Nawrocki v USA Trumpovi zdôraznil nedôveru voči Putinovi a vyzdvihol sankcie

Maryna Tereščenková má v živej pamäti vôňu marhuľových stromov vo svojom rodnom meste v Donbase a dúfa, že sa jedného dňa bude môcť vrátiť na východ Ukrajiny.

Bola nútená dvakrát utekať - najprv v roku 2014, keď proruskí separatisti ovládli Luhansk, a potom znova, keď ruská armáda napadla jej nový domov v Siverskodonecku. Je rozhorčená z myšlienky, že by Kyjev mal v rámci mierovej dohody vzdať sa týchto území. „Som zúrivá, pretože chcú znova odovzdať môj domov,“ povedala pre AFP 24-ročná novinárka.

Moskva požaduje, aby Kyjev vzdal územia a žiada medzinárodné uznanie východnej Ukrajiny ako súčasti Ruska. 

Trump naznačil, že Kyjev bude musieť urobiť takéto ústupky, aby sa vojna skončila. „Prečo Trump nedá Rusku Aljašku?“ reagovala Tereščenková, pričom zdôraznila, že vzdať sa územia by bolo urážkou tisícov ľudí, ktorí zomreli pri jeho obrane a oslobodzovaní.

Z viac ako 10 miliónov Ukrajincov, ktorí boli počas ruskej invázie nútení opustiť svoje domovy, zostalo v krajine približne 3,7 milióna.

Po viac ako troch a pol rokoch vojny, ktorá si vyžiadala desaťtisíce obetí a zničila veľkú časť východnej a južnej Ukrajiny, sú niektorí unavení konfliktom ochotní pristúpiť na územné ústupky výmenou za mier. Podľa prieskumu Kyjevskeho medzinárodného inštitútu sociológie (KIIS) bolo v júni ochotných urobiť takýto krok 38 % respondentov, čo je nárast oproti 10 % pred tromi rokmi.

Avšak väčšina tých, ktorí utekali z východu Ukrajiny, takéto ústupky odmieta, uviedol riaditeľ KIIS Anton Hrušeckyj. Podľa prieskumu Organizácie Spojených národov (OSN) sa chce vrátiť domov 57 % ľudí z Doneckej oblasti, ktorú Rusko považuje za svoju a snaží sa ju úplne ovládnuť.

Konsťantyn Reuckyj z Luhanska, bývalý aktivista za ľudské práva, ktorý sa v roku 2022 pridal k armáde, povedal, že tí, ktorí navrhujú územné ústupky, nie sú priateľmi Ukrajiny, ale spolupáchateľmi zlodejov.

Ďalší utečenec z Donbasu, 58-ročný Jevhen Sosnovskyj, túži po vôni mora a zápachu z oceliarní svojho rodného Mariupoľa, ktorý bol takmer úplne zničený počas obliehania na začiatku vojny. Hoci sa Sosnovskyj zmieril s možnosťou, že Ukrajina môže prijať ruskú kontrolu nad okupovanými územiami, zdôraznil, že Kyjev by nemal vzdať územia, ktoré naďalej kontroluje.

Tereščenková si síce kúpila nový vidiecky domček západne od Kyjeva, no naďalej má na zväzku aj kľúče od svojho bývalého domu na východe Ukrajiny. Tvrdí, že jej dávajú silu ísť v živote ďalej. „Tieto kľúče mi pripomínajú domov. Sú tým, čo ma drží nad vodou,“ povedala. (SITA)

Toto rozhodnutie vyplýva zo zmien zákona o pobyte, ktoré vstúpili do platnosti v roku 2022. Informovala o tom lotyšská televízia.

Zmeny v imigračných zákonoch boli prijaté v reakcii na ruskú vojnu proti Ukrajine a sprísňujú obmedzenia pobytu pre Rusov, pripomína agentúra DPA.

Lotyšsko má približne 1,9 milióna obyvateľov, z ktorých zhruba štvrtina patrí k rusky hovoriacej menšine. Celkovo sa obmedzenia z roku 2022 dotkli približne 25-tisíc ľudí, z ktorých 16-tisíc získalo trvalý pobyt a 1000 dočasný pobyt.

Tí, ktorí nedostali žiadne povolenie, musia krajinu opustiť. Úrady uviedli, že 2600 ľudí už dobrovoľne odišlo, pričom došlo k desiatim prípadom núteného vysťahovania.

