Rusko útočilo vyše 500 dronmi a raketami

Uvádza to výročná správa medzinárodného hnutia Koalícia proti kazetovej munícii (CMC), ktorá sa zasadzuje za jej likvidáciu.

Zatiaľ čo aj Ukrajina túto muníciu používala, Rusko ju podľa správy nasadzuje „vo veľkej miere“ od prvého dňa vojny.

Od februára 2022, keď Rusko vojensky napadlo susednú Ukrajinu, zaznamenáva Kyjev najvyšší počet obetí kazetovej munície za rok na svete.

V dôsledku jej použitia podľa CMC zahynulo na Ukrajine vlani najmenej 193 ľudí z celkovo 314 obetí na celom svete. Väčšinu z celkového počtu viac než 1200 obetí zaznamenali v prvom roku vojny.

Tento údaj je - ako zdôrazňuje výročná správa - určite výrazne podhodnotený, keďže podľa nej len v minulom roku Ukrajina utrpela približne 40 útokov kazetovou muníciou, pri ktorých neboli uvedené počty mŕtvych a zranených.

Kazetová munícia môže byť zhodená z lietadla alebo vystrelená z dela. Kazetová bomba sa vo vzduchu rozpadne a rozptýli do širokej oblasti submuníciu, napríklad malé bomby. Tento druh munície však tiež predstavuje trvalú hrozbu, pretože mnohé bomby po dopade na zem nevybuchnú a stanú sa fakticky nášľapnými mínami.

K Dohovoru o kazetovej munícii sa doteraz pripojilo 124 štátov vrátane 24 členov NATO a 21 členov Európskej únie — 112 ho ratifikovalo, 12 dohovor podpísalo, ale ešte ho neratifikovalo. Rusko, Ukrajina ani Spojené štáty americké medzi týmito krajinami nie sú. K dohovoru sa nepripojili ani Mjanmarsko a Sýria - jediné ďalšie dve krajiny, v ktorých minulý rok zaznamenali útoky kazetovou muníciou.

AFP pripomenula, že USA boli v roku 2023 vystavené kritike za svoje rozhodnutie dodať tento druh munície Kyjevu. Odvtedy tieto zbrane previezli na Ukrajinu najmenej v siedmich samostatných zásielkach, uvádza správa CMC.

Litva sa v marci tohto roku stala prvou krajinou, ktorá odstúpila od zmieneného dohovoru, pričom ako dôvod uviedla obavy o regionálnu bezpečnosť. V nadväznosti na tento krok Litva spolu s Poľskom, Lotyšskom, Estónskom a Fínskom tiež oznámili, že odstúpia od Ottawského dohovoru o zákaze protipechotných mín, a to z dôvodu obáv z ruskej agresie.

Hnutie CMC v správe upozornilo, že na globálnej úrovni existujú „znepokojujúce prekážky“, ktoré ohrozujú snahy o zavedenie nových medzinárodných noriem odsudzujúcich používanie kazetovej munície. (TASR)

Informujú o tom ukrajinské médiá s odvolaním sa na prokuratúru a úrady v tomto regióne na severe Ukrajiny pri hraniciach s Ruskom.

Ruská armáda na pole blízko obce Borovlja podnikla dva raketové údery. Jeden zo zranených je vo vážnom stave. Poškodených je 30 kusov poľnohospodárskej techniky, medzi nimi traktory a kombajny.

V Dnepropetrovskej oblasti je po ruskom dronovom útoku poničená dopravná firma v pavlovohradskom okrese na východ od Dnipra, informoval na svojom telegramovom účte šéf regionálnej vojenskej správy Serhij Lysak. Okolie Nikopolu zasiahlo ruské delostrelectvo, zranenia utrpela jedna žena a musela byť prevezená do nemocnice.

Rusko v noci na dnes na útoky proti Ukrajine použilo 87 dronov a rakiet, uviedlo ukrajinské letectvo. Protivzdušná obrana zneškodnila 59 bezpilotných lietadiel.

V nedeľňajšom rozhovore pre verejnoprávnu stanicu ZDF varoval Moskvu, že Severoatlantická aliancia bude reagovať rázne.

„Rusko musí vedieť, že vždy zareagujeme. Nedovolíme, aby sme boli vystavení ďalšiemu vojenskému nátlaku. Využijeme svoju moc. Ekonomická a politická moc slobodného sveta je silná,“ vyhlásil minister.

