USA a Kyjev vložia do fondu na obnovu Ukrajiny po 75 miliónov dolárov

V lietadle NATO vo výške približne 10-tisíc metrov nad východným Poľskom sledovali príslušníci letectva zo šiestich krajín obrazovky, aby zaznamenali akýkoľvek náznak narušenia hraníc aliancie ruskými lietadlami.

V piatok došlo k narušeniu estónskeho vzdušného priestoru dvoma ruskými stíhačkami na 12 minút, čo vyvolalo okamžitú reakciu NATO a vyvolalo obavy v celej Európe. Napriek tomu, že obloha sa počas soboty zdala pokojnejšia, posádka zostala ostražitá.

„Ak existuje akákoľvek vzdušná hrozba pre NATO, chceme ju zachytiť čo najrýchlejšie,“ povedal nemecký podplukovník Mike Belizaire novinárom agentúry AFP, ktorým umožnili exkluzívny prístup k letu. „Našou úlohou je poskytnúť včasné varovanie, aby mali velitelia viac času na rozhodnutie, ako reagovať.“

Po nedávnych incidentoch, vrátane zostrelenia ruských dronov nad Poľskom, NATO spustilo misiu Eastern Sentry na posilnenie obrany východnej hranice. Do Poľska boli vyslané stíhačky z Francúzska, Nemecka a ďalších krajín.

Belgický pilot kapitán Joel, vedúci posádky prieskumného lietadla AWACS, ktoré má radar s dosahom približne 500 kilometrov, uviedol, že misia má za cieľ zabezpečiť ochranu vzdušného priestoru NATO a monitorovať situáciu v celej oblasti vrátane Bieloruska a ruskej Kaliningradskej oblasti. Jeho lietadlo dokáže spozorovať objekty veľkosti väčšieho vtáka. „Je to v podstate fyzika, keď ste vyššie, vidíte ďalej,“ povedal Joel.

Na obrazovkách lietadla sa zobrazovali desiatky blikaní, ktoré predstavovali vzdušnú aktivitu od južného Švédska až po západnú Ukrajinu. Operátor amerického letectva Aaron Peace dokáže za menej ako 30 sekúnd vyhodnotiť, či neznámy objekt predstavuje hrozbu.

Napriek schopnosti monitorovať situáciu predstavujú nízkonákladové drony, ktoré sa stali bežnými v konflikte na Ukrajine a nedávno prenikli do Poľska, väčšiu výzvu. AWACS bol navrhnutý na sledovanie rýchlych a vysokých lietadiel, takže pomalšie a menšie objekty sú ťažšie identifikovateľné. (SITA)

"Žena zahynula na mieste," napísal gubernátor Belgorodskej oblasti Vjačeslav Gladkov. Jeho región leží na západe Ruska a od vpádu ruských vojsk na Ukrajinu je podľa úradov častým terčom náletov ukrajinských dronov a ostreľovania z diel a raketometov.

Rusko počas noci vyslalo proti Ukrajine 54 dronov, z ktorých sa 33 podarilo zostreliť, oznámilo ukrajinské letectvo. Pripustilo zásahy 21 dronov v ôsmich lokalitách.

Ukrajinské úrady informujú o troch zranených civilistoch po ruských útokoch na Záporožskú oblasť počas uplynulého dňa.. (ČTK)

Vo svojej analýze to píše agentúra Bloomberg. Ľudia blízki Kremľu agentúre oznámili, že Putin je presvedčený, že americký prezident Donald Trump neurobí veľa pre posilnenie obrany Kyjeva, a zdržanlivý postoj Washingtonu vníma ako povzbudenie k tvrdšiemu postupu.

Od augustového rokovania Putina a Trumpa na Aljaške zosilneli ruské útoky na vojenské i civilné ciele, najmä proti energetickej sieti Kyjeva a ďalšej infraštruktúre. Len v septembri Rusko podľa ukrajinských údajov útočilo 3 500 dronmi, takmer 190 raketami a viac ako 2 500 bombami.

Intenzita náletov sa zvýšila o zhruba 46 percent oproti obdobiu pred rokovaním.

