Po ruskom nočnom útoku na Kyjev stúpa dym zo sídla ukrajinskej vlády

„Je dôležitá široká odozva partnerov na tento dnešný útok,“ uviedol Zelenskyj v pravidelnom večernom videopríhovore. „Počítame s dôraznou reakciou Ameriky. To je potrebné,“ vyhlásil.

"Rusko zrejme eskaluje s najväčším útokom vojny a zásahom kancelárií ukrajinského kabinetu v Kyjeve," uviedol na X Kellogg.

"Tento útok nesignalizuje, že Rusko chce vojnu ukončiť diplomaticky," dodal.

Prezident Zelenskyj po dnešných úderoch oznámil štyroch mŕtvych a 44 ranených.

Rovnaké počty potvrdila tiež premiérka Julija Svyrydenková, ktorá na facebooku zároveň zverejnila fotografie zachytávajúce mieru poškodenia budovy úradu vlády po ruskom údere.

"Našťastie nikto nebol zranený. Požiar bol uhasený. Ale životy Ukrajincov nemožno vrátiť. Počas tejto noci boli zabití štyria ľudia a viac ako 44 bolo zranených v dôsledku ruského ostreľovania," napísala premiérka.

Išlo o vôbec prvý zásah vládneho objektu v centre metropoly brániacej sa krajiny.

Hovorca ukrajinského letectva Jurij Ihnať AP potvrdil, že útok bol najväčším ruským dronovým útokom od začiatku ruskej invázie vo februári 2022. 

Medzi obeťami je matka a jej trojmesačné dieťa, ktorých telá boli vyslobodené zo sutín v Kyjeve, vyplýva z informácií šéfa kyjevskej vojenskej správy Tymura Tkačenka. V hlavnom meste bolo poničených najmenej desať miest.

Drony priamo zasiahli napríklad jeden deväťposchodový a jeden štvorposchodový bytový dom.

Zasiahnuté boli tiež ďalšie ukrajinské mestá ako Kryvyj Rih, Kremenčuk alebo juhoukrajinská Odesa. (ČTK)

„Áno, som,“ odpovedal Trump novinárom pred Bielym domom na otázku, či je pripravený uvaliť ďalšie sankcie na Rusko. Bližšie podrobnosti neposkytol.

Trump, ktorý pri januárovom nástupe do funkcie tvrdil, že dokáže rýchlo ukončiť vojnu na Ukrajine, pohrozil opatreniami proti Rusku a krajinám nakupujúcim ruskú ropu. K sankciám však počas snahy viesť rokovania nepristúpil a dosiaľ uvalil len tzv. sekundárne sankcie voči Indii.

Orbán svoj pohľad na svetovú politiku vykreslil na takzvanom občianskom pikniku Fideszu v nedeľu podvečer v obci Kötcse v Šomodskej župe.

Podujatie, ktoré bolo doposiaľ vždy neverejné a určené úzkemu kruhu pozvaných, tento rok netradične vysielali naživo na sociálnych sieťach.

„Vlani sme nechali veľa nezodpovedaných otázok. Tento rok sme dostali odpovede takmer na všetky. Bude nový americký prezident a nová americká politika? Áno. Bude nová nemecká vláda? Áno. Dostane sa Francúzsko z vládnej krízy? Nie! Môže sa spolupráca Vyšehradskej štvorky (V4) opäť obnoviť? Áno. Bude ruské vojenské víťazstvo? Áno. Bude Ukrajina rozdelená? Áno. Podarí sa Európskej únii vyriešiť základnú dilemu, ktorú stelesňuje euro? Nie,“ povedal Orbán.

Podčiarkol, že neexistuje len nový americký prezident, ale aj nová geostrategická politika.

Orbán vyjadril názor, že Čína integruje krajiny juhovýchodnej Ázie do svojej ekonomiky bez vojenského zásahu. Spojené štáty si zas podľa maďarského premiéra uvedomili, že Európa je slabá.

„Európska únia sa dostala do stavu rozpadu a fragmentácie a ak to bude takto ďalej pokračovať, Únia sa zapíše do dejín ako ušľachtilý experiment so zlým koncom,“ povedal Orbán a dodal, že ak sa aj podarí schváliť nový rozpočet EÚ, bude posledným sedemročným rozpočtom. Prijatie ďalšieho rozpočtu považuje za úplne nemožné, z čoho podľa neho vyplýva, že eurozóna sa rozpadne.

Maďarsko podľa maďarského ministerského predsedu neskrachovalo, lebo v roku 2010 Fidesz oddelil Maďarsko od hospodárskeho modelu Únie.

