Maďarsko zažalovalo Úniu pre využívanie zmrazených ruských peňazí pre Ukrajinu

Dohodu v hodnote 8,5 miliardy dolárov schválilo ministerstvo zahraničných vecí USA a vzťahuje sa na šesť odpaľovacích zariadení, radarové a navádzacie systémy a zodpovedajúce rakety.

Dánsko i ďalší spojenci z radov Severoatlantickej aliancie majú v pláne zásobiť Ukrajinu modernými zbraňovými systémami s cieľom posilniť jej obranyschopnosť voči ruským útokom, píše DPA.

Keďže Dánsko neprevádzkuje systémy Patriot, musí ich nakupovať od Spojených štátov. Holandsko tiež kúpilo systémy Patriot na posilnenie protivzdušnej obrany Ukrajiny.

Kyjev v posledných mesiacoch opakovane žiadal západných spojencov o systémy Patriot, aby lepšie chránil svoje mestá pred ruskými náletmi.

Keďže USA sa zdráhajú financovať ďalšie dodávky zbraní Ukrajine, partneri z NATO kupujú americké systémy a presúvajú ich ukrajinským silám, dodáva nemecká agentúra. (TASR)

K explóziám došlo v blízkosti miest Čerkasy a Černihiv, ako aj pri Dnipre a metropole Kyjev.

Ukrajinské médiá predtým varovali obyvateľov, že sa očakávajú možné nálety ruských bombardérov, píše DPA.

Predstavitelia ukrajinskej protivzdušnej obrany spresnili, že z ruských vojenských letísk vzlietlo dovedna šesť strategických bombardérov, ktoré by mohli niesť rakety s cieľom útokov na ciele na Ukrajine. Krátko po tom sa objavili informácie, že bombardéry vystrelili viacero striel s plochou dráhou letu.

Tento podnik na juhozápade Ruska sa podľa Kyjeva podieľa na zásobovaní ruskej armády pohonnými látkami.

Ukrajinské drony znovu zasiahli aj rafinériu v Syzrani v Samarskej oblasti a v jej okolí vypukol požiar, uviedol generálny štáb s tým, že následky požiaru sa spresňujú.

Viceprezident USA J. D. Vance skritizoval tento americký portál, ktorý v roku 2021 kúpil nemecký mediálny gigant Axel Springer, za článok, v ktorom citoval nemenovaných predstaviteľov.

Tí uviedli, že „neskúsenosť vyslanca Stevea Witkoffa prerážala“ v jeho rozhovoroch s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

„Tento príbeh z Politica je novinárske pochybenie. Je to však viac než len to: je to operácia zahraničného vplyvu, ktorej cieľom je poškodiť administratívu a jedného z našich najefektívnejších členov,“ napísal Vance na platforme X.

V podobnom duchu sa vyjadrilo aj niekoľko ďalších predstaviteľov USA, pričom námestník šéfky kancelárie Bieleho domu James Blair označil článok za „operáciu zahraničného vplyvu vedenú prostredníctvom Nemeckom kontrolovaného online média“.

Ani jeden zo spomenutých predstaviteľov neposkytol priame dôkazy o tom, že by za touto kauzou stála akákoľvek zahraničná strana alebo vláda, pripomína AFP.

K útokom došlo v čase, keď Berlín i Francúzsko vyjadrili pochybnosti o tom, či Trumpovo mierové úsilie na Ukrajine prinesie ovocie. Nemecký kancelár Friedrich Merz sa vyjadril, že vojna na Ukrajine bude podľa neho trvať „ešte mnoho mesiacov“.

Witkoff je realitný magnát, ktorého Trump vymenoval za svojho osobitného vyslanca pre mierové rozhovory o ukončení vojen na Ukrajine a v Gaze, a to napriek tomu, že nemá žiadne diplomatické skúsenosti, podotýka AFP.

Článok v Politico bol iba jedným zo série textov z uplynulých dní, ktoré uverejnilo niekoľko médií vrátane amerického magazínu The Atlantic s tým, že Witkoffove rokovania s Ruskom spôsobili zmätok.

Witkoff už absolvoval niekoľko ciest do Moskvy, aby sa stretol s Putinom. V piatok sa v New Yorku stretol s ukrajinskými predstaviteľmi. Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak na tomto stretnutí uviedol, že Rusko spomaľuje úsilie amerického prezidenta Donalda Trumpa o ukončenie vojny na Ukrajine. (TASR)

Pchjongjang dosiaľ nepotvrdil, koľko jeho vojakov zahynulo v boji za Rusko. Južná Kórea však ich počet odhaduje na približne 600, pričom tisíce ďalších utrpelo v boji zranenia.

Juhokórejské a západné spravodajské služby tvrdia, že Severná Kórea vyslala v roku 2024 do Ruska viac ako 10-tisíc vojakov, a to najmä do Kurskej oblasti, do ktorej minulý rok nečakane vpadli ukrajinské jednotky a obsadili tam časti územia.

Okrem vojakov podľa nich KĽDR poslala Rusku aj vojenské vybavenie. KĽDR až v apríli potvrdila, že vyslala jednotky na pomoc Rusku a taktiež priznala, že jej vojaci zahynuli v boji.

Kim Čong-un v piatok predniesol prejav rodinám padlých vojakov po tom, čo sa minulý týždeň stretol s niektorými z nich na verejnej ceremónii, kde vyznamenal vojakov navrátených z bojového frontu.

