Schôdzka Putina so Zelenským musí byť dobre pripravená

Novinári agentúry AFP pôsobiaci v ukrajinskej metropole informovali o silných výbuchoch vo viacerých častiach mesta. Pri útoku zomreli najmenej tri osoby a ďalších 12 ľudí utrpelo zranenia, píše AFP a portál The Kyiv Independent.

Starosta Kyjeva Vitalij Kličko na platforme Telegram oznámil, že prebieha „masívny útok na hlavné mesto“. Dodal, že v meste operujú protivzdušné sily, a obyvateľov vyzval, aby zostali v úkrytoch.

„Podľa operačných informácií sa počet mŕtvych zvýšil na troch... Medzi mŕtvymi je aj dieťa,“ uviedla vojenská správa Kyjeva na Telegrame.

Podľa novinárov AFP výbuchy osvetlili nočnú oblohu v hlavnom meste a zanechali za sebou dym. Obyvatelia ukrajinskej metropoly sa ukrývali v staniciach metra či v podchodoch, dodali reportéri.

Rusko útočilo na Kyjev (9 fotografií)

Podľa The Kyiv Independent došlo k prvým výbuchom už v stredu okolo 21.30 h miestneho času (20.30 h SELČ). Ďalšiu vlnu výbuchov bolo v hlavnom meste počuť od 3.00 h miestneho času (2.00 h SELČ).

Kličko vyhlásil, že záchranári pracujú v niekoľkých častiach metropoly. Útok ruských dronov a balistických rakiet údajne poškodil viaceré budovy.

Agentúra DPA informovala, že výbuchy boli hlásené aj v meste Sumy na severe a v meste Záporožie na juhu Ukrajiny. (TASR)

Iba tri z nich - Poľsko, Litva a Lotyšsko - však v súčasnosti dosahujú nový cieľ, ktorý aliancia stanovila v júni, a navýšila ním výdavky na obranu na 3,5 percent HDP.

Odhady aliancie ukázali, že ešte minulý rok viac ako desať z 32 členských štátov NATO nedosiahlo dvojpercentný cieľ, na ktorom sa dohodli v roku 2014. Údaje za rok 2025 však ukázali, že všetci spojenci tento cieľ splnia. Sedem z nich vynaloží na obranu minimálne dve percentá, zatiaľ čo niekoľko ďalších o niečo viac.

Podľa údajov NATO vynakladá najviac prostriedkov na obranu Poľsko - 4,48 percent HDP. Nasleduje Litva so štyrmi percentami a Lotyšsko s 3,73 percentami. Toto sú jediné členské štáty NATO, ktoré v súčasnosti prekračujú nový cieľ výdavkov na obranu vo výške 3,5 percent HDP, ktorý aliancia schválila v júni v Haagu.

Lídri sa dohodli, že tento cieľ dosiahnu do roku 2035 ako súčasť širšieho plánu vynaložiť až päť percent HDP na obranu, kybernetickú bezpečnosť či modernizáciu ciest a prístavov.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte v stredu vo svojom prejave pri otvorení továrne na muníciu v Nemecku ocenil vyššie výdavky členov aliancie na obranu, ale zdôraznil, že je dôležité premeniť tieto dodatočné prostriedky na vojenské kapacity.

„Samotné peniaze nezaručujú bezpečnosť... Odstrašujúci účinok nezabezpečuje päť percent. Odstrašujúci účinok zabezpečuje schopnosť... bojovať s potenciálnymi nepriateľmi,“ vyhlásil Rutte. (TASR)

Žaloba proti Európskemu mierovému nástroju (EPF) bola pôvodne predložená Súdnemu dvoru EÚ, ale neskôr bola odoslaná na Všeobecný súd. V stredu o tom informoval server Euronews, píše TASR.

Rada EÚ vlani rozhodla, že 99,7 percent úrokov zo zmrazených aktív ruskej centrálnej banky poskytne Ukrajine prostredníctvom EPF, ktorý uľahčuje vojenskú pomoc spojeneckým krajinám. Kyjev tak prostredníctvom EPF každoročne dostáva tri až päť miliárd eur, vysvetľuje Euronews.

Maďarská vláda podala proti tomuto rozhodnutiu v máji žalobu a Súdny dvor EÚ ju v pondelok formálne prijal a zverejnil v Úradnom vestníku EÚ.

Maďarsko tvrdí, že EPF porušil zákony EÚ tým, že ignoroval jeho veto s odôvodnením, že nie je „prispievajúcim členským štátom“. „V dôsledku toho došlo k porušeniu zásady rovnosti medzi členskými štátmi a zásadou demokratického fungovania EÚ, pretože členský štát bol neoprávnene a bez právneho základu zbavený svojho hlasovacieho práva,“ uvádza sa v žalobe.

Podľa maďarských médií by tento prípad by mohol vytvoriť precedens v oblasti ochrany práva veta, no môže trvať roky, kým súd dospeje k verdiktu.

Euronews dodáva, že maďarská vláda, ktorá udržiava dobré vzťahy s Ruskom, v minulosti pravidelne blokovala podporu EÚ pre Ukrajinu, čo viedlo k napätým vzťahom medzi Budapešťou a viacerými ďalšími členskými krajinami. (TASR)

Napísal to web stanice Euronews, podľa ktorého sa prípadom zaoberá Tribunál Súdneho dvora Európskej únie, teda súd nižšej inštancie. Podľa maďarských médií by rozsudok mohol vytvoriť precedens pre ochranu práva veta, ktorej sa Budapešť v žalobe domáha.