Podľa Wadephula ruský prezident Vladimir Putin „testuje“ západné krajiny a stále neprejavil žiaden záujem o ukončenie vojny na Ukrajine. „Neprijíma žiadnu ponuku na rozhovory. Je zrejmé, že zatiaľ nechce ukončiť vojnu na Ukrajine. Ide ďalej a my musíme jasne reagovať a zostať jednotní,“ dodal.

Šéf nemeckej diplomacie zároveň podporil tvrdšie sankcie proti Rusku. Zdôraznil však, že je potrebné posilniť obranyschopnosť východného krídla NATO a to najmä v oblasti protivzdušnej obrany. Spomenul pritom systémy v súčasnosti nasadené v Grécku a Španielsku, ktoré by mohli byť presunuté k východnej hranici Aliancie. (TASR)

Prieskum inštitútu Insa pre denník Bild am Sonntag ukazuje, že 62 percent z 1002 respondentov sa obáva útoku na krajiny NATO, akými sú napríklad Poľsko či Litva, zatiaľ čo 28 percent nemá podobné obavy a desať percent nezaujalo jednoznačné stanovisko.

Nemci tak reagujú na dianie v Poľsku, kde v noci na stredu vniklo viacero ruských dronov do vzdušného priestoru pri útokoch na Ukrajinu. V dôsledku toho zostrelili poľské sily s podporou NATO viacero dronov. Mnohí vojenskí predstavitelia podľa DPA spochybňujú tvrdenia, že išlo o nehodu. Doposiaľ nie je zrejmé, či drony cielili na objekty členskej krajiny NATO alebo išlo len o provokáciu alebo testovanie vzdušných síl Aliancie, píše DPA.

Z prieskumu tiež vyplýva, že väčšina Nemcov podporuje prijatie prísnejších ekonomických opatrení proti Rusku. Z celkového počtu opýtaných 49 percent uviedlo, že by sa mali okamžite zastaviť všetky dodávky plynu a ropy z Ruska do Európskej únie.

Podľa 33 percent respondentov by dodávky mali pokračovať, 11 percent nemá jednoznačný názor a sedem percent uviedlo, že na tom nezáleží. Okrem toho si 51 percent respondentov myslí, že zmrazené ruské aktíva v EÚ by sa mali použiť na podporu Ukrajiny, 29 percent bolo proti a 20 percent si nebolo istých, poprípade nemalo názor na problematiku. (TASR)

Ako informovala britská stanica BBC, ukrajinský prezident vo svojom tradičnom večernom videopríhovore označil útoky na ruské ropné rafinérie, ich terminály a ropné sklady za „najúčinnejšie sankcie, ktoré fungujú najrýchlejšie“.

Tieto útoky podľa neho výrazne obmedzujú kapacity ruského ropného priemyslu, „a to výrazne obmedzuje vojnu.“

Zelenskyj takto reagoval na nedeľné správy, že ukrajinské drony zasiahli jednu z najväčších ruských ropných rafinérií nachádzajúcu sa v meste Kiriši v Leningradskej oblasti na severozápade európskej časti Ruska. Spomenul aj ukrajinský útok na ruský prístav Primorsk -, kde podľa Ukrajinou overených informácií došlo k „významným škodám“.

Medzičasom ruské ministerstvo obrany v nedeľu podvečer informovalo, že ruské systémy protivzdušnej obrany v noci na nedeľu zostrelili najmenej 361 dronov, ako aj štyri navádzané letecké bomby a raketu HIMARS vyrábanú v USA.

Podrobnosti o mieste útokov ruské ministerstvo neposkytlo. Priznalo však požiar v rafinérii Kirišinefteorgsintez, jednej z dvoch najväčších rafinérií v Rusku.

Gubernátor Leningradskej oblasti Alexandr Drozdenko uviedol, že v oblasti Kiriši boli zničené tri ukrajinské drony a že požiar spôsobený padajúcimi troskami bol uhasený. Incident sa zaobišiel bez obetí a zranených.

Ukrajinské velenie útok na rafinériu v Kiriši potvrdilo a označilo ho za úspešný. Agentúra Reuters nateraz nebola schopná bezprostredne overiť rozsah prípadných škôd v tomto objekte.

Rafinéria v Kiriši spracuje približne 17,7 milióna metrických ton ročne (355-tisíc barelov denne) ruskej ropy, čo predstavuje 6,4 percenta z celkovej produkcie krajiny.

USA v posledných týždňoch zvýšili tlak na krajiny NATO, aby sprísnili energetické sankcie voči Rusku v snahe obmedziť jeho príjmy z predaja energonosičov.