„Veľa myslím na rodiny ostatných martýrov, ktoré tam neboli prítomné. Preto som toto stretnutie zariadil, keďže som sa chcel stretnúť a potešiť zarmútené rodiny všetkých hrdinov a trochu im uľaviť od ich smútku a utrpenia,“ povedal podľa KCNA severokórejský vodca.

Kim tiež sľúbil postaviť pamätník v hlavnom meste a zriadiť novú ulicu pre zarmútené rodiny, zatiaľ čo štát poskytne plnú podporu deťom vojakov, píše AFP.

„Ja, náš štát a naša armáda za ne (deti) prevezmeme plnú zodpovednosť a vychováme ich obdivuhodne ako verných a statočných bojovníkov, podobne ako boli ich otcovia,“ dodal Kim Čong-un. (TASR)

Bezpečnostnú radu OSN zároveň upozornil, že Washington môže „potrestať“ Moskvu ekonomickými opatreniami, ak bude vo vojne pokračovať.

„Spojené štáty vyzývajú Ruskú federáciu, aby sa vyhla týmto následkom zastavením násilia a konštruktívnym zapojením sa do ukončenia vojny,“ uviedol Kelley.

„Rusko sa teraz musí rozhodnúť posunúť sa k mieru. Lídri Ruska a Ukrajiny musia súhlasiť s bilaterálnym stretnutím,“ dodal.

Rusko v noci na štvrtok zasiahlo Ukrajinu stovkami dronov a raketami, pričom v Kyjeve zahynulo 23 ľudí vrátane štyroch detí. Kelley vyhlásil, že útoky na Kyjev vzbudzujú pochybnosti o vážnosti Ruska v jeho túžbe po mieri. „Tieto útoky na civilné oblasti musia okamžite prestať,“ povedal.

„Rusko si naďalej vyberá zabíjanie namiesto ukončenia vojny,“ povedala v OSN ukrajinská premiérka Julija Svyrydenková. „Mali by sme to zohľadniť v našom úsilí zameranom na mierové riešenie a vytvorenie bezpečnostných záruk. Tieto záruky budú chrániť ukrajinskú suverenitu aj životy ukrajinského ľudu, najmä detí,“ povedala premiérka. Podmienkou úspešného budúceho rokovania je podľa nej prímerie.

Zástupca ruského veľvyslanca pri OSN Dmitrij Poľanskij povedal, že Moskva je pripravená zvážiť samit s Ukrajinou „za predpokladu, že bude dôkladná predbežná príprava na takéto stretnutie a jeho obsah, inak by to jednoducho nemalo zmysel“. Spojené štáty podľa neho čoraz viac chápu potrebu riešiť „základné príčiny konfliktu,“ bez ktorých ho nebude možné riešiť. (TASR)

„Dnepropetrovská oblasť je pod masívnym útokom. Počuť explózie,“ napísal tamojší gubernátor Serhij Lysak na platforme Telegram o mestách Dnipro a Pavlohrad a upozornil obyvateľov, aby sa ukryli.

K útoku došlo len niekoľko dní po tom, čo Ukrajina po prvý raz potvrdila, že ruská armáda vstúpila do Dnepropetrovskej oblasti, ktorá bola dosiaľ ušetrená od intenzívnych bojov.

Na rozdiel od Luhanskej, Doneckej, Záporožskej a Chersonskej oblasti Rusko Dnepropetrovskú oblasť neanektovalo a počas tejto vojny sa mu prvýkrát podarilo preniknúť za jej hranice až začiatkom júla, keď jeho jednotky dobyli dedinu Dačne.

Ruské útoky hlásili aj zo Záporožskej oblasti. Záchranná služba na platforme Telegram oznámila, že „v noci podnikol nepriateľ masívne útoky“ v Záporoží.

Tamojší gubernátor Ivan Fedorov tvrdí, že útoky si vyžiadali jednu obeť a 16 zranených. „Ruské útoky zničili súkromné domy, poškodili množstvo zariadení vrátane kaviarní, čerpacích staníc a priemyselných podnikov,“ uviedol gubernátor. (TASR)

„Prezident Trump a jeho tím pre národnú bezpečnosť naďalej rokujú s ruskými a ukrajinskými predstaviteľmi o bilaterálnom stretnutí s cieľom zastaviť zabíjanie a ukončiť vojnu,“ uviedol predstaviteľ, ktorý hovoril pod podmienkou zachovania anonymity.

„Ako mnoho svetových lídrov uviedlo, k tejto vojne by nikdy nedošlo, keby bol prezident Trump vo funkcii. Nie je v národnom záujme ďalej rokovať verejne o týchto otázkach,“ konštatoval.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v piatok podľa AFP vyjadril nádej, že sa uskutoční spomínané bilaterálne stretnutie. Zároveň povedal, že ak by sa šéf Kremľa Vladimir Putin nestretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, znamenalo by to, že „podviedol“ Trumpa.

Americký prezident, ktorý sa tento mesiac stretol s Putinom na Aljaške, a následne privítal v Bielom dome ukrajinského prezidenta a európskych lídrov, opakovane povedal, že sa usiluje zorganizovať rozhovory prezidentov Ruska a Ukrajiny.

Predstaviteľ Bieleho domu Stephen Miller odmietol tvrdenie, že by Putin „podviedol“ Trumpa. „Taká absurdná otázka,“ odpovedal na otázku novinára o Macronovom vyjadrení.

„Žiaden prezident v histórii neurobil viac pre podporu mieru,“ konštatoval. Trump podľa neho neúnavne pracuje na „ukončení zabíjania,“ čo je podľa jeho slov niečo, čo by mal každý na svete oslavovať. (TASR)