Členské krajiny EÚ sa vlani zhodli, že budú využívať výnosy z ruských aktív zmrazených v Európe na nákup zbraní pre Ukrajinu a na jej povojnovú rekonštrukciu. Väčšina výnosov sa má v prospech Kyjeva použiť prostredníctvom takzvaného Európskeho mierového nástroja (EPF), z ktorého sa financujú nákupy zbraní, na ktorých sa Maďarsko nezúčastňuje.

Budapešť v žalobe tvrdí, že Európska únia nerešpektovala jej právo veta a obišla ho s tým, že Maďarsko nie je štátom prispievajúcim na nákupy zbraní pre Ukrajinu.

"V dôsledku boli porušené princípy rovnosti členských štátov a demokratického fungovania Európskej únie, pretože členský štát bol zbavený, neospravedlniteľne a bez právneho základu, svojho hlasovacieho práva," uvádza sa podľa Euronews v žalobe.

Maďarsko, ktorého premiér Viktor Orbán udržiava blízke vzťahy s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, často blokuje únijné opatrenia namierené proti Moskve za jej agresiu voči susednej krajine.

Budapešť svoju sťažnosť podala v máji, súd ju akceptoval tento týždeň. Zaoberať sa ňou môže aj niekoľko rokov, kým vydá rozhodnutie, píše web. (ČTK, euronews)

Vo svojom večernom posolstve to v stredu oznámil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

V predchádzajúcom kabinete mala Stefanišynová zodpovednosť za európsku a euroatlantickú integráciu Ukrajiny a pôsobila aj ako ministerka spravodlivosti.

"Formálne postupy sú kompletné - dnes som podpísal dekrét o jej vymenovaní za veľvyslankyňu," uviedol na adresu Stefanišynovej Zelenskyj.

Od novej šéfky diplomatickej misie vo Washingtone prezident očakáva realizáciu dohôd s USA, predovšetkým v oblasti obrany.

"V mnohých ohľadoch závisí dlhodobá bezpečnosť Ukrajiny na vzťahoch s Amerikou. Na stole sú dva ukrajinské návrhy. Ide o dohodu o zbraniach pre Ukrajinu a dohodu o moderných dronoch pre Spojené štáty," dodal Zelenskyj.

Podľa agentúry AFP ide o dohodu o nákupe amerických zbraní európskymi spojencami Kyjeva pre Ukrajinu a ďalej o dodávky ukrajinských dronov Spojeným štátom.

Prezident zároveň poďakoval končiacej veľvyslankyni v USA Oksane Markarovovej, ktorej podľa svojho vyjadrenia ponúkol, aby zostala v jeho tíme. Markarovová pôsobila na čele veľvyslanectva vo Washingtone od roku 2021.

Stefanišynová sa podľa AFP podieľala na nedávno vyrokovanej dohode medzi Kyjevom a Washingtonom o prístupe Američanov k ukrajinským nerastom.

Pôsobila v predchádzajúcej vláde vedenej premiérom Denysom Šmyhaľom, ktorá ale v júli prešla obmenou a novou šéfkou vlády sa stala Julija Svyrydenková. Vymenili sa aj viacerí ministri. (ČTK)

Stretnutie bude súvisieť s pokračujúcou snahou Trumpa o ukončenie vojny na Ukrajine.

Informuje o tom agentúra AFP.

„V piatok sa v New Yorku v Spojených štátoch uskutoční stretnutie s tímom prezidenta Trumpa,“ uviedol Zelenskyj vo svojom pravidelnom večernom videopríhovore.

Schôdzka podľa neho nadviaže na rokovania vo Švajčiarsku, ktoré sa uskutočnia vo štvrtok.

Hrubý domáci produkt Ruska sa v období január až júl zvýšil medziročne o 1,1 percenta, pričom v júli vzrástol o 0,4 percenta. 

Uviedlo to ruské ministerstvo hospodárskeho rozvoja s odvolaním sa na predbežné údaje štatistického úradu Rosstat.

Informovala o tom agentúra TASS.

Podľa údajov ministerstva hospodárskeho rozvoja sa rast HDP v júli 2025 spomalil na 0,4 % z 1 % v júni.

Rosstat v separátnej správe informoval, že medziročná miera inflácie v Rusku v období od začiatku augusta do 25. augusta dosiahla 8,46 %. (TASR)

Informuje o tom agentúra AFP.

Ukrajina pravidelne útočí na ruské rafinérie a ropné sklady, aby zabránila Moskve financovať ofenzívu proti nej.

Rusko, jeden z najväčších svetových producentov ropy, prijalo v predchádzajúcich mesiacoch niekoľko opatrení na zníženie cien pohonných látok, ktoré tento mesiac dosiahli takmer rekordné maximá.

Vláda na sociálnej sieti Telegram oznámila, že zaviedla „nový dočasný zákaz vývozu benzínu pre automobily“ do 31. októbra s tým, že chce „udržať stabilnú situáciu na domácom trhu s palivami“.

Nedávne ukrajinské útoky narušili tiež leteckú a železničnú dopravu. To prinútilo viac ľudí jazdiť autom počas letnej sezóny, čo ešte zvýšilo dopyt po benzíne. (TASR)