Putin podľa zdrojov Bloombergu sleduje aj izraelskú ofenzívu v Gaze a je presvedčený, že jej tvrdosť, ktorú USA a európske štáty do veľkej miery tolerujú, podkopáva kritiku voči Rusku. Ruská hlava štátu sa usiluje o čiastkové víťazstvo do zimy, a keď sa jej nedarí na bojisku, obracia sa podľa Bloombergu k jadrovému vydieraniu a psychologickému tlaku vrátane masívneho bombardovania.

Trump síce vyjadril frustráciu nad postupom Moskvy a naznačil možnosť tvrdších sankcií, súčasne ale požaduje, aby sa najprv viac angažovali európski spojenci Ukrajiny, pripomenul Bloomberg. Volal napríklad po tom, aby krajiny G7 a EÚ uvalili sekundárne clá na Čínu a Indiu za nákupy ruského plynu.

"Pre Putina je dôležité ukázať Trumpovi a Európanom, že si stále môže dovoliť eskalovať situáciu," povedala analytička Vita Spivaková z londýnskej poradenskej spoločnosti Gatehouse Advisory Partners. "Putin sa snaží zvýšiť svoj vplyv pre ďalšie kolo rokovaní o Ukrajine, nech už k nemu dôjde kedykoľvek," dodala.

V Anchorage šéf Kremľa ponúkol prímerie výmenou za to za zvyšné územie vo Chersonskej a Záporožskej oblasti, ktoré sa Rusku nedarí celé dobyť. Zároveň požadoval obmedzenie ukrajinskej armády a zrieknutie sa členstva v NATO.

Ukrajina podmienky odmietla, čo Putin používa ako zdôvodnenie pre ďalšie útoky, upozorňuje Bloomberg.

Napriek masívnym vzdušným úderom sa ruský pozemný postup spomalil a Kyjevu sa dokonca podarilo získať späť časť územia v Doneckej oblasti. "Ruská ofenzíva v lete 2025 zlyhala v snahe získať kontrolu nad ktorýmkoľvek určeným mestom na východe Ukrajiny," uviedol analytik BloombergU Economics Alex Kokcharov.

Ukrajinská armáda medzitým zosilnela útoky dronmi na ruskú ropnú infraštruktúru, vrátane terminálov v Baltskom mori. (ČTK)

Dve konkurenčné pravoslávne cirkvi - jedna založená s podporou ukrajinskej vlády v roku 2018 a druhá staršia, viazaná na Moskvu - súperia o stúpencov v meste Kramatorsk, približne 20 kilometrov od frontovej línie.

Kyjev sa snaží zakázať Ukrajinskú pravoslávnu cirkev naviazanú na Moskvu, obviňujúc ju z ruského vplyvu a označujúc mnohých jej kňazov za ruských agentov. Väčšina Ukrajincov prešla do novovzniknutej Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny. Niektorí na východe, najmä starší rusky hovoriaci farníci, však váhajú.

Arcikňaz Oleksandr Tkačuk z Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny vyzýva veriacich, aby sa mali na pozore pred „falošnými cirkvami a prorokmi“. Je presvedčený, že jeho rival, Ukrajinská pravoslávna cirkev napojená na Moskvu, je nástrojom Kremľa. Označil ju dokonca za „FSB pod rúškom cirkvi“.

Ruská invázia v roku 2022 prinútila mnohých Ukrajincov prerušiť vzťahy so všetkým, čo sa spájalo s Moskvou. Minulý rok 56 percent populácie uviedlo, že patrí k novšej Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny, kým šesť percent sa hlásilo k Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi napojenej na Moskvu. Pre porovnanie, v roku 2020 to bolo 34 percent, resp. 15 percent.

V Kramatorsku však väčšinu veriacich tvoria starší ľudia, často nostalgickí za sovietskou érou, keď mali mnohí pomerne dobré platy v uhoľných baniach v regióne. Arcikňaz Tkačuk, ktorý je proeurópsky orientovaný, tak vo svojom rodnom meste vyniká. Má na sebe tričko a je oholený - v ostrom kontraste s typickými dlhými vlasmi a bradami, ktoré nosí väčšina kňazov druhej cirkvi.

