Ukrajinský dronový útok na Krym si vyžiadali troch mŕtvych, tvrdí Rusko

V Belgorode sa už v noci podarilo obnoviť dodávky elektriny pre takmer 34-tisíc odberateľov, ale asi 5400 ľudí v 24 obciach zostáva bez elektriny, uviedol gubernátor Vjačeslav Gladkov na telegrame.

Belgorod a ďalšie regióny susediace s Ukrajinou čelia neustálemu cezhraničnému ostreľovaniu a útokom dronov.

Ukrajinské spravodajské kanály na Telegrame uviedli, že pri jednom z útokov bol zasiahnutý ropný sklad vo Feodosiji na pobreží Čierneho mora na Ruskom okupovanom Kryme. V sklade explodovala nádrž na palivo a vypukol veľký požiar, informoval server RBK-Ukrajina. (ČTK)

„Počas uplynulej noci systémy protivzdušnej obrany zachytili a zničili 251 ukrajinských bezpilotných lietadiel s pevnými krídlami,“ napísalo ministerstvo na Telegrame.

Ruské sily podľa neho zostrelili 40 dronov nad anektovaným Krymským polostrovom a 62 dronov nad Čiernym morom.

Rezort obrany v Moskve ďalej vo vyhlásení uviedol, že desiatky bezpilotných lietadiel boli zostrelené aj nad Kurskou či Belgorodskou oblasťou.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj medzitým obvinil Západ z „nulovej skutočnej reakcie“ na stupňujúce sa bombardovanie zo strany Ruska po masívnom nedeľňajšom útoku na Ukrajinu, ktorý pripravil o život šesť ľudí. Zranenia utrpelo 18 ďalších osôb, pripomína denník The Guardian.

Západoukrajinské mesto Ľvov, ktoré je zvyčajne považované za jedno z najbezpečnejších v krajine, bolo v nedeľu terčom jedného z najhorších bombardovaní od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022.

Rusko útočilo dronmi Šáhid i raketami na toto mesto nepretržite päť hodín. Centrom Ľvova, ktoré je zaradené do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, otriasali mohutné explózie.

Medzi obeťami je aj 15-ročné dievča, ktoré zahynulo spolu s troma ďalšími členmi svojej rodiny po tom, čo bol zasiahnutý ich dom v dedine Lapaivka v Ľvovskej oblasti, pripomína britský denník. (TASR)

Francúzsky fotoreportér Antoni Lallican prišiel o život v piatok v regióne Donbas na východe Ukrajiny.

Informuje o tom agentúra AFP.

Pri útoku utrpel zranenia aj ukrajinský novinár Heorhij Ivančenko. Ukrajinské úrady uviedli, že obaja reportéri sa nachádzali v blízkosti oblasti Družkivka približne 20 kilometrov od frontovej línie v Doneckej oblasti.

Obaja mali na sebe počas útoku ochranné vesty označené nápisom „PRESS“ a osobné ochranné prostriedky.

Francúzska protiteroristická jednotka PNAT uviedla, že vyšetrovanie bolo zverené Ústrednému úradu pre boj proti zločinom proti ľudskosti a zločinom z nenávisti.

Lallican mal 37 rokov a bol oceňovaným fotoreportérom, ktorého práca sa objavila v popredných francúzskych a svetových médiách.

Európska federácia novinárov v piatok vo vyhlásení uviedla, že ide o prvý prípad, keď bol novinár na Ukrajine zabitý dronom.

Od začiatku tejto už viac ako tri a pol roka trvajúcej vojny na Ukrajine zahynulo najmenej 17 novinárov, tvrdia Európska a Medzinárodná federácia novinárov. Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) tvrdí, že počas tejto vojny zahynulo až 22 novinárov. (TASR)

Uviedla to agentúra Reuters. Kubánska vláda Rusko podľa Washingtonu vo vojne podporuje, čo Havana predtým odmietla.

Americkí diplomati podľa Reuters vedú kampaň, aby sa im podarilo znížiť počet krajín, ktoré každoročne hlasujú na Valnom zhromaždení OSN za uznesenie, ktoré odsudzuje americké embargo voči Kube.

Vlani uznesenie podporilo 187 krajín, proti boli len Spojené štáty a Izrael, Moldavsko sa zdržalo. Cieľom kampane je podľa Reuters prinútiť viaceré štáty, aby sa aspoň hlasovania nezúčastnili alebo sa zdržali.

