Británia zaviedla ďalšie sankcie proti ruskej tieňovej flotile a dodávateľom armády

Môže to byť jedna z možností po ukončení prebiehajúcich vyšetrovaní, povedal predseda Vojenského výboru NATO admirál Giuseppe Cavo Dragone po skončení dvojdňového zasadnutia tohto orgánu, ktoré sa konalo v lotyšskej metropole Riga.

Podľa Dragoneho je ešte príliš skoro na úplné posúdenie toho, čo sa stalo pri nedávnych narušeniach vzdušného priestoru Poľska, Rumunska a Estónska ruskými dronmi a stíhačkami.

Varoval však Rusko pred ďalšími provokáciami. NATO sa podľa neho nesnaží o konfrontáciu s ruskými ozbrojenými silami, no nebude váhať prijať akékoľvek opatrenia, ktoré považuje za potrebné na zabezpečenie kolektívnej obrany.

Transformácia súčasnej monitorovacej misie na obrannú by mohla výrazne posilniť schopnosti Aliancie na jej východnom krídle. Nové pravidlá pre použitie zbraní by uľahčili zostrelenie cudzích letiacich objektov.

Takúto zmenu podporil na začiatku stretnutia v Rige lotyšský prezident Edgars Rinkévičs. Na podobný krok vyzvala predtým aj litovská vláda.

Misia NATO s názvom Baltic Air Policing sa začala v marci 2004 a jej cieľom je zaistiť 24-hodinovú bezpečnosť vzdušného priestoru Litvy, Estónska a Lotyšska. Keďže tieto pobaltské krajiny nemajú vhodné lietadlá, vzdušný priestor zabezpečujú na rotačnom základe spojenecké štáty. (TASR)

V oblasti nasadí najmenej jednu protilietadlovú fregatu, posilní tu tiež svoje platformy pre sledovanie a prieskum. Aliancia to uviedla vo vyhlásení, z ktorého citovala agentúra Reuters.

"Budeme ešte viac posilňovať ostražitosť pomocou nových prostriedkov v regióne Baltského mora," informovalo NATO. Tieto prostriedky podľa NATO zahŕňajú nasadenie najmenej jednej fregaty aj zosilnenú spravodajskú činnosť v oblasti.

Hovorca NATO doplnil, že nespresní, ktoré krajiny poskytujú dodatočné prostriedky.

NATO tak posilní svoju misiu Baltská stráž (Baltic Sentry) započatú v januári v reakcii na sériu poškodení elektronických káblov, telekomunikačných spojov a plynovodov na dne Baltského mora.

Krajiny aliancie nasadili na základe tejto misie fregaty, hliadkové lietadlá a námorné drony, aby pomohli chrániť kritickú infraštruktúru.

NATO tento mesiac spustilo aj misiu Východná stráž (Eastern Sentry), ktorej cieľom je posilniť obranu východného krídla Severoatlantickej aliancie v reakcii na vniknutie ruských dronov do poľského vzdušného priestoru. (ČTK)

„Rusko je obviňované z plánovania útoku na Severoatlantickú alianciu a krajiny Európskej únie,“ povedal ruský minister zahraničných vecí vo všeobecnej rozprave 80. Valného zhromaždenia OSN.

„Rusko nikdy nemalo a nemá žiadne takéto úmysly. Akákoľvek agresia voči mojej krajine sa však stretne s rozhodnou reakciou. O tom by v NATO a EÚ nemalo byť pochýb,“ dodal.

Lavrov zdôraznil, Rusko je stále otvorené rokovaniam „o odstránení základných príčin konfliktu“ na Ukrajine. Spomenul spoľahlivé zaručenie bezpečnosti Ruska a jeho životne dôležitých záujmov a obnovenie práv Rusov a rusky hovoriacich osôb na územiach pod kontrolou ukrajinskej vlády „v plnom rozsahu“.

„Na tomto základe sme pripravení diskutovať o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu,“ konštatoval.