Ukrajinské úrady od začiatku vojny začali trestné stíhania voči 180 kňazom Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi pre podozrenie z ruskej špionáže. Ukrajinská pravoslávna cirkev však tvrdí, že vojnu odsudzuje a prerušila väzby s Ruskou pravoslávnou cirkvou, ktorá označila inváziu za „svätú vojnu“.

Kňaz ukrajinskej armády Oleh však vyjadril presvedčenie, že Rusko využíva cirkev ako politický nástroj na ovplyvňovanie verejnej mienky. Mladý 22-ročný Roman Salnykov, ktorý pricestoval z Kyjeva, aby zažil atmosféru vojny v Kramatorsku, zasa povedal, že navštívil obe cirkvi a nevidí medzi nimi výrazný rozdiel, okrem rozdielov v samotných kňazoch. (SITA)

Únia zvažuje zavedenie obchodných opatrení voči dovozu ruskej ropy na Slovensko a do Maďarska, ak tento dovoz nebude postupne ukončený. Bloomberg sa odvoláva na osoby oboznámené so situáciou.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová skôr tento týždeň uviedla, že EK chce navrhnúť urýchlenie postupného ukončenia dovozu ruských fosílnych palív. Urobila tak po telefonáte s prezidentom Trumpom, ktorý vyhlásil, že je pripravený uvaliť zásadné sankcie na Rusko za jeho vojnu proti Ukrajine, ak tak urobia všetky štáty NATO a ak prestanú kupovať ruskú ropu.

Rusko na dodávky energie do Maďarska a na Slovensko využíva okrem iného ropovod Družba, na ktorý v auguste opakovane útočila Ukrajina. Budapešť a Bratislava doteraz odmietajú úplný odklon od ruskej ropy a na úrovni EÚ blokujú opatrenia, ktoré podľa nich ohrozujú ich energetickú bezpečnosť.

Väčšina krajín EÚ sa zaviazala postupne ukončiť všetok dovoz ruských fosílnych palív do konca roka 2027. Ak Maďarsko a Slovensko nepredložia plány na ukončenie tohto dovozu, môžu obchodné opatrenia predstavovať možnosť, ako ich k tomu prinútiť, uvádza Bloomberg.

Zatiaľ čo sankcie vyžadujú podporu všetkých členských štátov EÚ, pre zavedenie obchodných opatrení, medzi ktoré sa rátajú napríklad clá, kvóty či regulačné prekážky, stačí podpora väčšiny únijných štátov, pripomína agentúra.

Tieto plány EK nie sú súčasťou návrhu nového balíka sankcií, ktorý EÚ predstavila v piatok. (ČTK)

Budúci týždeň plánuje na okraji Valného zhromaždenia OSN schôdzku s americkým prezidentom Trumpom. Zelenskyj podľa agentúry AP dúfa, že počas stretnutí v New Yorku na budúci týždeň zistí, ako blízko je dokončenie bezpečnostných záruk, ktoré by mali odradiť Rusko od ďalšej agresie.

AP poznamenala, že Zelenskyj sa zišiel s novinármi už v piatok, no jeho vyjadrenia boli do dnešného dopoludnia pod embargom.

Zelenskyj podľa ukrajinských médií pripustil, že vojna by sa mohla skončiť aj bez mierovej zmluvy, a zdôraznil, že práve preto Ukrajina potrebuje bezpečnostné záruky ešte pred uzavretím mierovej dohody, ktorá by formálne vojnu ukončila.

"Je možné, že konečný dokument, ktorý by vojnu ukončil, nebude. Preto napríklad francúzsky prezident (Emmanuel) Macron hovorí, že bezpečnostné záruky by nemali čakať na koniec vojny. Ja s ním súhlasím," povedal Zelenskyj.

Ukrajina potrebuje získať bezpečnostné záruky skôr, na ich poskytnutie by malo stačiť napríklad prímerie, dodal podľa serveru RBK-Ukrajina.

Zelenskyj povedal, že európske národy sú pripravené napredovať s rámcom, ak Spojené štáty zostanú úzko zapojené.

"Sám by som rád dostal signály o tom, ako blízko sme k pochopeniu, že bezpečnostné záruky od všetkých partnerov budú také, aké potrebujeme," povedal Zelenskyj. Súčasne podľa AP uviedol, že sankcie proti Rusku musia zostať na stole, a že sám sa chystá túto otázku nastoliť v rozhovoroch s Trumpom.

