Ako sa Litva zbrojí pred Ruskom. Majú aj drony na evakuáciu zranených

Vyjadrenia Johnsona prichádzajú v čase, keď európski lídri diskutujú o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu v prípade prímeria alebo mierovej dohody, vrátane návrhov na vyslanie zahraničných vojsk, ktoré by zabránili ďalšej ruskej invázii.

Súčasné návrhy počítajú s nasadením viacnacionálnej záložnej sily až po ukončení bojov, no Rusko opakovane tvrdí, že vojnu ukončí len úplným víťazstvom.

Na fóre Borderlands Foundation Ukraine Defense v Londýne Johnson argumentoval, že prítomnosť zahraničných vojsk by Putina presvedčila, že „nie je na ňom, aby rozhodoval, ktoré cudzie krajiny môžu prísť na Ukrajinu a pomáhať jej v obrane“.

„Koalícia ochotných by mohla byť práve teraz viditeľným dôkazom odpovede na otázku, na ktorú si Putin potrebuje odpovedať vo svojej vlastnej hlave,“ povedal Johnson. „Odpoveďou na túto otázku je, že Ukrajina je súčasťou západnej bezpečnostnej architektúry a tam v podstate smeruje.“

Bývalý premiér zdôraznil, že symbolické sľuby nestačia a je potrebná reálna západná prítomnosť, ktorá jasne ukáže smerovanie Ukrajiny k západným inštitúciám, nielen k Európskej únii, ale aj k Organizácii Severoatlantickej zmluvy (NATO).

Moskva varovala, že zahraničné jednotky na Ukrajine budú považované za legitímne ciele, no Johnson tieto hrozby odmietol a tvrdí, že viditeľná prítomnosť Západu je jediný spôsob, ako prinútiť Putina k ústupkom a prímeriu. (SITA, Kyiv Independent)

V rokoch 2014 až 2025 sa počet vojakov viac ako zdvojnásobil z približne 100-tisíc na 216-tisíc, čo je tretia najväčšia armáda v NATO po USA a Turecku, pričom cieľom je dosiahnuť až 300-tisíc príslušníkov ozbrojených síl.

Premiér Donald Tusk sa podľa webu Kyiv Independent dokonca netají plánom na rozsiahly vojenský výcvik všetkých dospelých mužov v krajine s cieľom vybudovať armádu s pol miliónom vojakov vrátane záložníkov.

Poľsko zároveň vedie v obranných výdavkoch v rámci NATO, pričom tento rok plánuje minúť 4,7 % HDP, čo predstavuje približne 35 miliárd dolárov, teda trojnásobok výdavkov z roku 2014.

Krajina investuje do moderného vojenského vybavenia vrátane tankov PT-91, nemeckých Leopardov, amerických Abramsov, juhokórejských K2, lietadiel FA-50, húfnic K9, vrtuľníkov Apache a stíhačiek F-35.

Poľsko tiež objednalo 486 raketových systémov HIMARS, ktoré sa ukázali ako účinné v ukrajinskom konflikte. Do roku 2030 plánuje Poľsko prevádzkovať približne 1 100 tankov, čo by znamenalo, že takáto tanková flotila by bola väčšia ako flotila Veľkej Británie, Nemecka, Francúzska a Talianska dohromady.

Napriek týmto ambíciám však vojna na Ukrajine odhalila viaceré slabiny poľskej armády. Medzi najväčšie problémy patrí nedostatok dronov a prostriedkov na ich ničenie, neefektívna logistika, spomaľujúci sa nábor a komplikované rozhodovacie procesy.

Podľa bezpečnostného experta Roberta Czuldu z Univerzity v Lodži sa závery z ukrajinskej vojny implementujú veľmi pomaly a často sa sústreďujú skôr na nákup viditeľnej techniky než na systémové reformy.

Poľsko má len jeden protidronový systém SKYctrl, ktorý často zlyháva, čo ohrozuje aj ochranu leteckých základní a flotily F-16 a F-35. Ruské drony opakovane narušujú poľské vzdušné priestory bez toho, aby boli zostrelené.

Nábor nových vojakov sa spomalil, pričom v roku 2023 sa do armády prihlásilo 16-tisíc nováčikov a do polovice roku 2024 len 10-tisíc.

Vojna na Ukrajine zdôraznila potrebu efektívneho systému náhrady vojakov na fronte, ktorý Poľsko zatiaľ nemá. Ďalšie slabiny zahŕňajú nedostatok kybernetických a vesmírnych spravodajských kapacít, nedostatok domácej výroby delostreleckej munície, slabý civilný obranný systém a logistiku.