Na následnej tlačovej konferencii sa Lavrov vyjadril k údajnému narušeniu vzdušného priestoru viacerých krajín EÚ a NATO zo strany Ruska v posledných týždňoch. „Nikdy necielime našimi bezpilotnými lietadlami ani raketami na krajiny v Európe, či už sú to členovia EÚ alebo krajiny NATO,“ povedal.

Lavrov ďalej v prejave obvinil západné mocnosti, že prostredníctvom opätovného zavedenia sankcií OSN, ktoré sa očakáva v najbližších hodinách, sabotujú diplomatické vyriešenie sporu o jadrový program Iránu.

Zamietnutie žiadosti Moskvy o odklad podľa neho „definitívne odhalilo politiku Západu sabotovať hľadanie konštruktívnych riešení v Bezpečnostnej rade OSN, ako aj jeho snahu vynútiť si od Teheránu jednostranné ústupky prostredníctvom vydierania a nátlaku“.

Rusko je podľa Lavrova znepokojené vyhláseniami viacerých aktívnych politikov v krajinách EÚ a NATO, ktorí seriózne začínajú diskutovať o tretej svetovej vojne ako o pravdepodobnom scenári.

Tvrdí, že títo ľudia podkopávajú akékoľvek úsilie o nájdenie spravodlivej rovnováhy záujmov medzi všetkými členmi medzinárodného spoločenstva, snažia sa vnútiť svoj jednostranný prístup ostatným a flagrantne porušujú kľúčovú požiadavku Charty OSN – rešpektovanie rovnosti suverénnych štátov. „Táto rovnosť je základom objektívne vznikajúcej multipolárnosti,“ vyhlásil Lavrov.

Šéf ruskej diplomacie považuje za „márne“ pokusy o obnovenie predchádzajúceho euroatlantického bezpečnostného modelu v Európe po skončení konfliktu na Ukrajine.

Správanie Západu podľa neho „znehodnotilo euroatlantický bezpečnostný model založený na NATO, Európskej únii a Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe“.

Alternatívou je budovanie architektúry rovnocennej a nedeliteľnej bezpečnosti v Eurázii - nie pre členov NATO a ich spojencov, ale pre všetky krajiny a organizácie na tomto kontinente bez výnimky.

Lavrov napriek najnovšej kritike šéfa Bieleho domu Donalda Trumpa na adresu ruského prezidenta Vladimira Putina povedal, že v prístupe súčasnej americkej administratívy vidí Moskva „nielen túžbu prispieť k realistickému riešeniu ukrajinskej krízy, ale aj túžbu rozvíjať pragmatickú spoluprácu bez zaujatia ideologického postoja“.

Na margo vývoja na Blízkom východe Lavrov poznamenal, že Rusko odsudzuje útok militantov z Hamasu na Izrael zo 7. októbra 2023, ktorý však neospravedlňuje následné „brutálne zabíjanie Palestínčanov“ ani plány Izraela na anexiu Západného brehu Jordánu. Zároveň kritizoval niektoré krajiny za to, že palestínsku štátnosť uznali až teraz na Valnom zhromaždení OSN. (TASR)

Zelenskyj poznamenal, že so slovenským premiérom Robertom Ficom sa na nedávnom stretnutí dohodol na usporiadaní spoločného zasadnutia ukrajinskej a slovenskej vlády v októbri, kde Kyjev ponúkne primeranú podporu.

„Na Slovensku sa uskutoční rokovanie vlád, kde Ukrajina môže predložiť a aj predloží alternatívne kroky energetickej podpory. Ale iba ak sa to nebude týkať ruskej ropy a ruského plynu,“ povedal Zelenskyj.

Dodal, že o tejto otázke by sa dalo diskutovať aj s Maďarskom.