Pre pokračovanie legálneho pobytu v Lotyšsku museli ruskí občania požiadať o trvalý pobyt a preukázať znalosť lotyštiny na bežnú komunikáciu. Sú tiež podrobení bezpečnostnej kontrole. (TASR)

Zatiaľ nie je jasné, kedy presne Sybiha do maďarskej metropoly zavíta.

Agentúra Reuters pripomína, že vzťahy medzi Maďarskom a Ukrajinou sú dlhodobo napäté kvôli právam maďarskej menšiny na Ukrajine.

Maďarská vláda národnokonzervatívneho premiéra Viktora Orbána odmieta Ukrajine poskytovať zbrane. Orbán patrí k hŕstke čelných európskych politikov, ktorí s Moskvou udržiavajú dobré vzťahy. Maďarsko väčšinu energetických surovín nakupuje v Rusku, ktoré z ich predaja financuje vojnu.

V posledných týždňoch sa Budapešť ostro ohradzuje proti ukrajinským dronovým útokom na ropovod Družba, ktorým tečie ruská ropa. Okrem Maďarska ju odoberá aj Slovensko. (ČTK)

Riaditeľ Bezpečnostnej informačnej služby (BIS) Michal Koudelka označil Rusko za hlavného protivníka a najväčšie riziko pre bezpečnosť Českej republiky.

"Ruská federácia nechce koniec vojny na Ukrajine. Keby ho chcela, tak tú vojnu vôbec nezačala. Keby ho chcela, tak súhlasí s mierovými rokovaniami. Keby ho chcela, tak brutálne nevraždí, zámerne necieli na civilistov, na ženy, deti, nevinných bezbranných občanov Ukrajiny, "povedal.

Všetci by si podľa neho mali byť istí, že to isté by Rusi robili tiež v Česku. (ČTK)

Trosky dronu našli v noci na pondelok pri obci Polatycze v blízkosti poľsko-bieloruského hraničného priechodu Terespol.

Informovala o tom tamojšia polícia, ktorá dostala podnet od príslušníkov pohraničnej stráže. Pri udalosti neutrpel nikto zranenia, informuje varšavský spravodajca TASR podľa agentúry PAP.

Trosky sa nachádzali v kukuričnom poli približne 300 metrov od hraničného priechodu. Na mieste pracovali príslušníci žandarmérie a polícia, pri vyšetrovaní boli prítomní aj prokurátori.

Podľa hovorkyne Okresnej prokuratúry v Lubline Agnieszky Kepkej prípad v plnom rozsahu preberá vojenské oddelenie tejto inštitúcie. Zdôraznila, že dron bol pravdepodobne nevyzbrojený a nachádzali sa na ňom nápisy v cyrilike.

Hovorkyňa polície v Bialej Podlakej Barbara Salczyňska-Pyrchla uviedla, že nič nenaznačuje prítomnosť nebezpečného materiálu. O udalosti bola upovedomená aj miestna prokuratúra v Bialej Podlaskej.

Ide už o druhý podobný nález v regióne v priebehu niekoľkých dní. V sobotu našli trosky dronu aj v obci Majdan-Sielec, pričom podľa ministerstva obrany išlo pravdepodobne o pašerácky stroj bez vojenských znakov. (TASR)

Agentúra TASS napísala, že návrh zákona bol zverejnený v elektronickej databáze dolnej komory ruského parlamentu.

Ide o dohovor Rady Európy, z ktorého bolo Rusko v marci 2022 kvôli vpádu na Ukrajinu vylúčené.

Na to, aby takýto návrh parlamentu predložil, vyzval v auguste prezidenta premiér Michail Mišustin. Kremeľ potrebu odstúpiť od dohovoru proti mučeniu formálne odôvodňuje tým, že Rusko od roku 2023 nie je zastúpené v Európskom výbore pre zabránenie mučenia, pretože Rada Európy zablokovala voľbu nového člena z Ruskej federácie. Moskva tvrdí, že je diskriminovaná.

Stanica Deutsche Welle (DW) v auguste na svojej internetovej stránke napísala, že oznámenie Moskvy o odstúpení od európskeho dohovoru proti mučeniu možno považovať za irelevantné. Experti OSN vlani predložili dôkazy, že Rusko systematicky mučilo ukrajinských vojnových zajatcov.

Tento rok v júli Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že Moskva je zodpovedná za porušovanie medzinárodného práva na Ukrajine, vrátane mučenia a používania znásilnenia ako nástroja pri vedení vojny.