"Ak bude vojna pokračovať a nedôjde k žiadnemu pokroku k mieru, očakávame sankcie," povedal. (ČTK)

Tie zásobujú ruskú armádu, informoval ukrajinský generálny štáb.

V ruskom Saratove sa v noci ozývali výbuchy, ukrajinské drony napadli miestnu rafinériu, kde zrejme vypukol požiar, uviedol server Ukrajinská pravda s odvolaním sa na zábery na sociálnych sieťach. Saratovská rafinéria sa naposledy stala terčom náletu v noci na 16. septembra, pripomenul portál.

Ruské ministerstvo obrany informovalo o zostrelení 27 dronov nad Saratovskou oblasťou, miestne úrady informovali o dočasnom uzatvorení letiska v Saratove a o jednom ranenom. O škodách v rafinérii sa nezmienili.

Ukrajinský generálny štáb potvrdil, že drony napadli a poškodili strategické podniky agresora: rafinériu v Saratove, schopnú spracovať sedem miliónov ton ropy ročne, ako aj rafinériu v Nokujbyševsku s kapacitou 8,8 milióna ton ropy a ďalší podnik v Samarskej oblasti, ktorý zmiešava ruskú ropu s vysokým a nízkym obsahom síry na export.

"Dôsledky poškodenia sa spresňujú. Všetky zasiahnuté objekty sa podieľajú na zásobovaní ruských ozbrojených síl," napísal štáb.

Ruskí predstavitelia uviedli, že ich sily odrazili „masívne“ ukrajinské útoky vo Volgogradskej a Rostovskej oblasti, zatiaľ čo v neďalekej Saratovskej oblasti bola jedna osoba zranená.

Pri útoku ukrajinského dronu na juhozápadnú Samarskú oblasť zahynuli podľa tamojšieho gubernátora štyria ľudia. Rusko uviedlo, že počas noci zostrelilo alebo zachytilo 149 ukrajinských dronov, vrátane 15 nad Samarskou oblasťou, ktorá leží približne 800 kilometrov od frontovej línie na Ukrajine. (ČTK)

Desiatky ďalších utrpeli zranenia, oznámil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Predtým ukrajinské úrady informovali o jednom mŕtvom a ranených v Dnepropetrovskej oblasti a o ďalších obetiach a dvoch ranených v Chmeľnyckej oblasti. Podľa Zelenského ruským úderom čelili aj ďalšie regióny.

V Dnipre ruská raketa zasiahla panelový dom. Šéf oblastnej správy Serhij Lysak informoval o 26 ranených, jeden z nich - 55-ročný muž - utrpel popáleniny na 70 percentách tela a lekári bojujú o jeho život.

„Každý takýto útok nie je vojenskou nevyhnutnosťou, ale zámernou stratégiou Ruska terorizovať civilistov a ničiť našu infraštruktúru,“ povedal Zelenskyj na sociálnych sieťach.

Vyzval spojencov Kyjeva, aby Ukrajine poskytli viac systémov protivzdušnej obrany a uvalili na Moskvu ďalšie sankcie. "Každé obmedzenie Ruska znamená zachránené životy," zdôraznil.

Ukrajinské letectvo spresnilo, že Rusko proti Ukrajine vyslalo 579 dronov, osem rakiet Iskander-M či ich severokórejské obdoby KN-23 a 32 striel s plochou dráhou letu Ch-101, ktoré sú vypúšťané z ruských bombardérov.

Zostreliť sa podarilo 552 dronov, dve rakety a 29 striel. Pripustilo zásahy v desiatich miestach.

"Počas útoku nepriateľ použil tradičnú taktiku - súčasný úder na určené objekty veľkým množstvom rakiet a bezpilotných lietadiel rôznych typov. Počas úderu sa taktické letectvo, najmä stíhačky F-16, efektívne vysporiadalo s nepriateľskými strelami s plochou dráhou letu. Západné zbrane opäť preukazujú svoju účinnosť na bojisku," napísalo velenie letectva. (ČTK)