Európski lídri po samite koalície ochotných telefonovali s Trumpom

Varšava hranicu uzavrie v noci zo štvrtka na piatok v reakcii na začiatok rusko-bieloruských vojenských cvičení Zapad. Kremeľ to označil za „deštruktívne“ a varoval pred dôsledkami.

„Vyzývame Varšavu, aby zvážila dôsledky takýchto deštruktívnych krokov a čo najskôr prehodnotila svoje rozhodnutie,“ uviedla vo vyhlásení hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.

Uzavretie hraníc malo podľa hovorkyne „ospravedlniť politiku ďalšieho eskalovania napätia v centre Európy“.

Zacharovová dodala, že Varšava „otvorene“ ignorovala gestá „dobrej vôle“ Moskvy a Minsku presunúť cvičenie ďalej od poľských hraníc a znížiť počet zúčastnených vojakov.

Rozhodnutie Varšavy oznámil poľský premiér Donald Tusk ešte v utorok. Uzavreté budú aj železničné priechody. Tusk vtedy zdôraznil, že manévre sa začnú v piatok na území Bieloruska pri poľskej hranici a majú agresívny charakter.

Bielorusko v januári uviedlo, že na cvičeniach sa zúčastní 13.000 vojakov. V máji oznámilo, že ich počet sa zníži približne o polovicu, vysvetľuje AFP. Cvičenie potrvá do 16. septembra. (TASR)

„Ruské narušenia (poľského vzdušného priestoru) sú neprijateľné a predstavujú hrozbu pre európsku bezpečnosť,“ vyhlásila švédska ministerka zahraničných vecí Maria Malmerová Stenergardová po stretnutí s ruským veľvyslancom.

„Počas stretnutia bolo zdôraznené právo Poľska obhajovať svoju územnú celistvosť a brániť svoj vzdušný priestor,“ dodala.

Informoval o tom vo štvrtok ukrajinský minister obrany Denys Šmyhaľ.

„Dňa 9. septembra bol v bezpečnom regióne Ukrajiny vyčlenený pozemok, kde bude postavený nový závod na výrobu munície Rheinmetall pre potreby obranných síl,“ napísal Šmyhaľ na sociálnej sieti X po stretnutí s riaditeľom zbrojárskej spoločnosti Arminom Pappergerom na veľtrhu DSEI v Londýne.

„Diskutovali sme aj o ďalších dôležitých projektoch, o rozvoji opravárenských a výrobných kapacít pre obrnené vozidlá,“ napísal ukrajinský minister.

Dodal, že sa s riaditeľom Rheinmetallu zhováral aj o rozvoji protivzdušnej obrany s cieľom efektívnejšie čeliť nepriateľským dronom.

Agentúra Reuters pripomína, že Ukrajina u svojich partnerov hľadá pomoc pri rozširovaní vlastného zbrojárskeho priemyslu, ktorý by jej pomáhal brániť sa v už tri a pol ročnej vojne s Ruskom. (TASR)

Letisko leží menej ako sto kilometrov od ukrajinskej hranice a slúži ako kľúčový uzol na prepravu západnej pomoci na Ukrajinu.

Ako referuje spravodajský web Kyiv Independent, informovali o tom nemecké médiá.

Podľa spravodajského týždenníka Der Spiegel sa najmenej päť dronov zameralo na letisko Rzeszów-Jasionka, kde sú rozmiestnené dva nemecké systémy protivzdušnej obrany Patriot.

Holandské stíhačky F-35 zostrelili minimálne tri ruské drony. Zvyšné dva z neznámych príčin spadli, informovali noviny Die Welt. Dodali, že v tú istú noc ruské bezpilotné lietadlá narušili aj vzdušný priestor Litvy.

„Na základe dostupných informácií sa domnievame, že drony zámerne vstúpili do vzdušného priestoru NATO,“ uviedol vysokopostavený predstaviteľ aliancie pre Welt.