Rusko ratifikovalo Európsky dohovor o zabránení mučenia a neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu v roku 1998, dva roky po tom, ako sa stalo členom Rady Európy, čo je s Európskou úniou nesúvisiace medzinárodné organizácie zabezpečujúce spoluprácu členských štátov najmä pri podpore demokracie a ochrane ľudských práv. Na základe Dohovoru proti mučeniu môžu predstavitelia RE navštevovať väznice a podobné zariadenia v členských štátoch a kontrolovať podmienky väzňov.

Moskva v septembri 2022 odstúpila od Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čím ukončila svoju povinnosť uznávať rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva, pripomína DW. Napriek tomu, že Rada Európy Rusko vylúčila, táto organizácia uvádza, že sa snaží s Ruskom udržiavať dialóg, aby bolo možné obnoviť monitorovacie návštevy na miestach, kde sú držaní ľudia zbavení slobody.

Ruská ľudskoprávna organizácia Tím proti mučeniu uviedla, že odstúpenie Ruska od dohovoru proti mučeniu bude znamenať "zavŕšenie likvidácie európskeho systému monitorovania ľudských práv" a že ruskí občania prídu o poslednú formálnu medzinárodnú ochranu. Organizácia varovala, že vzniknú podmienky na to, aby sa situácia ohľadom ľudských práv v krajine ďalej zhoršovala.

Rusko je stále viazané Dohovorom OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, ktorú ratifikovalo v roku 1985. Štáty, v ktorých platia, majú podľa svojich zákonov trestať mučenie alebo poskytnúť jeho obetiam odškodnenie. (ČTK)

"Ukrajinskí vojaci v auguste pri meste Pokrovsk v Doneckej oblasti stratili päť štvorcových kilometrov územia, ale znovu získali kontrolu nad 26 štvorcovými kilometrami," uviedol  Oleksandr Syrskyj na Facebooku.

Počas letnej kampane ruské sily podnikali operácie hlavne v okolí Pokrovska. Nasadili tam aj sabotážne a prieskumné jednotky, ktoré na chvíľu vstúpili do mesta, ale nakoniec boli odrazené.

Podľa Syrského bol podobný pomer strateného a znovuzískaného územia aj v okolí mesta Dobropilľa, kde ruské sily začiatkom augusta dosiahli dramatický krátkodobý postup.

„Smer na Pokrovsk zostáva jedným z najnáročnejších. Za ostatný týždeň tam naše jednotky odrazili približne 350 nepriateľských útokov,“ povedal Syrskyj. „Práve tu ruské sily sústredili svoje hlavné úsilie a zhromaždili svoje najväčšie útočné zoskupenie v snahe prelomiť našu obranu,“ dodal.

Na Pokrovsk, ktorý sa nachádza zhruba 57 kilometrov severozápadne od mesta Doneck, Rusi útočia už rok a pol. V doterajších bojoch o toto mesto Moskva podľa Kyjeva stratila viac ťažkej techniky ako počas druhej svetovej vojny v Stalingrade.

Kyrylo Budanov to uviedol v rozhovore pre Apostrof, referuje web Espreso TV.

„Niektorí sú za pokračovanie (vojny), iní sú za jej zastavenie. Počet tých, ktorí sú za jej zastavenie, sa v ostatnom období výrazne zvýšil,“ poznamenal Budanov.

Otázka, či pokračovať alebo nepokračovať vo vojne, sa údajne vo veľkom preberá predovšetkým medzi ruskými oligarchmi, pretože podľa Budanova majetok niektorých sa zväčšuje práve vďaka vedeniu nepriateľských akcií. „Kto na vojne zarába? Tí, ktorí vyrábajú zbrane, všetko, čo s vojnou súvisí, živia armádu, vyrábajú palivo a tak ďalej,“ poznamenal Budanov.

Zároveň tvrdí, že v ruských oblastiach „náchylných“ na bojové akcie, predovšetkým na severnom Kaukaze, v Čečensku a Dagestane, je v súčasnosti situácia „stabilná“ a neočakáva tam a žiadne zmeny.

„Režim je stabilný a túto situáciu udržiava. Národnooslobodzovacie hnutia existujú, ale nemajú kapacity na to, aby sa takpovediac oslobodili. Samy to nedokážu. Na to teraz nie sú pripravení,“ skonštatoval Budanov.