Analytici upozorňujú, že poľská vojenská doktrína sa líši od ukrajinskej a kladie dôraz na interoperabilitu s NATO a vzdušnú prevahu. Napriek snahám o zlepšenie Poľsko čelí pomalému napredovaniu v implementácii potrebných reforiem, čo môže ohroziť efektívnosť armády v prípade rozsiahlejšieho konfliktu s Ruskom. (SITA, Kyiv Independent)

Uviedol to splnomocnenec prezidenta Ukrajiny Zelenského pre sankčnú politiku Vladyslav Vlasjuk. 

Zistenia ukazujú, že ruské zbrane obsahujú západné technológie aj po rokoch sankcií. Podľa Vlasjuka obsahovala podobná raketa, ktorú skúmali ukrajinskí experti, 35 komponentov vyrobených v USA a jednotlivé súčiastky z Japonska, Veľkej Británie a Švajčiarska.

Išlo napríklad o komponenty z produkcie amerických firiem Texas Instruments, Analog Devices a Altera, britskej College Electronics Ltd., japonskej Fujitsu a švajčiarskej Traco Power. Päť súčiastok vyrobili v Bielorusku a 57 v Rusku.

Vlasjuk však uznal, že „v porovnaní s raketami z predchádzajúcich rokov je teraz menej komponentov z Európy a USA a viac z Ruska a Bieloruska.“

Západ síce zakázal vývoz viacerých položiek s dvojakým použitím, ale Moskva ich získava prostredníctvom pašeráckych sietí a obchádzania sankcií.

Vlasjuk sa už skôr vyjadril, že väčšina zahraničných súčiastok nachádzajúcich sa v ruských zbraniach používaných na bojisku na Ukrajine pochádza z Číny. (SITA, Kyiv Independent)

Prezident to uviedol na telegrame, kde príspevok sprevádzal drastickými zábermi následkov úderu, ktorý podľa neho mieril na civilných obyvateľov.

Svet podľa Zelenského nesmie mlčať a takéto útoky Ruska nesmú zostať bez odozvy.

"Otvorene brutálny ruský úder leteckou bombou na osadu Jarova v Doneckej oblasti. Priamo na ľudí. Obyčajných civilistov. V momente, keď sa vyplácali dôchodky," uviedol Zelenskyj.

"Rusi ďalej ničia životy, ale vyhýbajú sa novým silným sankciám, novým tvrdým úderom. Svet nesmie mlčať. Svet nesmie zostať nečinný. Je potrebná reakcia Spojených štátov. Je potrebná reakcia Európy. Je potrebná reakcia G20. Sú nutné silné kroky, aby Rusko prestalo prinášať smrť," doplnil.

Vadym Filaškin, ktorý stojí na čele ukrajinskej správy Doneckej oblasti, ktorá je z väčšej časti okupovaná Ruskom, podľa agentúry Ukrinform uviedol, že mŕtvych je podľa doterajších informácií 21 a zhruba rovnaký je počet zranených.

"Nejde o vojnové akcie - je to číry terorizmus," napísal na telegrame. Na mieste podľa neho naďalej zasahujú záchranári aj policajti.

Hovorca ukrajinskej služby Ukrpošta agentúre AFP potvrdil, že pri útoku bolo poškodené jedno z jej vozidiel a jedného zamestnanca hospitalizovali. Ukrpošta poskytuje služby aj v regiónoch v blízkosti frontu vrátane distribúcie dôchodkov. (ČTK, SITA)

Informuje o tom agentúra Reuters.

„Veľmi sa spoliehame na váš prínos a na blízky vzťah, ktorý má Čína s Ruskou federáciou, aby sme mohli čo najskôr dosiahnuť spravodlivý a trvalý mier na Ukrajine,“ povedal Montenegro na stretnutí s čínskym prezidentom.

Moskva a Peking od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 prehĺbili svoju politickú, vojenskú a hospodársku spoluprácu.

Čína sa v rámci tohto konfliktu prezentuje ako neutrálna krajina a tvrdí, že neposiela zbrane ani jednej strane - na rozdiel od USA a západných krajín. Členské štáty NATO napriek tomu tvrdia, že Čína rozhodujúcim spôsobom pomáha Rusku v jej vojenskom ťažení na Ukrajine, ktoré nikdy neodsúdila.

Montenegro navštívil Čínu týždeň po tom, čo Si viedol rozsiahlu vojenskú prehliadku pri príležitosti osláv 80. výročia skončenia druhej svetovej vojny, na ktorej sa zúčastnil aj ruský prezident Vladimir Putin či severokórejský vodca Kim Čong-un.

