Južná Kórea odhaduje straty KĽDR na Ukrajine na dvetisíc vojakov

Pôjde o prvú expanziu ukrajinskej obrannej spoločnosti do zahraničia.

Spoločnosť Fire Point vyrába rakety Flamingo, ktoré ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil za najúspešnejšiu zbraň krajiny.

Výroba paliva pre rakety s dlhým doletom sa bude nachádzať v blízkosti dánskej vojenskej leteckej základne Skrydstrup, kde Kodaň skladuje flotilu stíhacích lietadiel F-16.

„Je to pomocná ruka Ukrajine v jej boji za bezpečnosť, vlastnú nezávislosť a v neposlednom rade za možnosť žiť v mieri,“ povedal novinárom dánsky minister obrany Troels Lund Poulsen.

Dánsko je od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 verným podporovateľom Kyjeva a podľa dánskeho ministerstva zahraničných vecí mu doteraz prispelo vojenskou podporou vo výške 67,6 miliardy dánskych korún (približne deväť miliárd eur). Dánska vláda tiež nedávno vyčlenila 500 miliónov korún na podporu ukrajinských firiem expandujúcich v tejto krajine. (TASR)

„Keď sa pozrieme na prezidenta Si Ťin-pchinga, ktorý dnes v Pekingu stál bok po boku s lídrami Ruska, Iránu, Severnej Kórey, nejde len o protizápadný úkaz, ale o priamu výzvu medzinárodnému systému založenému na pravidlách,“ povedala novinárom Kallasová.

„Nie je to len symbolické. Ruská vojna na Ukrajine je podporovaná Čínou. To sú skutočnosti, ktorým musí Európa teraz čeliť,“ pokračovala.

Ruský prezident Vladimir Putin a severokórejský vodca Kim Čong-un stáli po boku Si Ťin-pchinga na vojenskej prehliadke pri príležitosti osláv konca druhej svetovej vojny. Čínsky prezident obom lídrom potriasol rukami a rozprával sa s nimi, keď kráčali po červenom koberci na Námestí nebeského pokoja v Pekingu, vysvetľuje AFP.

„Čína a Rusko tiež hovoria o spoločnom státí na čele zmien, aké tu neboli sto rokov, a o revízii globálneho bezpečnostného poriadku... Sme svedkami úmyselných pokusov o zmenu medzinárodného poriadku,“ uviedla Kallasová.

„Nebude sa formovať bez Európy, ale bude formovaný tým, čo je Európa ochotná urobiť, či sme ochotní uznať potrebu, aby Európa zohrávala geopolitickú úlohu,“ dodala šéfka zahraničnej politiky EÚ a vyhlásila, že Európa musí lepšie využívať svoju „geopolitickú silu“ tvárou v tvár globálnym zmenám. (TASR)

Približne 430 dronov a 21 z 24 rakiet odpálených Ruskom zachytila protivzdušná obrana, uviedli ukrajinské vzdušné sily. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil nočné nálety za „ďalší masívny útok“, ktorý podľa neho poškodil desiatky obytných budov v celej krajine.

„To si bezpochyby vyžaduje reakciu sveta,“ napísal Zelenskyj na sociálnej sieti. Len vďaka nedostatočnému tlaku, najmä na vojnovú ekonomiku Ruska, táto agresia pokračuje,“ doplnil.

V Kirovohradskej oblasti v strednej časti krajiny utrpelo pri dronovom útoku zranenia najmenej päť ľudí, oznámila regionálna vojenská správa. Zasiahnutá bola podľa nej aj železničná infraštruktúra, čo viedlo k meškaniu viac ako 20 spojov.

V Ivanofrankivskej, Chmeľnyckej a Volynskej oblasti na západe Ukrajiny vypukli v dôsledku nočných útokov požiare po zasiahnutí infraštruktúry, obytných budov a garáží.

Ukrajina v noci tiež vykonala dronové útoky na ciele v Rusku, oznámilo ministerstvo obrany v Moskve, podľa ktorého zachytili približne 105 bezpilotných lietadiel. Detaily o škodách ministerstvo neposkytlo.

Neskôr však uviedlo, že ruskí vojaci obsadili „približne polovicu“ mesta Kupiansk v ukrajinskej Charkovskej oblasti. Zverejnilo zábery z dronu zachytávajúce, ako vojak stojaci na ceste drží ruskú vlajku, informovala agentúra Reuters.

