Trump chce čoskoro hovoriť s Putinom

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyhlásil, že Moskva sa čoraz viac uzatvára do „logiky vojny a teroru“.

„Spolu s Ukrajinou a našimi partnermi sa zasadzujeme za mier,“ zdôraznil v príspevku na sociálnej sieti X.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj neskôr informoval, že s Macronom hovoril o koordinácii ďalších krokov s cieľom zabezpečiť adekvátnu reakciu.

Britský premiér Keir Starmer označil ruské údery za dôkaz, že prezident Vladimir Putin to s mierom nemyslí vážne. „Som zdesený z najnovšieho brutálneho nočného útoku na Kyjev a celú Ukrajinu,“ uviedol vo svojom vyhlásení.

„Tieto zbabelé útoky svedčia o tom, že Putin verí, že môže konať beztrestne,“ doplnil Starmer.

Poľský premiér Donald Tusk upozornil, že útok na vládnu budovu v Kyjeve jasne ukazuje zbytočnosť akejkoľvek snahy o zmierovanie s Putinom. „USA a Európa musia spoločne prinútiť Rusko k okamžitému prímeriu. Všetky nástroje na to máme,“ dodal.

Moskvu, ktorá na Ukrajinu v noci na nedeľu zaútočila s rekordnými viac ako 800 dronmi, skritizovali aj najvyšší predstavitelia Európskej únie a prisľúbili posilnenie protiruských sankcií.

„Hovoriť o mieri a zároveň eskalovať bombardovanie a útočiť na vládne budovy a domy - to je Putinova verzia mieru. Rusko začalo túto vojnu a Rusko sa rozhodlo v nej pokračovať,“ poznamenal predseda Európskej rady António Costa.

Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová označila útok za výsmech diplomacii a medzinárodnému právu.

Český minister zahraničných vecí Jan Lipavský pripomenul, že Ukrajina už pred pol rokom prijala americký návrh na okamžité prímerie a pred dvoma týždňami Zelenskyj navrhol stretnutie s Putinom.

„Aká je reakcia Moskvy? Zosilnené barbarské útoky a zabíjanie civilistov, odmietanie zastavenia bojov a odďaľovanie rokovaní. Záver je zrejmý: Rusko, ktoré vojnu začalo, ju všetkými silami predlžuje!,“ napísal na sociálnej sieti X.

Údery odsúdili napríklad aj premiér Estónska Kristen Michal, Fínska Petteri Orpo, predsedníčka vlády Lotyšska Evika Siliňová či moldavská prezidentka Maia Sanduová.

Rusko, ktoré popiera útoky na civilné ciele na Ukrajine, oznámilo, že pri nočnej ofenzíve zasiahlo „ukrajinský vojensko-priemyselný komplex a dopravnú infraštruktúru“. O zásahu vládnej budovy sa nezmienilo.

Agentúra MTI uviedla, že ukrajinská armáda v posledných týždňoch opakovane útočila na ruskú časť ropovodu Družba, v dôsledku čoho bol tranzit ropy do Maďarska a na Slovensko na niekoľko dní zastavený.

Kyjev tvrdí, že v noci zaútočil na ropovod Družba v ruskej Brianskej oblasti. Veliteľ ukrajinských síl bezpilotných systémov Robert Brovdi na platforme Telegram uviedol, že po útoku došlo ku „komplexnému poškodeniu požiarom“.

Ukrajina na tento ropovod v uplynulom období zaútočila niekoľkokrát, pričom v auguste útok na čerpaciu stanicu v ruskej Tambovskej oblasti viedol k prerušeniu prepravy ropy cez ropovod Družba na Slovensko. (TASR)

Rusko v júli oznámilo dobytie prvej dediny v Dnepropetrovskej oblasti a odvtedy tvrdí, že sa zmocnilo ďalších niekoľkých obcí v tomto regióne. Ukrajinská armáda sa zatiaľ k najnovšiemu ruskému oznámeniu nevyjadrila.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj potom uviedol, že s Macronom telefonicky hovoril o koordinácii ďalších krokov s cieľom zabezpečiť "adekvátnu reakciu".