„Vybudovali sme vlastný model, náš pracovný trh, systém podpory a daní je úplne iný než západný,“ dodal Orbán. (TASR)

„Ak sa USA a (Európskej únii) podarí zaviesť ďalšie sankcie, sekundárne clá na krajiny, ktoré nakupujú ruskú ropu, ruské hospodárstvo sa úplne zrúti a to privedie prezidenta Putina k rokovaciemu stolu,“ vyhlásil americký minister financií Scott Bessent v televízii NBC.

Vláda amerického prezidenta Donalda Trumpa je podľa ministra pripravená zvýšiť tlak na Rusko.

„Potrebujeme, aby nás naši európski partneri nasledovali, pretože ak to USA a EÚ urobia spolu, bude sa rozhodovať, či vydrží dlhšie ukrajinská armáda alebo ruská ekonomika,“ doplnil.

Trump je frustrovaný tým, že sa mu nedarí zastaviť vojnu na Ukrajine, o ktorej pri januárovom nástupe do funkcie tvrdil, že ju dokáže skončiť rýchlo, pripomenul Reuters.

Šéf Bieleho domu dosiaľ neuvalil nové sankcie na Rusko ani Čínu, popredného nákupcu ruskej ropy. Zvýšil však clá na dovoz z Indie do USA, ktorá je ďalším významným odberateľom ruských energetických surovín.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyhlásil, že Moskva sa čoraz viac uzatvára do „logiky vojny a teroru“.

„Spolu s Ukrajinou a našimi partnermi sa zasadzujeme za mier,“ zdôraznil v príspevku na sociálnej sieti X.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj neskôr informoval, že s Macronom hovoril o koordinácii ďalších krokov s cieľom zabezpečiť adekvátnu reakciu.

Britský premiér Keir Starmer označil ruské údery za dôkaz, že prezident Vladimir Putin to s mierom nemyslí vážne. „Som zdesený z najnovšieho brutálneho nočného útoku na Kyjev a celú Ukrajinu,“ uviedol vo svojom vyhlásení.

„Tieto zbabelé útoky svedčia o tom, že Putin verí, že môže konať beztrestne,“ doplnil Starmer.

Poľský premiér Donald Tusk upozornil, že útok na vládnu budovu v Kyjeve jasne ukazuje zbytočnosť akejkoľvek snahy o zmierovanie s Putinom. „USA a Európa musia spoločne prinútiť Rusko k okamžitému prímeriu. Všetky nástroje na to máme,“ dodal.

Moskvu, ktorá na Ukrajinu v noci na nedeľu zaútočila s rekordnými viac ako 800 dronmi, skritizovali aj najvyšší predstavitelia Európskej únie a prisľúbili posilnenie protiruských sankcií.

„Hovoriť o mieri a zároveň eskalovať bombardovanie a útočiť na vládne budovy a domy - to je Putinova verzia mieru. Rusko začalo túto vojnu a Rusko sa rozhodlo v nej pokračovať,“ poznamenal predseda Európskej rady António Costa.

Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová označila útok za výsmech diplomacii a medzinárodnému právu.

Český minister zahraničných vecí Jan Lipavský pripomenul, že Ukrajina už pred pol rokom prijala americký návrh na okamžité prímerie a pred dvoma týždňami Zelenskyj navrhol stretnutie s Putinom.

„Aká je reakcia Moskvy? Zosilnené barbarské útoky a zabíjanie civilistov, odmietanie zastavenia bojov a odďaľovanie rokovaní. Záver je zrejmý: Rusko, ktoré vojnu začalo, ju všetkými silami predlžuje!,“ napísal na sociálnej sieti X.

Údery odsúdili napríklad aj premiér Estónska Kristen Michal, Fínska Petteri Orpo, predsedníčka vlády Lotyšska Evika Siliňová či moldavská prezidentka Maia Sanduová.

Rusko, ktoré popiera útoky na civilné ciele na Ukrajine, oznámilo, že pri nočnej ofenzíve zasiahlo „ukrajinský vojensko-priemyselný komplex a dopravnú infraštruktúru“. O zásahu vládnej budovy sa nezmienilo.

Agentúra MTI uviedla, že ukrajinská armáda v posledných týždňoch opakovane útočila na ruskú časť ropovodu Družba, v dôsledku čoho bol tranzit ropy do Maďarska a na Slovensko na niekoľko dní zastavený.

Kyjev tvrdí, že v noci zaútočil na ropovod Družba v ruskej Brianskej oblasti. Veliteľ ukrajinských síl bezpilotných systémov Robert Brovdi na platforme Telegram uviedol, že po útoku došlo ku „komplexnému poškodeniu požiarom“.

Ukrajina na tento ropovod v uplynulom období zaútočila niekoľkokrát, pričom v auguste útok na čerpaciu stanicu v ruskej Tambovskej oblasti viedol k prerušeniu prepravy ropy cez ropovod Družba na Slovensko. (TASR)