"Po Severnej Kórei patrí Kuba k krajinám, ktoré prispeli najvyšším počtom vojakov ruskej agresii a odhaduje sa, že na Ukrajine bojuje 1000 až 5000 Kubáncov," cituje Reuters z materiálu, ktoré ministerstvo distribuovalo svojim diplomatom. Podľa týchto podkladov kubánska vláda aktívne podporuje Rusko v jeho vojnovom ťažení.

Kubánska vláda vystupuje na podporu Ruska, v minulosti ale tvrdila, že k bojom na Ukrajine nijako neprispieva. Kubánske úrady napríklad v roku 2023 tvrdili, že rozbili sieť obchodníkov s ľuďmi, ktorí vykonávali nábor žoldnierov, ktorí by bojovali po boku ruskej armády na Ukrajine.

O tom, že sa na Kube uskutočňujú tieto nábory, médiá píšu dlhší čas. Niekedy sú Kubánci vylákaní do Ruska pod zámienkou iného zamestnania. Nie je jasné, do akej miery sú kubánske úrady zapojené do týchto náborov. Na Kube je však obyvateľstvo pod bedlivým dohľadom polície, ktorá chráni záujmy autoritárskej vlády.

Kubánci hľadajú prácu v zahraničí predovšetkým pre veľmi zlú hospodársku situáciu na ostrove. Komunistická vláda prisudzuje veľkú časť problémov práve embargu, ale aj ďalším hospodárskym reštrikciám.

Spojené štáty embargo voči Kube uplatňujú už desiatky rokov. Washington to odmieta a tvrdí, že problémy spôsobuje predovšetkým korupcia a nekompetentné vedenie štátu a hospodárstva.

Na Ukrajine po boku ruskej armády bojujú vojaci zo Severnej Kórey, ktorá podľa informácií Ukrajiny, Južnej Kórey a krajín NATO poskytuje Rusku tiež muníciu.

Deje sa tak zrejme na základe dohody medzi vládami. KĽDR a Rusko podpísali zmluvu o strategickom partnerstve, v ktorej sa zaviazali k vzájomnej pomoci v prípade, že niektorá z krajín bude čeliť agresii. (ČTK)

Povedal to v rozhovore pre maďarsky portál Hetek.

„Dobrou správou je, že medzi Maďarskom a Ruskom sa nachádza územie, ktoré sa dnes nazýva Ukrajina. Pre Maďarsko je strategickým záujmom, aby Ukrajina existovala. Nejde o geopolitické hľadisko, ale o otázku maďarského národného záujmu,“ povedal Orbán v rozhovore.

Napriek týmto slovám maďarský premiér 29. septembra uviedol, že Ukrajina nie je suverénny štát. Orbánove vyjadrenia prišli po tom, ako Ukrajina obvinila Maďarsko z narušenia vzdušného priestoru niekoľkými bezpilotnými lietadlami, ktoré sa údajne pokúšali špehovať jej pohraničné oblasti.

„Podporujeme strategickú dohodu s Ukrajinou. Strategickú dohodu medzi Európskou úniou a Ukrajinou. Nie členstvo, ale dohodu,“ povedal ďalej Orbán.

Orbán v piatok oznámil, že jeho krajina bude vetovať vstup Ukrajiny do Európskej únie. Podľa neho by tento krok mohol Úniu zatiahnuť do vojny s Ruskom. „Ukrajina je krajina s veľmi ťažkým osudom. Prečo by sme sa mali deliť o tento ťažký osud? Máme vlastný osud, ktorý je omnoho ľahší než osud Ukrajincov,“ uviedol.

Maďarský premiér v piatok tiež vyjadril nesúhlas s tým, aby EÚ poskytovala Ukrajine dlhodobú vojenskú a finančnú pomoc, ktorú označil za „ilúziu“ založenú na falošných predpokladoch o hospodárskom kolapse v Rusku. (SITA, Kyiv Independent)

Pripomenul, že na neformálnom samite európskych lídrov v Kodani, kde sa o tom cez týždeň rokovalo, sa nakoniec nič nedohodlo.

Fico tam necestoval, pretože bol chorý. Slovensko na samite nikto nezastupoval.

„Neverím, že to niekto naplní,“ odpovedal na otázku, či Slovensko zvýši zbrojné výdavky až na úroveň päť percent. Fico si myslí, že to bol ústupok voči Donaldovi Trumpovi.