Rusko: Polícia za údajnú spreneveru zatkla zástupcu gubernátora Kurskej oblasti

Pre agentúru AFP to potvrdil francúzsky diplomatický zdroj, ktorý si neželal byť menovaný. Dátum a okolnosti zadržania zdroj neuviedol. Francúzsky konzulát v Moskve už kontaktoval príslušné ruské úrady a požiadal o prístup k zadržanej osobe.

AFP doplnila, že podobný osud v Rusku zažíva Francúz Laurent Vinatier, ktorý bol zadržaný v roku 2024.

Francúzsko a USA obviňujú Moskvu, že ich občanov zatýka na základe nepodložených obvinení a využíva ako rukojemníkov s cieľom vymeniť ich neskôr za Rusov väznených na Západe.

Francúzsky denník Le Monde minulý piatok informoval, že v meste Vladivostok na ruskom Ďalekom východe bol zadržaný 44-ročný Francúz Sofiane Sehili, ktorý sa ako vytrvalostný cyklista pokúšal prekonať rekord v prejazde Eurázie na trase Lisabon-Vladivostok.

Denník Le Parisien napísal, že Sehili vyrazil z Lisabonu 1. júla. V utorok 2. septembra zverejnil na svojom instagramovom účte, že ho na čínsko-ruských hraniciach zastavili colníci po tom, čo sa dvakrát pokúsil vstúpiť na ruské územie.

Od cieľa ho delilo posledných 400 kilometrov. Neskôr sa v ruských médiách objavila informácia, že Francúz bol v Rusku zadržaný pre údajné nelegálne prekročenie hranice.

Laurent Vinatier, 49-ročný výskumník zo švajčiarskej mimovládnej organizácie pre mediáciu konfliktov, bol v júni 2024 zatknutý v Rusku a odsúdený za porušenie zákona o zahraničných agentoch. Francúzsko to odsúdilo ako svojvoľné rozhodnutie.

Vinatier čelí aj novým obvineniam zo špionáže, za ktoré mu hrozí trest odňatia slobody až na 20 rokov. (TASR)

Európska únia aj Spojené štáty niekoľko hodín predtým naznačili, že zvažujú zavedenie ďalších ekonomických opatrení proti Rusku, informuje agentúra Reuters.

Od anexie Krymského polostrova v roku 2014 a následného spustenia celoplošnej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 uvalili západné krajiny na Moskvu desiatky tisíc sankcií v snahe oslabiť ruskú ekonomiku a podkopať podporu Putina.

Ten ale tvrdí, že ruské hospodárstvo, ktoré podľa Reuters rástlo v uplynulých rokoch rýchlejšie ako ekonomiky krajín G7 a vyvrátilo tak predpovede o jeho kolapse, a to aj vďaka výdavkom na vojnové úsilie, obstálo.

„Žiadne sankcie nedokážu prinútiť Ruskú federáciu zmeniť konzistentný postoj, o ktorom náš prezident opakovane hovoril,“ povedal Peskov kremeľskému reportérovi Alexandrovi Junaševovi. Sankcie Západu sa podľa slov Putinovho hovorcu „ukázali ako absolútne zbytočné, pokiaľ ide o vyvíjanie tlaku na Rusko“.

Moskva podľa Peskova uprednostňuje dosahovanie svojich cieľov politickými a diplomatickými metódami, ale keďže Európa a Kyjev údajne nechcú spolupracovať, bude pokračovať vo vojne proti Ukrajine, ktorú Rusko nazýva „špeciálnou vojenskou operáciou“. (TASR)

Jašin tento krok ruských úradov interpretuje ako odobratie ruského občianstva.

Jašin sa vo svojom tvrdení na sociálnych sieťach odvolal na materiály svojho trestného prípadu, ktorý prerokúva súd v Moskve. Na jednom z dokumentov je totiž v stĺpci „občianstvo“ uvedená skratka „LBG“, ktorá sa používa pre „osoby bez občianstva“ (v ruštine lico bez graždanstva - LBG).

V danom dokumente sa tiež uvádza, že Jašin má zakázaný vstup do Ruskej federácie, a to „na účely zabezpečenia obranyschopnosti alebo bezpečnosti štátu“.

Jašin vo svojej reakcii poukázal na to, že nevie, kto v jeho prípade rozhodol o odobratí ruského občianstva a akým postupom. Dodal, že ak sa potvrdia informácie, ktoré súdu predložilo ruské ministerstvo vnútra, pôjde o významný precedens a novú vlnu svojvoľného konania zo strany „putinovského vedenia“.