„Nepodnikli však žiadne kroky. Okrem niektorých signálov v médiách, ktoré určite nie sú na podporu Ukrajiny, som nič iné nepočul,“ konštatoval Zelenskyj. (TASR)

Oznámil to v sobotu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

„Izraelský systém (Patriot) je v nasadení na Ukrajine už mesiac. Na jeseň dostaneme dva systémy Patriot. Viac vám o Patriotoch nepoviem,“ povedal Zelenskyj na brífingu v Kyjeve.

Zelenskyj predtým informoval, že prvé dodávky amerických zbraní, ktoré Ukrajina dostane v rámci mechanizmu PURL (Zoznam prioritných požiadaviek Ukrajiny), budú zahŕňať aj rakety pre systémy Patriot a HIMARS. Prostredníctvom tohto mechanizmu USA predajú svoje zbrane spojeneckým krajinám NATO, ktoré ich následne dodajú Ukrajine.

V máji denník The New York Times napísal, že systém Patriot, ktorý sa nachádzal v Izraeli, bude po modernizácii poskytnutý Ukrajine.

Zelenskyj na brífingu tiež vyhlásil, že Ukrajina už vytvorila robustný systém na výrobu stíhacích dronov a mnoho domácich spoločností ich vie vyrábať, ale na zvýšenie výroby chýbajú dostatočné finančné prostriedky.

Od konca septembra do začiatku októbra bude ukrajinská delegácia viesť v Spojených štátoch technické rokovania týkajúce sa nákupu zbraní, uviedol ďalej Zelenskyj.

Informoval tiež o výsledkoch rokovaní, ktoré viedol s americkým prezidentom Donaldom Trumpom na okraji všeobecnej rozpravy Valného zhromaždenia OSN.

„Dohodli sme sa na nákupe príslušných zbraní z USA prostredníctvom rôznych programov. (...) S prezidentom sme prediskutovali hlavné veci a dohodli sme sa. Teraz prechádzame k praktickej implementácii,“ povedal Zelenskyj.

S Trumpom rokoval aj o dohode o nákupe ukrajinských dronov.

„Hovorili sme o dohode o dronoch. Technické tímy na tejto dohode tiež začínajú pracovať. Sú to naše drony, ktoré Spojené štáty priamo kúpia,“ povedal Zelenskyj. (TASR)

Z tohto blackoutu pritom obvinila Moskvu.

„V dôsledku ruských krokov je Záporožská jadrová elektráreň (ZAES) už štvrtý deň bez prúdu,“ napísal ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha na platforme X.

„Naliehavo žiadame všetky krajiny, ktoré sa zaujímajú o jadrovú bezpečnosť, aby Moskve dali jasne najavo, že jej jadrové hazardné hry sa musia skončiť,“ dodal.

Ruské sily obsadili Záporožskú jadrovú elektráreň krátko po začiatku invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Podľa mierového plánu, ktorý vypracovala administratíva prezidenta USA Donalda Trumpa, by Ukrajina znovu získala kontrolu nad zariadením, ale Spojené štáty by ho prevádzkovali. Vyrobená elektrina by bola rozdelená medzi obe strany konfliktu.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov však svojho času vyhlásil, že Rusko nedostalo od USA ponuku na prevod kontroly nad Záporožskou jadrovou elektrárňou a ak ju dostane, odmietne ju.

Denník New York Times s odvolaním sa na organizáciu Greenpeace ešte koncom mája tohto roka uviedol, že sa Rusko pravdepodobne chystá pripojiť okupovanú elektráreň k svojej elektrickej sieti. Na tento účel údajne stavia v okupovanej časti Ukrajiny elektrické vedenia, napísal vtedy denník. (TASR)

Podľa ministerstva Moskva od začiatku roka obsadila asi 0,8 percenta celkovej rozlohy Ukrajiny.

Ruské sily postupne získavajú územia vo východnej Ukrajine, kde sa bojuje o každý meter a kde zostalo len málo obyvateľov a nepoškodených budov.

Ďalší útok poškodil železničnú trať v okolí Odesy.