Švédsko poskytne Ukrajine vyše 67 miliónov eur na stabilizáciu štátneho rozpočtu

Informoval o tom denník Financial Times (FT) s odvolaním na ukrajinských a európskych predstaviteľov.

Americký prezident Donald Trump minulý týždeň oznámil európskym lídrom, že USA sa budú podieľať na „koordinácii“ bezpečnostných záruk pre povojnovú Ukrajinu.

Kyjev svojich spojencov už dlhšie vyzýva na poskytnutie bezpečnostných záruk, ktoré by mali Rusko odradiť od ďalších útokov po uzavretí mierovej dohody.

Záruky po skončení bojov Ukrajine prisľúbila tzv. koalícia ochotných pod vedením Francúzska a Británie.

Európski lídri však neverejne pripustili, že svoje jednotky na Ukrajinu nasadia len v prípade, že im Spojené štáty poskytnú podporu.

Vysokopostavení americkí predstavitelia podľa zdrojov FT v rámci viacerých diskusií informovali európskych partnerov, že Washington je pripravený na misii participovať svojimi „strategickými prostriedkami“.

Spojené štáty sú ochotné poskytnúť spravodajské, monitorovacie a prieskumné kapacity, ako aj prostriedky protivzdušnej obrany a schopnosti v oblasti riadenia a velenia.

USA však podľa zdrojov naďalej odmietajú nasadenie vlastných vojakov na ukrajinské územie.

Prípadná povojnová podpora by podľa zdrojov zahŕňala poskytnutie amerických lietadiel, logistiku a pozemné radary, ktoré by pomáhali v prípade vyhlásenia bezletovej zóny a podieľali by sa aj na protivzdušnej obrane krajiny.

Pokročilé spravodajské, sledovacie, veliteľské a riadiace spôsobilosti USA by tiež umožnili satelitné monitorovanie prímeria a efektívnu koordináciu nasadených západných síl.

Zdroje FT uviedli, že ponuka zo strany USA ešte nie je definitívna a môže byť odvolaná.

Podľa britského denníka však predstavuje významnú zmenu postoja Trumpovej vlády, ktorá ešte začiatkom tohto roka poskytnutie bezpečnostných záruk pre Ukrajinu vylučovala.

FT ďalej s odvolaním na tri zdroje píše, že západné štáty už načrtli predbežný plán pre povojnovú Ukrajinu. Spojenci navrhujú na dohodnutej kontaktnej línii zriadiť demilitarizovanú zónu, na ktorú by mali dohliadať mierové jednotky. Tie by vyslal tretí štát, na ktorom by sa spoločne dohodli Ukrajina a Rusko.

Za demilitarizovanou zónou by nasledovala hranica strážená ukrajinskými jednotkami vycvičenými štátmi NATO. Európske sily by boli nasadené hlbšie v ukrajinskom území a slúžili by ako tretia línia obrany. (TASR)

Dokument považuje za dôležitý krok v úsilí posilniť ochranu práv detí, ktoré sa stali obeťami vojenskej agresie. Informuje o tom na sociálnej sieti.

„Deti patria medzi najzraniteľnejších účastníkov konfliktov - strácajú svoj domov, bezpečie, prístup k vzdelaniu a často aj základný pocit istoty. Našou povinnosťou je urobiť všetko pre to, aby ich práva boli rešpektované a chránené,“ zdôrazňuje Dobrovodský.

Memorandum vytvára podľa ombudsmana rámec spolupráce pri ochrane detí priamo alebo nepriamo zasiahnutých ozbrojeným konfliktom.

Zaväzuje k výmene skúseností a odborných poznatkov, k metodickej podpore, k príprave odporúčaní pre verejné inštitúcie a medzinárodné organizácie.

Práve v spojení odborných kapacít vidí možnosť posilnenia systému ochrany detí a vytvorenia konkrétnych nástrojov účinnej pomoci, aby sa mohli ukrajinské deti vrátiť k svojim rodinám.

Podpis memoranda však nie je podľa ombudsmana iba formálnym aktom.

„Je to jasné posolstvo, že spoločnosť nesmie zabúdať na deti, ktoré sú obeťami vojny. Naopak, musíme stáť pri nich a hľadať spôsoby, ako im prinavrátiť bezpečie, dôstojnosť a nádej,“ odkazuje Dobrovodský. (TASR)

„Áno, vstúpili a prebiehajú tam teraz boje,“ uviedol pre AFP hovorca Operačno-strategického zoskupenia vojsk v Dnipre Viktor Trehubov.

Moskva prvýkrát oznámila preniknutie svojich síl do Dnepropetrovskej oblasti v júli, odkedy tvrdila, že tam obsadila viaceré obce. Na túto oblasť zatiaľ nevzniesla územné nároky.

Ukrajinský generálny štáb v utorkovom vyhlásení odmietol tvrdenie Ruska, že plne dobylo dediny Zaporizke a Novoheorhijivka. Podľa ukrajinského projektu DeepState, ktorý mapuje situáciu na bojisku a má blízke kontakty s armádou, ich však ruské jednotky obsadili, upevňujú svoje pozície a zhromažďujú pechotu na ďalší postup.

