Trump je z Putina veľmi sklamaný

 Podľa agentúry Reuters však Putin súčasne vyhlásil, že Rusko bude pokračovať v bojových operáciách na Ukrajine, ak sa mierová dohoda nedosiahne.

Putin sa opieral o „nastavenie“ súčasnej americkej administratívy pod vedením prezidenta Donalda Trumpa. „Vidíme nielen ich výzvy, ale úprimnú túžbu nájsť toto riešenie. Zdá sa mi, že na konci tunela je určité svetlo. Uvidíme, ako sa situácia vyvinie,“ poznamenal ruský prezident. Súčasne však opäť varoval, že ak sa nepodarí dospieť k dohode, „potom budeme musieť všetky úlohy, ktoré sú pred nami, vyriešiť silou zbraní.“

Doplnil, že všetky formácie ruských ozbrojených síl zapojené do „špeciálnej vojenskej operácie“ na Ukrajine postupujú vo všetkých smeroch.

Termín špeciálna vojenská operácia sa v Rusku používa ako eufemizmus – Rusko týmto slovným obratom zľahčuje vojenský konflikt a vyhýba sa slovu „vojna“, ktorého používanie v tomto kontexte trestá. Termín sa používa sa najmä v ruských oficiálnych vyhláseniach a štátnej propagande, aby konflikt pôsobil menej agresívne a „legitímne“.

„Všetky skupiny ruských ozbrojených síl postupujú. Úspešne. Rôznou rýchlosťou, ale prakticky vo všetkých smeroch,“ povedal ruský prezident na tlačovej konferencii po návšteve Číny.

Putin doplnil, že ukrajinská armáda sa v tejto situácii snaží „plátať diery“ na fronte presunom svojich jednotiek do najkritickejších oblastí. (TASR)

„Zajtra sa pokúsime spojiť s prezidentom Trumpom a budeme o tom hovoriť,“ povedal Zelenskyj počas návštevy Kodane.

„Máme tiež signály zo strany Spojených štátov, že poskytnú podporu, a to je dôležité,“ pokračoval.

Ukrajinský líder zároveň dodal, že existuje „solídny základ“ pre bezpečnostné záruky pre Kyjev v prípade prímeria, pričom citoval „bilaterálne dohody, vrátane dohody s Dánskom“.

Podľa ruskej agentúry Interfax Putin povedal, že ak je Zelenskyj pripravený, môže pricestovať do Moskvy a ich stretnutie sa uskutoční tam.

„Mimochodom, Donald (americký prezident Trump) ma požiadal, aby som, ak je to možné, usporiadal takéto stretnutie. Povedal som: ‚Áno, je to možné.‘ Takže, ak je Zelenskyj pripravený, nech príde do Moskvy, takéto stretnutie sa uskutoční,“ povedal Putin na tlačovej konferencii počas návštevy Číny.

Putin zároveň opäť spochybnil Zelenského legimititu. Poukázal v tejto súvislosti na zložitosť ukrajinskej legislatívy a vyhlásil, že po uplynutí päťročného funkčného obdobia Zelenského mal Ukrajinu viesť predseda parlamentu – Najvyššej rady.

Britská stanica BBC pripomenila, že väčšina krajín sveta a medzinárodných organizácií nespochybňuje legitimitu Zelenského ako prezidenta Ukrajiny. (TASR)

Pôjde o prvú expanziu ukrajinskej obrannej spoločnosti do zahraničia.

Spoločnosť Fire Point vyrába rakety Flamingo, ktoré ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil za najúspešnejšiu zbraň krajiny.

Výroba paliva pre rakety s dlhým doletom sa bude nachádzať v blízkosti dánskej vojenskej leteckej základne Skrydstrup, kde Kodaň skladuje flotilu stíhacích lietadiel F-16.

„Je to pomocná ruka Ukrajine v jej boji za bezpečnosť, vlastnú nezávislosť a v neposlednom rade za možnosť žiť v mieri,“ povedal novinárom dánsky minister obrany Troels Lund Poulsen.

Dánsko je od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 verným podporovateľom Kyjeva a podľa dánskeho ministerstva zahraničných vecí mu doteraz prispelo vojenskou podporou vo výške 67,6 miliardy dánskych korún (približne deväť miliárd eur). Dánska vláda tiež nedávno vyčlenila 500 miliónov korún na podporu ukrajinských firiem expandujúcich v tejto krajine. (TASR)

„Keď sa pozrieme na prezidenta Si Ťin-pchinga, ktorý dnes v Pekingu stál bok po boku s lídrami Ruska, Iránu, Severnej Kórey, nejde len o protizápadný úkaz, ale o priamu výzvu medzinárodnému systému založenému na pravidlách,“ povedala novinárom Kallasová.

