Rusko dáva Severnej Kórei výmenou za vojenskú podporu omnoho menej

Odmietol zároveň výzvy na zastavenie bojov bez toho, aby boli vyriešené tzv. základné príčiny konfliktu. 

Lavrov obvinil Ukrajinu a jej európskych spojencov, že vyvíjajú tlak na Spojené štáty, aby zmenili svoj postoj a namiesto dlhodobého komplexného riešenia konfliktu sa zamerali na dočasné riešenie v podobe prímeria.

„Tento prístup je však v rozpore s tým, na čom sa prezidenti Trump a Putin dohodli v Anchorage, a to zamerať sa na základné príčiny,“ zdôraznil podľa TASS ruský minister.

Vyjadril sa tak po najnovších ruských úderoch na ukrajinskú energetickú infraštruktúru, ktoré spôsobili výpadky elektriny pre státisíce ľudí.

Energetická infraštruktúra bola podľa Zelenského zasiahnutá v Černihivskej a Sumskej oblasti, Rusko takisto podniklo pomocou dronov útok na transformátory v Záporožskej oblasti. V dotknutých regiónoch sa momentálne snažia obnoviť dodávky elektrickej energie. Prácam podľa predchádzajúceho vyhlásenia Kyjeva bránili ruské drony, ktoré krúžili nad poškodenými zariadeniami.

Výpadky prúdu v dôsledku ruských útokov hlásia na Ukrajine v posledných týždňoch pravidelne. Kyjev tvrdí, že ukrajinská energetická infraštruktúra je hlavným terčom úderov pred vykurovacou sezónou. Taktika Ruska podľa Zelenského „spočíva v zabíjaní ľudí a šírení teroru prostredníctvom chladu“.

Zelenskyj tvrdí, že Putin prejavil ochotu opäť rokovať o ukončení vojny na Ukrajine, keď pred pár týždňami pocítil „skutočný tlak a hrozbu“ možného dodania amerických rakiet Tomahawk Ukrajine. Tieto rakety, schopné zasiahnuť ciele hlboko v Rusku vrátane Moskvy, Washington nateraz odmietol Kyjevu poskytnúť.

„Ale hneď ako tlak mierne poľavil, Rusi sa začali snažiť vyvliecť z diplomacie a odkladať dialóg,“ uviedol Zelenskyj na sieti X. „Iba dostatočné kapacity dlhého dosahu v našej obrane vrátia Putina späť do reality,“ dodal.

Preto podľa Peskova nie je jasné, kedy sa uskutoční. Povedal tiež, že je predčasné hovoriť o prípadnej účasti lídrov akýchkoľvek krajín EÚ.

Peskov sa takto vyjadril po tom, čo stanica CNN s odvolaním sa na nemenované zdroje informovala o odklade prípravného stretnutia ministrov zahraničných vecí Ruska a USA, Sergeja Lavrova a Marca Rubia, ktoré má predchádzať summitu na úrovni prezidentov.

Moskva však tvrdí, že ministri, ktorí spolu v pondelok viedli telefonický rozhovorov, sa na osobnej schôdzke ešte ani nedohodli.

„Počúvajte, prezidenti si porozumeli, ale nemôžeme odložiť to, čo ešte nebolo definitívne dohodnuté,“ uviedol Peskov s tým, že takýto summit si vyžaduje dôslednú prípravu.

„To môže trvať nejaký čas. Preto od začiatku neboli stanovené žiadne presné termíny,“ uviedol a dodal, že Moskva ani nemá predstavu o tom, kedy by sa stretnutie mohlo konať.

Trump po minulotýždňovom telefonáte s Putinom oznámil, že sa dohodli na spoločnom stretnutí v maďarskej metropole Budapešť, aby zistili, či dokážu ukončiť vojnu na Ukrajine. Vtedy vyjadril aj očakávanie, že schôdzka by mohla prebehnúť do dvoch týždňov. (TASR)

Rozhodnutie zasiahne aj tranzit ruského plynu cez územie EÚ do tretích krajín. Bulharsko tak nebude môcť transportovať ruský plyn plynovodom Balkan Stream do Srbska, napísala ministerka baníctva a energetiky Dubravka Djedovičová Handanovičová.

Belehrad teraz dúfa, že prezident Aleksandar Vučič urobí všetko preto, aby súčasnú situáciu vyriešil. „Situácia je však takmer beznádejná,“ poznamenala Djedovičová-Handanovićová.

Predsedníčka srbského parlamentu Ana Brnabičová označila rozhodnutie Rady EÚ za katastrofálne s tým, že nevidí žiadne východisko zo súčasnej energetickej krízy.