Nezávislé ruské médiá informovali, že sudca, ktorý v pondelok prejednával Jašinov prípad, požiadal prokurátorov, aby na pojednávaní naplánovanom na budúci týždeň vysvetlili, čo tieto dokumenty znamenajú.

Iľja Jašin. (zdroj: TASR/AP)

Iľja Jašin pôsobil ako komunálny poslanec v Moskve, je dlhoročným kritikom Putina a blízkym spojencom zosnulého politika Alexeja Navaľného, ktorý vlani za nejasných okolností zomrel vo väzenskom tábore za polárnym kruhom.

V decembri 2022 bol Jašin zadržaný za príspevok o masakroch spáchaných v ukrajinskom meste Buča, ktorý zverejnil na svojom kanáli na streamovacej službe YouTube.

Súd ho následne odsúdil na osem a pol roka rokov väzenia za šírenie dezinformácií o ruskej armáde. V auguste roku 2024 bol prepustený na slobodu v rámci najväčšej výmeny väzňov medzi Východom a Západom od konca studenej vojny.

Samotný Jašin tvrdí, že o milosť ani zaradenie medzi adeptov na túto výmenu nežiadal. Často deklaruje, že ľudia, ktorí kritizujú režim v Rusku, majú väčší vplyv, ak zostanú doma, ako keď sú v exile.

Odkedy Putin v februári 2022 vydal rozkaz na inváziu ruskej armády na Ukrajinu a eskaloval útoky na svojich oponentov, boli v Rusku uväznené alebo ušli do exilu takmer všetky významné osobnosti ruskej opozície.

Ruská ústava zakazuje zbavovať Rusov občianstva, hoci politici opakovane volajú po tom, aby „zradcom“, ktorí inváziu na Ukrajinu kritizujú, bolo občianstvo odobraté. (TASR)

Predstaviteľ EÚ, ktorý hovoril pod podmienkou anonymity, uviedol, že O'Sullivan bude v USA rokovať v priebehu pondelka a utorka.

Trump v nedeľu pohrozil uvalením ďalších sankcií na Rusko po tom, ako Kremeľ podnikol svoj najväčší vzdušný útok na Ukrajinu.

Minister financií USA Scott Bessent povedal, že Washington je pripravený „zvýšiť tlak“ na Rusko, ale že aj Európa musí konať, aby skutočne prinútili Moskvu sadnúť si k rokovaciemu stolu.

„Hovoríme o tom, čo môžu tieto dve strany, a to EÚ a USA, urobiť spoločne. A sme pripravení zvýšiť tlak na Rusko,“ povedal Bessent pre NBC.

Trump pohrozil postihom krajín, ktoré kupujú ruskú ropu, v snahe odrezať kľúčový zdroj financovania ruskej vojny. Zatiaľ však takzvané sekundárne sankcie uvalil iba na Indiu.

EÚ v súčasnosti pripravuje nový balík sankcií voči Rusku a uviedla, že by mal zahŕňať aj ďalšie sekundárne postihy voči krajinám, ktoré pomáhajú Moskve sankcie obchádzať. (SITA)

Maryna Tereščenková má v živej pamäti vôňu marhuľových stromov vo svojom rodnom meste v Donbase a dúfa, že sa jedného dňa bude môcť vrátiť na východ Ukrajiny.

Bola nútená dvakrát utekať - najprv v roku 2014, keď proruskí separatisti ovládli Luhansk, a potom znova, keď ruská armáda napadla jej nový domov v Siverskodonecku. Je rozhorčená z myšlienky, že by Kyjev mal v rámci mierovej dohody vzdať sa týchto území. „Som zúrivá, pretože chcú znova odovzdať môj domov,“ povedala pre AFP 24-ročná novinárka.

Moskva požaduje, aby Kyjev vzdal územia a žiada medzinárodné uznanie východnej Ukrajiny ako súčasti Ruska. 

Trump naznačil, že Kyjev bude musieť urobiť takéto ústupky, aby sa vojna skončila. „Prečo Trump nedá Rusku Aljašku?“ reagovala Tereščenková, pričom zdôraznila, že vzdať sa územia by bolo urážkou tisícov ľudí, ktorí zomreli pri jeho obrane a oslobodzovaní.

Z viac ako 10 miliónov Ukrajincov, ktorí boli počas ruskej invázie nútení opustiť svoje domovy, zostalo v krajine približne 3,7 milióna.