„Nie je to len symbolické. Ruská vojna na Ukrajine je podporovaná Čínou. To sú skutočnosti, ktorým musí Európa teraz čeliť,“ pokračovala.

Ruský prezident Vladimir Putin a severokórejský vodca Kim Čong-un stáli po boku Si Ťin-pchinga na vojenskej prehliadke pri príležitosti osláv konca druhej svetovej vojny. Čínsky prezident obom lídrom potriasol rukami a rozprával sa s nimi, keď kráčali po červenom koberci na Námestí nebeského pokoja v Pekingu, vysvetľuje AFP.

„Čína a Rusko tiež hovoria o spoločnom státí na čele zmien, aké tu neboli sto rokov, a o revízii globálneho bezpečnostného poriadku... Sme svedkami úmyselných pokusov o zmenu medzinárodného poriadku,“ uviedla Kallasová.

„Nebude sa formovať bez Európy, ale bude formovaný tým, čo je Európa ochotná urobiť, či sme ochotní uznať potrebu, aby Európa zohrávala geopolitickú úlohu,“ dodala šéfka zahraničnej politiky EÚ a vyhlásila, že Európa musí lepšie využívať svoju „geopolitickú silu“ tvárou v tvár globálnym zmenám. (TASR)

Približne 430 dronov a 21 z 24 rakiet odpálených Ruskom zachytila protivzdušná obrana, uviedli ukrajinské vzdušné sily. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil nočné nálety za „ďalší masívny útok“, ktorý podľa neho poškodil desiatky obytných budov v celej krajine.

„To si bezpochyby vyžaduje reakciu sveta,“ napísal Zelenskyj na sociálnej sieti. Len vďaka nedostatočnému tlaku, najmä na vojnovú ekonomiku Ruska, táto agresia pokračuje,“ doplnil.

V Kirovohradskej oblasti v strednej časti krajiny utrpelo pri dronovom útoku zranenia najmenej päť ľudí, oznámila regionálna vojenská správa. Zasiahnutá bola podľa nej aj železničná infraštruktúra, čo viedlo k meškaniu viac ako 20 spojov.

V Ivanofrankivskej, Chmeľnyckej a Volynskej oblasti na západe Ukrajiny vypukli v dôsledku nočných útokov požiare po zasiahnutí infraštruktúry, obytných budov a garáží.

Ukrajina v noci tiež vykonala dronové útoky na ciele v Rusku, oznámilo ministerstvo obrany v Moskve, podľa ktorého zachytili približne 105 bezpilotných lietadiel. Detaily o škodách ministerstvo neposkytlo.

Neskôr však uviedlo, že ruskí vojaci obsadili „približne polovicu“ mesta Kupiansk v ukrajinskej Charkovskej oblasti. Zverejnilo zábery z dronu zachytávajúce, ako vojak stojaci na ceste drží ruskú vlajku, informovala agentúra Reuters.

Informácie jednej zo znepriatelených strán sa vo vojnovom stave nedajú nezávisle overiť. (TASR)

Ukrajina uvádza, že počas vojny bolo bez súhlasu rodín či opatrovníkov odvezených do Ruska alebo na územie okupované Ruskom viac než 19.500 detí. Kyjev označuje tieto únosy za vojnový zločin, ktorý údajne spĺňa definíciu genocídy podľa znenia dohovoru OSN. Moskva na svoju obhajobu uvádza, že tým chránila deti pred vojnovou zónou.

„Politika Kremľa spočívajúca v nútených deportáciách, indoktrinácii a militarizácii ukrajinských detí je odsúdeniahodná,“ uviedol minister zahraničných vecí David Lammy vo vyhlásení podľa Reuters. Zároveň predstavil najnovšiu sériu sankcií Spojeného kráľovstva voči Rusku za vedenie vojny na Ukrajine.

K sankcionovaným subjektom patrí napríklad organizácia Akhmat Kadyrov Foundation, ktorá prevádzkuje programy prevýchovy a militaristického tréningu ukrajinských detí a teenagerov, či jej riaditeľka Ajmani Nesievna Kadyrovová, matka čečenského vodcu Ramzana Kadyrova, uvádza sa vo vyhlásení. Sankcie zahŕňajú zmrazenie aktív, zákaz cestovania a ďalšie tresty. (TASR)