Po niekoľkodňovej návšteve Číny pocestuje portugalský premiér na štátnu návštevu do Japonska. Reuters konštatuje, že Portugalsko sa usiluje o nadviazanie bližších väzieb s dvoma najväčšími ekonomikami Ázie po viacerých rokoch bez kontaktov na vysokej úrovni.

Portugalsko, ktoré výrazne zasiahli americké clá obmedzujúce portugalský export do USA, sa v súčasnosti usiluje o posilnenie obchodných väzieb s Čínou. Robí tak aj napriek tomu, že Európska únia obviňuje Čínu z toho, že preplňuje trh lacným tovarom a podporuje vojnovú ekonomiku Ruska.

Si Ťin-pching uviedol, že „Čína je ochotná posilniť strategickú komunikáciu s Portugalskom s cieľom zabezpečiť správny smer rozvoja bilaterálnych vzťahov“. (TASR)

Ukrajinu je podľa nej potrebné podporovať a na Moskvu vyvíjať väčší tlak.

Európska podpora Ukrajiny je založená na troch pilieroch, ktorými sú podpora ukrajinskej armády, podpora tamojších civilných služieb a právneho štátu a podpora ukrajinského obranného priemyslu, pripomenula Kallasová.

EÚ už vycvičila približne 80-tisíc ukrajinských vojakov a začala pracovať na tom, aby mohla zmeniť mandát svojich misií, aby bolo možné cvičiť vojakov aj na území Ukrajiny, uviedla. Európa podľa nej už teraz pracuje na integrácii ukrajinského obranného priemyslu do toho európskeho.

Európske krajiny poskytli Ukrajine už 169 miliárd eur pomoci, z toho 63 miliárd v rámci vojenskej pomoci. Tento rok krajiny zatiaľ poskytli 25 miliárd, uviedla Kallasová.

V rámci iniciatívy, ktorej cieľom je poskytnúť Ukrajine v tomto roku päť miliárd eur na dva milióny kusov delostreleckej munície, bolo zatiaľ prisľúbených 80 percent, pričom Kallasová dúfa, že do októbra by to mohla byť 100 percent.

Ruské aktíva zostanú podľa Kallasovej zmrazené, kým krajina nezastaví vojnu a nezaplatí vojnové kompenzácie. Európa bola najväčším trhom pre ruské energie, do roku 2027 sa však závislosti od ruských energií zbaví. V rane sankcií uvalených na Rusko sa treba zamerať na obchádzanie sankcií, vrátane takzvanej tieňovej flotily, uviedla Kallasová.

Vízia vstupu Ukrajiny do EÚ dáva Ukrajincom nádej, avšak prístupový proces je založený na zásluhách, pripomenula europoslancom Kallasová s tým, že Ukrajina urobila pokrok a je na čase otvoriť rokovania o prvých kapitolách. (ČTK)

Ako združenie uviedlo, rozhodli sa tak po upozorneniach na časovú náročnosť dvoch veľkých zhromaždení, ktoré sa mali konať tesne za sebou.

„Rozhodli sme sa preto rešpektovať túto situáciu a netrieštiť občiansku energiu. Naším cieľom je spájať, nie rozdeľovať,“ uviedli organizátori.

Združenie sa zároveň ospravedlnilo za komplikácie, ktoré presun termínu mohol spôsobiť, a poďakovalo sa za pochopenie a flexibilitu. „Veríme, že náš boj za demokraciu bude pokračovať a že sa vo víťaznom finiši spojíme s ostatnými občianskymi iniciatívami,“ dodali.

Mier Ukrajine potvrdilo, že bude naďalej brániť demokraciu, podporovať slobodnú Ukrajinu a spájať ľudí, ktorým záleží na budúcnosti Slovenska v Európe. Nový termín protestu je stanovený na 26. septembra 2025 o 18:00 na Námestí slobody v Bratislave. (SITA)

Informovala agentúra Ukrinform s odvolaním sa na Vadyma Filaškina, ktorý stojí na čele ukrajinskej správy tohto regiónu, z väčšej časti okupovaného Ruskom.

V noci na dnes Ukrajina zostrelila 60 z 84 ruských dronov, uviedlo ukrajinské ministerstvo obrany.

Šestica obetí podľa Filaškina prišla o život po ruských útokoch na päť rôznych obcí a osád v oblasti. Pondelkové správy hovorili o dvoch mŕtvych v tomto regióne, ktorým prechádza bojová línia.

K útokom drony ukrajinská armáda uviedla, že Rusko bezpilotné lietadlá na Ukrajinu vyslalo z viacerých smerov, a aj keď sa podarilo väčšinu z nich zostreliť, tak bolo zaznamenaných 23 zásahov v desiatich lokalitách.

Aké sú ich následky a či sú zranení či mŕtvi, Ukrinform neuviedol. (ČTK)