Po viac ako troch a pol rokoch vojny, ktorá si vyžiadala desaťtisíce obetí a zničila veľkú časť východnej a južnej Ukrajiny, sú niektorí unavení konfliktom ochotní pristúpiť na územné ústupky výmenou za mier. Podľa prieskumu Kyjevskeho medzinárodného inštitútu sociológie (KIIS) bolo v júni ochotných urobiť takýto krok 38 % respondentov, čo je nárast oproti 10 % pred tromi rokmi.

Avšak väčšina tých, ktorí utekali z východu Ukrajiny, takéto ústupky odmieta, uviedol riaditeľ KIIS Anton Hrušeckyj. Podľa prieskumu Organizácie Spojených národov (OSN) sa chce vrátiť domov 57 % ľudí z Doneckej oblasti, ktorú Rusko považuje za svoju a snaží sa ju úplne ovládnuť.

Konsťantyn Reuckyj z Luhanska, bývalý aktivista za ľudské práva, ktorý sa v roku 2022 pridal k armáde, povedal, že tí, ktorí navrhujú územné ústupky, nie sú priateľmi Ukrajiny, ale spolupáchateľmi zlodejov.

Ďalší utečenec z Donbasu, 58-ročný Jevhen Sosnovskyj, túži po vôni mora a zápachu z oceliarní svojho rodného Mariupoľa, ktorý bol takmer úplne zničený počas obliehania na začiatku vojny. Hoci sa Sosnovskyj zmieril s možnosťou, že Ukrajina môže prijať ruskú kontrolu nad okupovanými územiami, zdôraznil, že Kyjev by nemal vzdať územia, ktoré naďalej kontroluje.

Tereščenková si síce kúpila nový vidiecky domček západne od Kyjeva, no naďalej má na zväzku aj kľúče od svojho bývalého domu na východe Ukrajiny. Tvrdí, že jej dávajú silu ísť v živote ďalej. „Tieto kľúče mi pripomínajú domov. Sú tým, čo ma drží nad vodou,“ povedala. (SITA)

Toto rozhodnutie vyplýva zo zmien zákona o pobyte, ktoré vstúpili do platnosti v roku 2022. Informovala o tom lotyšská televízia.

Zmeny v imigračných zákonoch boli prijaté v reakcii na ruskú vojnu proti Ukrajine a sprísňujú obmedzenia pobytu pre Rusov, pripomína agentúra DPA.

Lotyšsko má približne 1,9 milióna obyvateľov, z ktorých zhruba štvrtina patrí k rusky hovoriacej menšine. Celkovo sa obmedzenia z roku 2022 dotkli približne 25-tisíc ľudí, z ktorých 16-tisíc získalo trvalý pobyt a 1000 dočasný pobyt.

Tí, ktorí nedostali žiadne povolenie, musia krajinu opustiť. Úrady uviedli, že 2600 ľudí už dobrovoľne odišlo, pričom došlo k desiatim prípadom núteného vysťahovania.

Pre pokračovanie legálneho pobytu v Lotyšsku museli ruskí občania požiadať o trvalý pobyt a preukázať znalosť lotyštiny na bežnú komunikáciu. Sú tiež podrobení bezpečnostnej kontrole. (TASR)

Zatiaľ nie je jasné, kedy presne Sybiha do maďarskej metropoly zavíta.

Agentúra Reuters pripomína, že vzťahy medzi Maďarskom a Ukrajinou sú dlhodobo napäté kvôli právam maďarskej menšiny na Ukrajine.

Maďarská vláda národnokonzervatívneho premiéra Viktora Orbána odmieta Ukrajine poskytovať zbrane. Orbán patrí k hŕstke čelných európskych politikov, ktorí s Moskvou udržiavajú dobré vzťahy. Maďarsko väčšinu energetických surovín nakupuje v Rusku, ktoré z ich predaja financuje vojnu.

V posledných týždňoch sa Budapešť ostro ohradzuje proti ukrajinským dronovým útokom na ropovod Družba, ktorým tečie ruská ropa. Okrem Maďarska ju odoberá aj Slovensko. (ČTK)

Riaditeľ Bezpečnostnej informačnej služby Michal Koudelka označil Rusko za hlavného protivníka a najväčšie riziko pre bezpečnosť Českej republiky.

"Ruská federácia nechce koniec vojny na Ukrajine. Keby ho chcela, tak tú vojnu vôbec nezačala. Keby ho chcela, tak súhlasí s mierovými rokovaniami. Keby ho chcela, tak brutálne nevraždí, zámerne necieli na civilistov, na ženy, deti, nevinných bezbranných občanov Ukrajiny," povedal.

Všetci by si podľa neho mali byť istí, že to isté by Rusi robili tiež v Česku. (ČTK)