V Estónsku sa cez víkend zrútil ukrajinský dron

Sybiha reagoval na vyhlásenie Putina, podľa ktorého je šéf Kremľa pripravený stretnúť sa so Zelenským v Moskve.

Informuje o tom agentúra DPA.

Ukrajinský minister Putinov návrh nazval „vedome neprijateľným“. „V súčasnosti je najmenej sedem krajín pripravených usporiadať stretnutie medzi lídrami Ukrajiny a Ruska s cieľom ukončiť vojnu. Sú nimi Rakúsko, Svätá stolica, Švajčiarsko, Turecko a tri štáty Perzského zálivu,“ napísal Sybiha.

„Toto sú seriózne návrhy a prezident Zelenskyj je na takéto stretnutie pripravený kedykoľvek. Napriek tomu Putin naďalej márni čas a predkladá vedome neprijateľné návrhy,“ dodal.

Podľa správy ruskej agentúry Interfax Putin vyhlásil, že ak je Zelenskyj pripravený, môže pricestovať do Moskvy a ich stretnutie sa uskutoční tam.

„Mimochodom, (americký prezident) Donald (Trump) ma požiadal, aby som, ak je to možné, usporiadal takéto stretnutie. Povedal som: ‚Áno, je to možné.‘ Takže, ak je Zelenskyj pripravený, nech príde do Moskvy, takéto stretnutie sa uskutoční,“ povedal Putin na tlačovej konferencii počas návštevy Číny. (TASR)

Film mal premiéru na tohtoročnom filmovom festivale v Benátkach, informovala agentúra AFP.

Snímka francúzskeho režiséra Oliviera Assayasa sleduje Putinovu kariéru očami fiktívneho politického poradcu Vadima Baranova a vychádza z rovnomenného knižného bestselleru spisovateľa Giuliana da Empoliho. Čarodejník z Kremľa je jedným z 21 filmov súťažiacich o hlavnú cenu benátskeho festivalu, ktorý potrvá do soboty.

Režisér Assayas v Benátkach uviedol, že jeho film je predovšetkým príbehom o autoritárstve, pričom prechod Ruska od chaotickej demokracie koncom 90. rokov k modernej putinskej autokracii má byť varovaním pre Západ.

Samotný Putin na otázku o filme a hereckom obsadení, ktorá zaznela na tlačovej konferencii v Pekingu, uviedol, že o tejto snímke počuje prvýkrát a preto sa k nemu nemôže vyjadriť.

Román, ktorý napísal da Empoli - bývalý poradca talianskeho expremiéra Mattea Renziho -, vyšiel v roku 2022. Ide o príbeh fiktívneho umelca a producenta Vadima Baranova, ktorý sa stáva Putinovým poradcom a pomáha mu vybudovať jeho politickú kariéru. Postava je inšpirovaná reálnou postavou - Putinovým bývalým poradcom Vladislavom Surkovom.

Empoli za svoj debut získal Cenu Francúzskej akadémie za román a bol nominovaný na prestížnu Goncourtovu cenu.

Herec Jude Law ešte pre nakrúcaním filmu povedal, že jeho účinkovanie vo filme bude veľkou výzvou. (TASR)

Oznámil to Elyzejský palác. Rokovania vo francúzskej metropole sa budú zameriavať na bezpečnostné záruky pre Ukrajinu po ukončení vojny s Ruskom.

Informovala o tom agentúra AFP.

Samit budú spoločne viesť francúzsky prezident Emmanuel Macron a britský premiér Keir Starmer s ďalšími lídrami vrátane nemeckého kancelára Friedricha Merza či generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho.

Niektorí sa na summite zúčastnia osobne a iní prostredníctvom videokonferencie. Po rokovaniach bude nasledovať telefonický rozhovor s Trumpom, ktorý podľa AFP začne o 14.00 h, a následná tlačová konferencia o 15.00 h SELČ. (TASR)

Zdôraznil pritom silné vzájomné vzťahy medzi oboma krajinami.

Informuje o tom varšavský spravodajca TASR podľa agentúry PAP.

Trump reagoval na otázku, či Washington plánuje zachovať vojenskú prítomnosť v Poľsku. „Myslím si, že áno. Viete snáď o niečom, o čom ja neviem? Môžeme tam umiestniť ešte viac vojakov, ak to budú Poliaci chcieť. Oni už dlho požadovali väčšiu vojenskú prítomnosť,“ uviedol americký prezident.

Trump vyhlásil, že USA a Poľsko spája osobitné partnerstvo, ktoré je podľa neho silnejšie než kedykoľvek predtým.

Zdôraznil, že to súvisí aj s jeho osobnými vzťahmi s Nawrockim, ktorého otvorene podporil v predvolebnej kampani. „Bolo pre mňa cťou vyjadriť podporu pre Karola a nový poľský líder odvádza fantastickú prácu,“ povedal Trump.

Poľský prezident počas rokovania v Oválnej pracovni Bieleho domu vo Washingtone vyhlásil, že prítomnosť amerických vojakov v Poľsku je pre krajinu dôvodom na spokojnosť a zároveň jasným signálom pre Rusko, že Varšava a Washington stoja pri sebe. Zdôraznil tiež historický význam tejto prítomnosti.

„Toto je prvýkrát v dejinách Poľska v 20. a 21. storočí, keď sa Poliaci tešia z toho, že máme zahraničných vojakov na našom území. Americkí vojaci sú súčasťou našej spoločnosti,“ uviedol Nawrocki. Dodal, že vojenská spoluprítomnosť je aj odkazom Moskve o jednotnom postoji oboch krajín.