Informácie jednej zo znepriatelených strán sa vo vojnovom stave nedajú nezávisle overiť. (TASR)

Ukrajina uvádza, že počas vojny bolo bez súhlasu rodín či opatrovníkov odvezených do Ruska alebo na územie okupované Ruskom viac než 19.500 detí. Kyjev označuje tieto únosy za vojnový zločin, ktorý údajne spĺňa definíciu genocídy podľa znenia dohovoru OSN. Moskva na svoju obhajobu uvádza, že tým chránila deti pred vojnovou zónou.

„Politika Kremľa spočívajúca v nútených deportáciách, indoktrinácii a militarizácii ukrajinských detí je odsúdeniahodná,“ uviedol minister zahraničných vecí David Lammy vo vyhlásení podľa Reuters. Zároveň predstavil najnovšiu sériu sankcií Spojeného kráľovstva voči Rusku za vedenie vojny na Ukrajine.

K sankcionovaným subjektom patrí napríklad organizácia Akhmat Kadyrov Foundation, ktorá prevádzkuje programy prevýchovy a militaristického tréningu ukrajinských detí a teenagerov, či jej riaditeľka Ajmani Nesievna Kadyrovová, matka čečenského vodcu Ramzana Kadyrova, uvádza sa vo vyhlásení. Sankcie zahŕňajú zmrazenie aktív, zákaz cestovania a ďalšie tresty. (TASR)

„Podpora Ukrajiny je pre Česko kľúčová. Pomáha samotnej Ukrajine, ale posilňuje aj našu vlastnú bezpečnosť. Je dôležité, že Česko pomáha Ukrajine nielen vojensky, ale tiež humanitárne a pri obnove... Chceme, aby sa do obnovy zapojili aj české firmy a dlhodobo tam pôsobili,“ povedal český minister zahraničných vecí Jan Lipavský.

Primárne ide o zaistenie zdravotnej starostlivosti, núdzového prístrešia, prístupu ku vzdelaniu, k energii a teplu, odmínovanie poľnohospodárskej pôdy či o pomoc s kybernetickou bezpečnosťou. Rovnako chce Česku pomôcť s demokratickou transformáciou Ukrajiny a jej zbližovaním so štandardmi EÚ.

Česko okrem iného financuje protikorupčné opatrenia a podporuje občiansku spoločnosť a slobodné médiá.

Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov tvrdí, že akákoľvek mierová dohoda musí obsahovať medzinárodné uznanie okupovaných ukrajinských území ako súčasť Ruska.

Ukrajina však trvá na tom, že nikdy neprijme ruskú kontrolu nad svojím územím a sľubuje, že získa späť územia obsadené Moskvou. Rusko tvrdí, že anektovalo päť ukrajinských regiónov - Doneckú, Luhanskú, Chersonskú a Záporožskú oblasť, ako aj polostrov Krym, ktorý obsadilo už v roku 2014.

„Pre trvalý mier musia byť nové teritoriálne reality, ktoré vznikli, uznané a formálne potvrdené v súlade s medzinárodným právom,“ povedal Lavrov.

Ukrajina požaduje najprv prímerie pred diskusiou o územiach, no Rusko odmieta zastaviť súčasnú ofenzívu, kým nebude dosiahnutá úplná dohoda. Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha reagoval, že Rusko odpovedá na mierové snahy vedené americkým prezidentom Donaldom Trumpom „starými ultimátami“.

„Rusko nezmenilo svoje agresívne ciele a neprejavuje známky pripravenosti na zmysluplné rokovania,“ uviedol Sybiha a dodal: „Je čas uvaliť na ruskú vojenskú mašinériu nové prísne sankcie a postaviť Moskvu pred zodpovednosť.“

Turecko, ktoré hostilo tri kolá priamych rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou, minulý týždeň uviedlo, že ruský prezident Vladimir Putin ponúkol zmrazenie frontových línií v Chersonskej a Záporožskej oblasti, ak sa Ukrajina úplne vzdá regiónu Doneck.

Rusko má podľa analýzy Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) takmer úplnú kontrolu nad Luhanskou oblasťou a ovláda približne 80 percent Doneckej oblasti. Tiež obsadilo veľké časti Chersonskej a Záporožskej oblasti, hoci Ukrajina naďalej kontroluje metropoly týchto regiónov.

Priemyselný východ Ukrajiny bol zničený viac ako desaťročím bojov, ktoré vypukli po tom, čo ozbrojení proruskí separatisti začali snahy o odtrhnutie od Ukrajiny po proeurópskej revolúcii v roku 2014. (SITA)