Prezident USA Donald Trump v sobotu deklaroval, že USA sú pripravené uvaliť na Rusko nové sankcie, ale iba ak všetky krajiny NATO prestanú nakupovať ruskú ropu a zavedú podobné opatrenia ako USA.

Reuters doplnila, že EÚ sa drží svojho termínu na postupné ukončenie dovozu ruskej ropy a plynu do roku 2028. Rozhodla tak minulý týždeň, a to aj napriek tlaku USA, aby konala rýchlejšie. (TASR)

Ako informovala ruská štátna agentúra TASS, veľvyslanec Vladimir Lipajev podľa vlastných slov „nedostal žiadnu konkrétnu presvedčivú odpoveď na otázky týkajúce sa identifikácie bezpilotného lietadla, ktoré údajne vstúpilo do rumunského vzdušného priestoru.“

Rumunské ministerstvo obrany predtým informovalo, že do rumunského vzdušného priestoru v sobotu vstúpil ruský dron, ktorý tam strávil približne 50 minút a následne odletel smerom na Ukrajinu. Na monitorovanie situácie boli vyslané dve rumunské stíhačky F-16 a dve nemecké lietadlá Eurofighter Typhoon.

V súvislosti s týmto incidentom si rumunský rezort diplomacie v nedeľu predvolal ruského veľvyslanca, ktorému vyjadril svoj dôrazný protest proti tomuto „neprijateľnému a nezodpovednému činu predstavujúcemu porušenie suverenity Rumunska,“ informoval web France 24.

Ministerstvo požadovalo od Ruska prijatie opatrení, aby sa podobné incidenty neopakovali.

K incidentu v Rumunsku došlo len pár dní po tom, ako bol dronmi narušený vzdušný priestor Poľska, ktoré následne vyzvalo Moskvu, aby sa vyhla „ďalším provokáciám“. (TASR)

Išlo o drony obrannej spravodajskej služby Ukrajiny, informuje web Ukrajinská pravda, ktorý cituje zdroje z ukrajinského vojenského spravodajstva.

Útok podľa týchto zdrojov zasiahol spoločnosť Metafrax Chemicals v ruskom Permskom kraji pri hraniciach európskej a ázijskej časti Ruska približne 1 600 kilometrov od ukrajinských hraníc.

Závod vyrába základné komponenty používané na výrobu výbušnín, konkrétne hexamín, metanol, pentaerytritol tetranitrát a karbamid. (SITA)

Karol Nawrocki podpísaním príslušného dokumentu povolil ich nasadenie v rámci operácie Eastern Sentry (Východná stráž), ktorá sa vykonáva s cieľom posilniť obranu východného krídla NATO.

V príspevku na sieti X to v nedeľu oznámil poľský Úrad národnej bezpečnosti (BBN). Informujú agentúra PAP a spravodajský web Onet.pl.

BBN poznamenal, že prezidentský dekrét je utajený.

Operácia Eastern Sentry sa začala 12. septembra. Generálny tajomník NATO Mark Rutte uviedol, že aliancia spustila túto misiu v reakcii na incident z 10. septembra, keď približne 20 ruských dronov narušilo poľský vzdušný priestor.

Niektoré z dronov zostrelili stíhačky, ktoré vzlietli na ochranu poľského vzdušného priestoru. Išlo o prvý prípad zostrelenia ruských dronov nad územím NATO.

O detailoch operácie NATO v Poľsku hovoril v sobotu aj poľský minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz. Podľa neho „NATO (takto) dáva pevnú a jasnú odpoveď.“

Dodal, že ide pravdepodobne o jednu z najväčších operácií v histórii NATO - ochotu pripojiť sa k nej deklarovalo osem krajín a ďalšie „sa pripravujú na takéto vyhlásenia“.

Poľský minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz. (zdroj: TASR/AP)

Na otázku o detailoch operácie minister obrany uviedol, že na vybudovanie „viacvrstvovej protivzdušnej obrany“ bude nasadených niekoľko typov zariadení.

„Nie je to len protidronová obrana, ale protivzdušná obrana sa vzťahuje na rakety, letectvo a všetky typy hrozieb, ktoré môžu vzniknúť,“ zdôraznil Kosiniak-Kamysz.

Poznamenal, že operácia bude zahŕňať lietadlá a vrtuľníky, pozemné vybavenie, protivzdušnú obranu, pozemnú protiraketovú obranu a systémy proti dronom. (TASR)