Poľský prezident zároveň uistil, že Varšava dosiahne obranné výdavky na úrovni piatich percent HDP. Okrem otázok bezpečnosti sa podľa jeho slov rozhovory s Trumpom sústredia aj na energetiku a hospodárstvo.

Nawrocki ocenil silu poľsko-amerických vzťahov, ktoré označil za mimoriadne pevné a založené na hodnotách nezávislosti, suverenity a demokracie.

„Príkladom týchto hodnôt sú naši spoloční hrdinovia: Kazimierz Pulaski a Tadeusz Košciuszko,“ pripomenul s odvolaním sa na dvoch poľských vojenských inžinierov a vojakov, ktorí bojovali v americkej vojne za nezávislosť.

Zároveň poďakoval Trumpovi za podporu v predvolebnej kampani aj za symbolické gesto v podobe preletu stíhačiek F-16 nad Bielym domom na pamiatku nedávno zosnulého poľského pilota tejto stíhačky. (TASR)

 Podľa agentúry Reuters však Putin súčasne vyhlásil, že Rusko bude pokračovať v bojových operáciách na Ukrajine, ak sa mierová dohoda nedosiahne.

Putin sa opieral o „nastavenie“ súčasnej americkej administratívy pod vedením prezidenta Donalda Trumpa. „Vidíme nielen ich výzvy, ale úprimnú túžbu nájsť toto riešenie. Zdá sa mi, že na konci tunela je určité svetlo. Uvidíme, ako sa situácia vyvinie,“ poznamenal ruský prezident. Súčasne však opäť varoval, že ak sa nepodarí dospieť k dohode, „potom budeme musieť všetky úlohy, ktoré sú pred nami, vyriešiť silou zbraní.“

Doplnil, že všetky formácie ruských ozbrojených síl zapojené do „špeciálnej vojenskej operácie“ na Ukrajine postupujú vo všetkých smeroch.

Termín špeciálna vojenská operácia sa v Rusku používa ako eufemizmus – Rusko týmto slovným obratom zľahčuje vojenský konflikt a vyhýba sa slovu „vojna“, ktorého používanie v tomto kontexte trestá. Termín sa používa sa najmä v ruských oficiálnych vyhláseniach a štátnej propagande, aby konflikt pôsobil menej agresívne a „legitímne“.

„Všetky skupiny ruských ozbrojených síl postupujú. Úspešne. Rôznou rýchlosťou, ale prakticky vo všetkých smeroch,“ povedal ruský prezident na tlačovej konferencii po návšteve Číny.

Putin doplnil, že ukrajinská armáda sa v tejto situácii snaží „plátať diery“ na fronte presunom svojich jednotiek do najkritickejších oblastí. (TASR)

„Zajtra sa pokúsime spojiť s prezidentom Trumpom a budeme o tom hovoriť,“ povedal Zelenskyj počas návštevy Kodane.

„Máme tiež signály zo strany Spojených štátov, že poskytnú podporu, a to je dôležité,“ pokračoval.

Ukrajinský líder zároveň dodal, že existuje „solídny základ“ pre bezpečnostné záruky pre Kyjev v prípade prímeria, pričom citoval „bilaterálne dohody, vrátane dohody s Dánskom“.

Podľa ruskej agentúry Interfax Putin povedal, že ak je Zelenskyj pripravený, môže pricestovať do Moskvy a ich stretnutie sa uskutoční tam.

„Mimochodom, Donald (americký prezident Trump) ma požiadal, aby som, ak je to možné, usporiadal takéto stretnutie. Povedal som: ‚Áno, je to možné.‘ Takže, ak je Zelenskyj pripravený, nech príde do Moskvy, takéto stretnutie sa uskutoční,“ povedal Putin na tlačovej konferencii počas návštevy Číny.

Putin zároveň opäť spochybnil Zelenského legimititu. Poukázal v tejto súvislosti na zložitosť ukrajinskej legislatívy a vyhlásil, že po uplynutí päťročného funkčného obdobia Zelenského mal Ukrajinu viesť predseda parlamentu – Najvyššej rady.

Britská stanica BBC pripomenila, že väčšina krajín sveta a medzinárodných organizácií nespochybňuje legitimitu Zelenského ako prezidenta Ukrajiny. (TASR)

Pôjde o prvú expanziu ukrajinskej obrannej spoločnosti do zahraničia.

Spoločnosť Fire Point vyrába rakety Flamingo, ktoré ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil za najúspešnejšiu zbraň krajiny.

Výroba paliva pre rakety s dlhým doletom sa bude nachádzať v blízkosti dánskej vojenskej leteckej základne Skrydstrup, kde Kodaň skladuje flotilu stíhacích lietadiel F-16.

„Je to pomocná ruka Ukrajine v jej boji za bezpečnosť, vlastnú nezávislosť a v neposlednom rade za možnosť žiť v mieri,“ povedal novinárom dánsky minister obrany Troels Lund Poulsen.

Dánsko je od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 verným podporovateľom Kyjeva a podľa dánskeho ministerstva zahraničných vecí mu doteraz prispelo vojenskou podporou vo výške 67,6 miliardy dánskych korún (približne deväť miliárd eur). Dánska vláda tiež nedávno vyčlenila 500 miliónov korún na podporu ukrajinských firiem expandujúcich v tejto krajine. (TASR)