich uzavretie by naďalej bol potrebný jednomyseľný súhlas. Tento model by umožnil Ukrajine a Moldavsku začať reformy a preukazovať pokrok aj v prípade nesúhlasu jednej či dvoch krajín, uviedol zdroj.

Šéf Európskej rady o tomto zámere údajne rokoval priamo s viacerými lídrami počas svojej cesty po hlavných mestách štátov EÚ i na okraji Valného zhromaždenia OSN v New Yorku.

„Rozšírenie je pre predsedu Európskej rady dôležitou prioritou,“ uviedol jeden z predstaviteľov pod podmienkou anonymity.

„Považuje ho za najdôležitejšiu geopolitickú investíciu, ktorú môže EÚ urobiť. Preto sa domnieva, že je dôležité pokračovať v diskusii o spôsoboch, ako zabezpečiť, aby sa reformné úsilie Ukrajiny premenilo na konkrétne kroky,“ doplnil.

Eurokomisárka pre rozširovanie Marta Kosová navštívi v pondelok Ukrajinu. Pred cestou vyhlásila, že Kyjev ani EÚ si nemôžu dovoliť spomaliť reformné úsilie a teraz je čas na jeho urýchlenie.

Ukrajina požiadala o členstvo v Európskej únii 28. februára 2022, krátko po začiatku ruskej invázie. Európska rada jej udelila štatút kandidátskej krajiny o takmer štyri mesiace neskôr.

Prístupové rokovania s Ukrajinou sa formálne začali v júni 2024. Následne sa začal takzvaný skríning, teda posudzovanie súladu ukrajinskej legislatívy s normami EÚ, po ktorom majú začať samotné rokovania o jednotlivých kapitolách.

„Všetky klastre boli skontrolované v rekordnom čase. Ukrajina splnila svoje záväzky. Ukrajina je pripravená na ďalší krok,“ dodala Kosová. (TASR)