Informácie jednej zo znepriatelených strán sa vo vojnovom stave nedajú nezávisle overiť. (TASR)

Pre ruskú agresiu voči Ukrajine je podľa Európskej komisie v EÚ zmrazených 210 miliárd eur patriacich ruskej centrálnej banke. Výnosy z týchto prostriedkov sa aktuálne používajú na financovanie nákupov zbraní a munície pre Ukrajinu.

Návrhy na skonfiškovanie ruských aktív sa však považujú za kontroverzné

Merz upozornil na možné negatívne následky takéhoto kroku na kapitálových trhoch. Svoje prostriedky z EÚ by totiž podľa neho mohli následne stiahnuť aj iné štáty.

De Wever naznačil, že zabaviť ruské aktíva by bolo zložité aj z právneho hľadiska a jednoznačne sa vyslovil za zachovanie súčasného prístupu a pokračovanie využívania úrokov zo zmrazených aktív.

„Je to ako hus, ktorá znáša zlaté vajcia,“ vysvetlil. „Túto hus by sme si mali ponechať,“ uviedol belgický premiér, podľa ktorého by sa otázka zmrazených ruských aktív mala otvoriť až po uzavretí mierovej zmluvy medzi Ruskom a Ukrajinou. (TASR)

Generálny riaditeľ estónskej vnútornej bezpečnostnej služby Margo Palloson uviedol, že k incidentu došlo pravdepodobne v nedeľu ráno.

„Bol to ukrajinský dron, ktorý útočil na ruské ciele. Neexistujú žiadne dôkazy, že išlo o ruský dron,“ povedal Palloson pre estónsky rozhlas ERR. Podľa rozhlasových správ išlo o prvý takýto incident v krajine.

Kyjev v sobotu večer útočil na ropný a plynový terminál v ruskom meste Ust-Luga neďaleko estónskej hranice. Palloson vysvetlil, že v pondelok našiel farmár v estónskom okrese Tartu trosky bojového dronu na poli a jasne viditeľný kráter po výbuchu.

Dron bolo pravdepodobne nesprávne navigovaný pôsobením ruských elektronických zariadení, uvádza DPA. Nie je jasné, či priletel z lotyšského alebo ruského vzdušného priestoru.

Estónsky minister obrany Hanno Pevkur povedal, že dron zasiahol Estónsko, pretože Rusko pokračuje vo vojne proti Ukrajine a Kyjev sa bráni. (TASR)

Hoci iniciatíva amerického prezidenta Donalda Trumpa znamená posun, je predčasné si myslieť, že mier nastane čoskoro. Povedal to počas prijatia českých diplomatov na Pražskom hrade.

Vyjadril tiež nádej, že Česko bude mať jednotnú zahraničnú politiku aj po voľbách.

„Iniciatíva Trumpa znamená dôležitý posun. Je ale rozhodne predčasné si myslieť, že mier je na dosah. Rusko bude naďalej hrať falošnú hru,“ podotkol Pavel.

Kľúčové podľa neho teraz je, aby západné krajiny dokázali Ukrajine poskytnúť dôveryhodné záruky, že sa ruský útok nebude opakovať a podporili taký mier, ktorý nebude len odrazom hrubej sily alebo odmenou agresora.

Pripomenul, že EÚ čelí mocenskému súpereniu a je tiež vystavená fragmentácii svetovej ekonomiky.

„Nemôžeme byť preto len spoločenstvom, ktoré vzniklo primárne do pekného počasia, s neustále nedokončeným vnútorným trhom a rozhodovacími procesmi, ktoré nie vždy v krízach fungujú,“ apeloval prezident. Dodal, že budúcnosť Ukrajiny nemôže byť Česku ľahostajná. ČR bude jej cestu do EÚ naďalej podporovať, dodal.

Hoci rôzne politické strany môžu záujmy Česka vnímať odlišne, Pavel verí, že česká zahraničná politika zostane jednotná aj po voľbách do Poslaneckej snemovne v októbri.

Podotkol, že prezident nemôže byť len takzvaným potvrdzovateľom akejkoľvek politickej vôle, preto ak by by smerovala proti základným bezpečnostným a strategickým záujmom Česka, zasiahol by.

„Často sa špekuluje, akú rolu môže prezident zohrať po voľbách. Môj postoj je jasný. K menovaniu vlády chcem pristúpiť s rešpektom k ústave a s pokorou k vôli voličom. Zároveň vnímam, že v dnešnej zložitej dobe, keď verejný priestor zahlcujú cielené nepravdy, mám s oporou mandátu zodpovednosť prispieť k tomu, aby sa oficiálnou politikou nestal postoj, ktorý by viedol k priamemu ohrozeniu bezpečnosti našej krajiny. Spochybňovanie našich kľúčových spojeneckých záväzkov v NATO či popieranie základov našej prosperity, ktorým je členstvo v EÚ, považujem za program, ktorý je pre Česko jednoznačne škodlivý,“ naznačil svoj postup po voľbách prezident Pavel. (TASR)

Podobný názor samostatne vyslovil aj fínsky prezident Alexander Stubb, podľa ktorého Putin používa „typickú“ ruskú taktiku zdržiavania.