"Moje myšlienky sú s obeťami, ich milovanými a s Ukrajinou a ukrajinským ľudom," napísal Macron na sieti X.

"Po boku Ukrajiny budeme aj naďalej robiť všetko, aby sme zabezpečili spravodlivý a trvalý mier," dodal.

Francúzsko patrí medzi kľúčových členov európskej koalície, ktorá v koordinácii s USA a Ukrajinou chystá podobu bezpečnostných záruk pre napadnutú krajinu v prípade dohody o prímerí či mieru.

"Nočný útok na ruský produktovod nemá vplyv na jej dodávky," oznámila.

„Od roku 2014 sa robia kroky, ktoré vníma Rusko ako ohrozenie vlastnej bezpečnosti,“ vyhlásil v relácii Na telo v TV Markíza podpredseda parlamentu zo Smeru.

Ide o konštatovanie, ktoré je v rozpore s oficiálne schváleným uznesením parlamentu či vyhláseniami ministerstva zahraničia.

Gašpar tvrdí, že síce nie je zástancom vojny, no Rusko podľa neho zaútočilo v reakcii na to, že Ukrajina sa chcela dostať do NATO, čím by sa Aliancia dostala na jeho hranicu. Gašpar konflikt prirovnal k situácii, „keď teroristi z Palestíny napadli Izrael“.

Voči jeho slovám sa výrazne ohradil predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka.

Povedal, že ide o neporovnateľnú situáciu, keďže Ukrajinci nezabili desaťtisíce ľudí, ako sa stalo v Gaze. Gašpara zároveň upozornil, že jeho výroky sú v rozpore s oficiálnou zahraničnou politikou Slovenska.

Gašpar zároveň obhajoval stretnutia Fica s ruským prezidentom Vladimírom Putinom. To, že sa s ním Fico stretol už trikrát, zatiaľ čo s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským sa v piatok stretol vôbec prvý raz, „by nespájal“. (SME, TV Markíza)

„Áno, po prvýkrát v dôsledku nepriateľského útoku došlo k poškodeniu budovy vlády – strechy a horných poschodí. Záchranári hasia požiar,“ napísala premiérka na platforme Telegram, kde pridala aj fotografie poškodenej budovy.

Veliteľ ukrajinských dronových síl Robert Brovdi uviedol na Telegrame, že zariadenie strategického významu pre transport ropných produktov z bieloruských rafinérií do Ruskej federácie bol výrazne poškodený požiarom.

Presný rozsah škôd zatiaľ nie je známy.

Ukrajina sa snaží zničiť infraštruktúru, ktorá je považovaná za kľúčovú pre vojenské snahy Moskvy. Cieľom ich útokov sa tak stávajú ruské elektrárne, plynovody aj ropovody.

Benzín sa podľa vyjadrenia Brovdiho, známeho tiež pod prezývkou Maďar, v Rusku stáva vo vojne nedostatkovým produktom. Kyjev uvádza, že jeho útoky na území Ruska sú reakciou na pokračujúce ruské útoky na Ukrajinu.

Ropu z Družby stále odoberajú Slováci a Maďari a ich vlády v auguste reagovali negatívne na prerušenie dodávok spôsobené ukrajinskými útokmi.

V piatok o veci rokoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj so svojím slovenským premiérom Robertom Ficom.

Fico dlhodobo obhajuje dovoz ruskej ropy a plynu na Slovensko, zatiaľ čo niektoré ďalšie európske krajiny sa závislosti na dodávkach ruských energií postupne zbavili.

Na prerušenie dodávok ruskej ropy vyzval európske krajiny tiež šéf Bieleho domu Donald Trump.