Berlín a Paríž žiadajú od EÚ uvalenie sankcií na Lukoil

Ako informuje poľský web se.pl, vyplýva to z prieskumu inštitútu Pollster.

Na otázku, či Poľsku hrozí vojna, 55 percent oslovených odpovedalo áno. Opačný názor má 45 percent Poliakov.

Otázku, či krajine hrozí vojna, obyvateľom Poľska kládol výskumný ústav Pollster v stredu a vo štvrtok po tom, ako ruské drony nad územie krajiny prenikli v noci na stredu. V prieskume oslovili 1 020 dospelých Poliakov.

Potvrdili to diplomatické zdroje. Formálne musí ešte krok schváliť Rada EÚ, ktorá zastupuje jednotlivé členské štáty, malo by sa tak stať v najbližších dňoch takzvanou písomnou procedúrou.

Bez dohody by sankcie vypršali v pondelok 15. septembra.

Cieľom je obmedziť možnosti Moskvy pokračovať v agresii proti Ukrajine. Postihy sú namierené proti 70 lodiam takzvanej ruskej tieňovej flotily a 30 firmám a ľuďom podporujúcim ruskú armádu, uviedlo britské ministerstvo zahraničia.

Jeho šéfka Yvette Cooperová sa dnes v Kyjeve stretne s ukrajinským prezidentom Zelenským, informoval úrad.

"Británia sa nebude nečinne prizerať, ako Putin pokračuje vo svojej barbarskej invázii na Ukrajine. Jeho úplné nerešpektovanie zvrchovanosti sa ukázalo tento týždeň, keď bezohľadne poslal drony do vzdušného priestoru NATO, "uviedla ministerka.

Britské sankcie majú obmedziť pôsobenie 70 ropných tankerov, ktoré podľa Londýna patria k takzvanej ruskej tieňovej flotile. Tak sa označujú zahraničné plavidlá, ktoré prepravujú ruské ropné produkty a s pomocou ktorých Moskva obchádza exportné obmedzenia. Britská diplomacia cieli na tieto plavidlá už po niekoľkýkrát, naposledy v júli zaradila na sankčnú listinu 135 lodí. Podľa ministerstva uplatňuje teraz Británia postihy proti toľkým ropným tankerom ako žiadna iná krajina sveta.

Postihy mieria aj na firmy sídliace napríklad v Číne či Turecku a na ich ruských či azerbajdžanských vlastníkov. Podľa Londýna dodávajú elektroniku a ďalšie vybavenie, ktoré ruská armáda používa napríklad v raketách Iskander, ktorými útočia na ukrajinské mestá.

Británia zvyčajne koordinuje svoje sankcie s Európskou úniou. Európska komisia pripravuje 19. sankčný balík, ktorý má predstaviť v najbližších dňoch. Mohol by sa opäť týkať aj ruskej tieňovej flotily či energetickej a finančnej oblasti. (ČTK)

"Nie, to nemohol byť omyl," povedal v televízii Polsat News námestník poľského ministra obrany Cezary Tomczyk. "Sledujeme všetko, čo sa deje nad Ukrajinou, a závery, ku ktorým na základe toho dochádzame, sú jednoznačné - pri takom veľkom útoku na Poľsko nemožno hovoriť o omyle," uviedol tiež.

Poľský premiér Donald Tusk rovnako odmietol tvrdenie Trumpa, že k incidentu mohlo dôjsť nedopatrením. Informuje o tom agentúra AFP.

„Tiež by sme si priali, aby bol útok dronov na Poľsko omylom. Ale nebol. A my to vieme,“ napísal Tusk na sociálnej sieti X.

Poľsko, ale aj napríklad predstavitelia Nemecka, Ukrajiny či Európskej únie predpokladajú, že Rusko vyslalo bezpilotné stroje nad poľské územie zámerne. Ruské ministerstvo obrany prienik dronov do poľského vzdušného priestoru nepoprelo, tvrdí ale, že nešlo o úmysel, natož o útok.

"Nie, to nebol omyl," napísal vo štvrtok v noci na sociálnej sieti X v reakcii na Trumpovo vyjadrenie poľský minister zahraničia Radoslaw Sikorski. Dnes ráno šéf poľskej diplomacie prišiel na vopred neohlásenú návštevu do Kyjeva a vo videu na sieti X pripomenul, že v noci na stredu, keď nad Poľsko priletelo 19 dronov, ktoré označil za ruské, nad Ukrajinu priletelo 400 dronov a 40 rakiet. "To neboli omyly," zdôraznil pred budovou poľskej ambasády.

Agentúra Reuters bez ďalších podrobností s odvolaním sa na človeka oboznámeného s vecou napísala, že zástupcovia poľskej armády navštívia Ukrajinu kvôli výcviku zameranému na zostrenie dronov.

Dnes večer SELČ sa kvôli prieniku dronov nad Poľsko na žiadosť Varšavy mimoriadne zíde Bezpečnostná rada OSN.

Nemecká vláda vyzýva na úplnú implementáciu usmernení Európskej komisie z roku 2022, ktoré mali za cieľ obmedziť vydávanie víz ruským občanom na turistické alebo nákupné cesty do krajín EÚ.

Údaje z EÚ ukazujú, že konzuláty v Rusku vydali v roku 2024 približne 542-tisíc krátkodobých víz, ktoré umožňujú vstup do schengenského priestoru. Ide o pokles oproti úrovni z roku 2019 pred covidovou pandémiou, zároveň je to však približne o 20-percentný nárast v porovnaní s rokom 2023.

Juhoeurópske štáty si za vydávanie veľkého počtu víz ruským občanom podľa DPA vyslúžili kritiku, predovšetkým zo strany krajín na východe EÚ. Najviac víz v minulom roku udelilo Rusom Taliansko (152.000), nasledované Francúzskom (124.000), Španielskom (111.000) a Gréckom (60.000). Nemecko vydalo 17.000 krátkodobých víz.

Nemecké ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že kritériá pre udeľovanie víz sprísnilo už na začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Tento prístup sa zameriava na občanov Ruska, ktorí podporujú Kremeľ alebo šíria vojnovú propagandu. (TASR)

"Vojnu nemôžeme zastaviť, ale môžeme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme pomohli procesu uzdravovania," povedal britský princ pre denník The Guardian počas nočnej cesty vlakom.

Do Kyjeva pricestoval s tímom nadácie Invictus Games Foundation a má v úmysle predstaviť nové plány na pomoc pri rehabilitácii zranených ukrajinských vojakov. Harry, ktorý dlhodobo spolupracuje so zranenými veteránmi, sám slúžil desať rokov v britskej armáde.

Ukrajina sa uchádza o organizovanie športových hier pre veteránov Invictus Games. Tieto Harry založil v roku 2014. Zraneným vojakom a veteránom ponúka príležitosť súťažiť v športových disciplínach podobných paralympiáde.

Minister Sikorski prišiel do Kyjeva s cieľom získať skúsenosti s obranou proti dronom.