Stretnutie medzi ruským a ukrajinským prezidentom sa snaží zorganizovať americký prezident Donald Trump. S oboma nedávno samostatne rokoval - s Putinom na Aljaške a následne so Zelenským v Bielom dome za účasti európskych lídrov. Trump v pondelok vyhlásil, že nevie, či sa Putin so Zelenským stretne, keďže má voči nemu odpor.

„Nemá ho rád. Ja mám ľudí, ktorých nemám rád a nerád by som sa s nimi stretol. Už skutočnosť, že (Putin) prišiel na Aljašku, do našej krajiny, bola podľa mňa jasným signálom, že to chce dotiahnuť do konca,“ domnieva sa Trump.

Trump po nedávnych rokovaniach podľa Merza vyvolal dojem, že je blízko k dosiahnutiu dohody o mierovom riešení vojny na Ukrajine. Stretnutie medzi Putinom a Zelenským malo nasledovať v priebehu najbližších dvoch týždňov. Termín podľa DPA vyprší o niekoľko dní a nič nenasvedčuje tomu, že by sa blížil nejaký prelom. Loptička je teraz podľa kancelára na strane Moskvy.

„Putin považuje za správne viazať toto stretnutie na predpoklady, ktoré sú z pohľadu Ukrajiny, ale aj z nášho a z môjho osobného pohľadu úplne neprijateľné,“ uviedol Merz. V prípade, že Rusko na stretnutie lídrov nepristúpi, bude potrebné ho dostať pod ešte väčší tlak. Podotkol to s tým, že Európska únia pripravuje v poradí 19. balík protiruských sankcií.

Carney podľa DPA obvinil ruského prezidenta, že sa bojí stretnutia s ukrajinským náprotivkom a že Kanada chce pomôcť zabezpečiť mier a bezpečnosť na Ukrajine, čo je možné len prostredníctvom sily a sankcií voči Rusku.

Stubb ako jeden z lídrov prítomných na stretnutí v Bielom dome sa podľa svojich slov snažil Trumpovi vysvetliť, že je veľmi nepravdepodobné, že Putin zasadne za rokovací stôl so Zelenským. V utorok na tlačovej konferencii podľa denníka Ilta-Sanomat vyjadril presvedčenie, že ide o typickú ruskú zdržiavaciu taktiku, v ktorej sú Rusi veľmi zruční. „Dúfam, že trpezlivosť prezidenta Trumpa čoskoro dôjde,“ dodal Stubb. (TASR)

Podľa Zelenského sa tento týždeň uskutočnia ďalšie rokovania s predstaviteľmi krajín tzv. koalície ochotných.

Ukrajina požaduje od svojich spojencov poskytnutie bezpečnostných záruk, ktoré by odradili ďalšiu prípadnú ruskú inváziu. Podľa predošlých vyjadrení Zelenského by záruky mali byť podobné článku číslo 5 Severoatlantickej zmluvy.

„Konštatovali sme, že tempo práce sa musí zrýchliť. Obranná zložka bezpečnostných záruk musí byť v blízkej budúcnosti podrobne rozpracovaná,“ napísal ukrajinský prezident na sieti X.

Zelenskyj pri nedávnom stretnutí s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem povedal, že záruky by mali pozostávať z toho, čo môžu partneri dať Kyjevu, ako aj z toho, aká by mala byť armáda na Ukrajine po skončení vojny. Zároveň však dodal, že je príliš skoro na to, aby sa vedelo, kto môže čím prispieť - vojakmi, spravodajskými informáciami či financiami.

Na bezpečnosti Ukrajiny sa podľa Rutteho budú podieľať aj Spojené štáty, ktorých prezident Donald Trump sa v posledných týždňoch intenzívne usiluje rusko-ukrajinský konflikt ukončiť. Po stretnutí s ruským prezidentom Vladimirom Putinom na Aljaške a európskymi lídrami v Bielom dome oznámil, že spustil prípravy stretnutia Putina so Zelenským.

Fínsky prezident Alexander Stubb, ktorý bol na stretnutí v Bielom dome prítomný, v utorok na tlačovej konferencii povedal, že dúfa, že Trumpa trpezlivosť s Putinom čoskoro prejde, informovali fínske médiá. Naznačil tiež, že jediným spôsobom, ako prinútiť šéfa Kremľa ukončiť inváziu na Ukrajinu, by bolo zasiahnuť proti jeho spojencom.

„Jediní, ktorí môžu Putina presvedčiť, aby uzavrel mier, sú skôr na východe ako na západe,“ uviedol Stubb a zdôraznil, že Fínsko a ostatné európske krajiny „urobia všetko, čo je v ich silách, aby dosiahli trvalý mier“ na Ukrajine. (TASR)