Dúfa tiež, že prezident Vučič „má riešenie a nejakú predstavu o tom, ako môže Srbsko vyriešiť všetky tieto problémy a ako môže ekonomika prežiť,“ povedala. (TASR)

Memorandum vo Varšave podpísali riaditeľ odboru vojenských zahraničných vecí poľského ministerstva obrany Lech Drab s vedúcim odboru vyzbrojovania a priemyslu švédskeho ministerstva obrany Tobiasom Steenom na Poľsko-Švédskom fóre obranného priemyslu. 

Podľa ministra obrany Švédska Pala Jonsona ide o rozvinutie porozumenia o strategickom partnerstve, ktoré podpísali poľský premiér Donald Tusk a jeho švédsky náprotivok Ulf Kristersson v novembri 2024.

„Pre Švédsko je partnerstvo s Poľskom úplne nevyhnutné,“ dodal Jonson a poukázal na potrebu užšej spolupráce pri ohrozeniach kritickej infraštruktúry v Baltskom mori.

Poľský minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz vyhlásil, že poľsko-švédska spolupráca nabrala nový rozmer, odkedy krajina vstúpila do NATO.

„Chcem poďakovať Švédskemu kráľovstvu, že sú našimi železnými spojencami,“ povedal minister a dodal že na spojenectvo Poľska a Švédska sa môžu spoliehať aj ďalšie krajiny. Minister pripomenul spoločnú zodpovednosť za Baltik a vyzdvihol prítomnosť švédskych Gripenov v Poľsku a spoločné odstrašovanie ruských lietadiel. Švédskeho náprotivka označil na svojho najčastejšieho hosťa vo Varšave.

Súčasťou fóra je aj podpis memoranda medzi švédskou spoločnosťou Saab a poľskou metalurgickou firmou Dezamet, ktorá je súčasťou Poľskej zbrojárskej skupiny. (TASR)

Opravy sú zatiaľ nemožné pre pretrvávajúce hrozby dronových útokov, informovalo tamojšie ministerstvo energetiky. 

Podľa ukrajinského rezortu stratilo elektrinu celé mesto Černihiv, kde pred vojnou žilo približne 280-tisíc ľudí, ako aj viaceré severné časti oblasti.

V posledných týždňoch mesto zasiahli pravidelné útoky ruských dronov a rakiet na energetickú infraštruktúru, čo spôsobilo časté výpadky a narušilo každodenný život obyvateľov, pripomína Reuters.

„Pohotovostné jednotky v Černihivskej oblasti nemôžu začať práce na obnovení dodávok elektriny pre neustále útoky ruských dronov,“ uviedlo ministerstvo vo vyhlásení na sociálnej sieti Telegram. Rezort obvinil Rusko, že drony lietajú nad poškodenými zariadeniami, čím znemožňujú opravy a „úmyselne predlžujú humanitárnu krízu“.

Starosta Černihiva Oleksandr Lomako dodal, že Moskva sa snaží pripraviť miestnych obyvateľov o elektrinu a teplo pred príchodom chladnej zimy. (TASR)

"Všetkých nás spája to, že si želáme spravodlivý a trvalý mier, ktorý si ukrajinský ľud zaslúži," uviedli vo vyhlásení lídri Ukrajiny, Británie, Nemecka, Francúzska, Talianska, Poľska, Nórska, Fínska a Dánska.

Spoločné vyjadrenie podpísali aj šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady António Costa.

Európski lídri podporili Trumpovu požiadavku na okamžitý mier, ktorú prezident vyjadril po stretnutí s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v piatok minulého týždňa.

Zároveň uviedli, že súčasná frontová línia by mala byť východiskovým bodom pre rokovania. "Naďalej sa hlásime k princípu, že medzinárodné hranice nie je možné meniť silou," stojí v spoločnom vyhlásení.

"Ruské taktiky opakovane dokazujú, že Ukrajina je jedinou stranou, ktorá k mierovému riešeniu pristupuje vážne," uviedli lídri.

"Preto je nám jasné, že Ukrajina musí byť v čo najsilnejšej pozícii," doplnili vo vyhlásení, kde tiež sľubujú zvýšenie tlaku na ekonomiku a obranný priemysel Ruska, kým nebude ruský prezident Vladimir Putin pripravený uzavrieť mier.

Lídri európskych krajín sa podľa vyhlásenia stretnú tento týždeň na Európskej rade a tiež na rokovaní takzvanej koalície ochotných, čo je skupina krajín podporujúcich Ukrajinu v obrane pred ruskou inváziou.

"Pripravujeme opatrenia, ktoré umožnia plne využiť hodnotu zmrazených ruských štátnych aktív, aby Ukrajina mala k dispozícii potrebné zbrane," doplnili európski štátnici vo vyhlásení.