Nemecký minister obrany Boris Pistorius jeho slová potvrdil, keď podľa týždenníka Der Spiegel uviedol, že Rusko drony zámerne nasmerovalo týmto smerom. (SITA)

Zároveň zintenzívni pomoc Ukrajine a bude na pôde EÚ pracovať na rýchlom prijatí 19. balíka sankcií proti Rusku, informoval hovorca vlády Stefan Kornelius.

„Okrem existujúcich záväzkov v Pobaltí a Poľsku armáda rozšíri a posilní dohľad nad vzdušným priestorom Poľska,“ vyhlásil hovorca vlády.

Ministerstvo obrany uviedlo, že v oblasti zdvojnásobí počet nasadených stíhacích lietadiel Eurofighter na štyri a predĺži ich misiu o tri mesiace do konca tohto roka.

Poľský prezident sa tak vyjadril na verejnej časti zasadnutia Rady národnej bezpečnosti. Karol Nawrocki

radu zvolal po stredajšom incidente, pri ktorom Poľsko zostrelilo ruské drony nad svojim územím. Na zasadnutí v prezidentskom paláci sa zúčastňujú najvyšší ústavní činitelia aj lídri hlavných politických síl a zástupcovia ozbrojených síl. Informuje o tom varšavský spravodajca TASR.

„Ak mal niekto pochybnosti, že Poľsko už štyri roky čelí hybridnej vojne, udalosti z 10. septembra ich museli rozptýliť,“ uviedol Nawrocki. Dodal, že okrem vojenských aspektov sa boj odohráva aj v oblasti dezinformácií a v informačnom priestore. Upozornil na falošné tvrdenia šírené Ruskom, že drony, ktoré narušili poľský vzdušný priestor, pochádzali z Ukrajiny.

„Zo všetkých informácií, ktoré mám, je to jednoducho lož,“ varoval prezident.

Nawrocki poďakoval poľským ozbrojeným silám i spojencom za pripravenosť a zdôraznil, že prvoradou povinnosťou štátu je zabezpečiť ochranu civilného obyvateľstva.

Vyzdvihol jednotu politických strán pri riešení krízy a podporu vlády pri aktivácii článku štyri Severoatlantickej zmluvy. Vyjadril tiež nádej, že Rada národnej bezpečnosti bude intelektuálne stimulujúca a jej účastníci odložia bokom politické spory.

Podľa prezidenta je potrebné zvýšiť investície do protivzdušnej obrany a vybudovať aj efektívnejší systém civilnej ochrany. Mal by zahŕňať budovania úkrytov, zlepšenia varovných systémov a prípravy samospráv a občanov na krízové situácie. Ako inšpiráciu uviedol Fínsko, ktoré má dlhodobo rozvinutý systém civilnej obrany. (TASR)

Ten avizoval, že nepodporí ďalší balík sankcií proti Rusku, kým Európska komisia nepredloží návrhy, ako zosúladiť klimatické ciele s potrebami automobilového a ťažkého priemyslu.

Lipavský to uviedol pred odletom na Slovensko, kde sa večer uskutoční stretnutie ministrov zahraničných vecí krajín Central 5 (C5) - SR, ČR, Maďarska, Rakúska a Slovinska, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

„Uvidíme, s čím slovenská strana príde, nechcem predbiehať. Bezpečnosť je niečo, čo by sme nemali nutne podmieňovať ďalšími otázkami. Nie je novinkou, že by si Slovensko nekládlo nejaké podmienky. Zažili sme to už pri 18. sankčnom balíku. Uvidíme, čo bude nakoniec realita,“ povedal Lipavský.

Dodal, že Česko podporuje ďalšie posilňovanie protivzdušnej obrany NATO na východnej hranici a tiež tvrdšie sankcie proti Rusku, aby nemohlo produkovať zbrane či drony. „To je jediný spôsob, ako môžeme Putina donútiť k tomu, aby prestal (konflikt) eskalovať a vojnu na Ukrajine ukončil,“ dodal. (TASR)